Abstract:
The author of the article describes the requirements on current commanders in the military conditions.
Pred niekoľkými rokmi, na nádvorí pred budovou MO SR ma jeden p. generál zaskočil otázkou „Tak prosím Ťa kedy uţ prídu k vojskám tí noví lídri ktorých pripravujete, nech uţ tam konečne urobia poriadok?“ Pretoţe sme sa dobre poznali, dokonca nás spájali priateľské vzťahy z minulosti dovolil som odpovedať „Tak lídri, tí zo školy neprídu nikdy, vieš lídri sa nedajú vyrobiť ani vyškoliť, tí predovšetkým potrebujú čas a skúsenosti.“
Nemoţno pochybovať o tom, ţe v dnešnej turbulentnej dobe, v dobe ktorá sa vyznačuje úţasnými zmenami ktorých tempo sa neustále zrýchľuje kaţdá organizácia potrebuje lídrov a predovšetkým dobrých a pozitívnych lídrov. Ozbrojené sily v tomto smere nie sú výnimkou, skôr naopak pretoţe aj najvýznamnejší teoretici manaţmentu uznávajú, ţe samotné líderstvo má svoj pôvod vo vojenskom prostredí, odkiaľ bolo prevzaté a v aplikačnej podobe zaradené do rôznych odvetví, inštitúcií a organizácií spoločnosti [1]. Moţno aj preto v poslednej dobe hovoríme v súvislosti s prípravou profesionálov-dôstojníkov, viac o príprave lídrov ako o príprave veliteľov. Poţiadavky na ich prípravu a na spôsobilosti ktorými majú disponovať sú uvedené v rôznych materiáloch napr. stanovisko NGŠ OS SR ich uvádza v Referenčných podmienkach na vzdelanie budúcich kadetov a dôstojníkov. Tieto predstavujú široké spektrum spôsobilostí v oblasti manaţmentu, líderstva, právnej a ekonomickej vyspelosti, technickej zdatnosti, jazykovej zručnosti a fyzickej a psychickej zdatnosti. V oblasti líderstva sú poţiadavky na dôstojníka-lídra stanovené nasledovne [2]. Dôstojník ako líder musí :
- vedieť a byť schopný viesť podriadených,
- ovládať na vysokej úrovni svoju vojenskú odbornosť a špecializáciu vojenskej odbornosti z hľadiska teórie aj praxe,
- správne sa rozhodovať v stresových situáciách a v časovej tiesni, - mať vysokú úroveň mravného vedomia a morálky,
- mať vedomosti z oblasti geopolitiky a medzinárodných vzťahov primerane vykonávanej funkcie.
Podobným spôsobom majú definované poţiadavky na líderske spôsobilosti aj iné armády. Napr. v armáde USA sú definované poţiadavky na lídra po ukončení vysokej školy nasledovne [3]:
- vedieť pouţiť teóriu líderstva v praxi vo funkcii veliteľa, - preukázať morálnu a etickú rozhodnosť,
- dokázať schopnosť riadiť a usmerňovať iných,
- preukázať schopnosť pracovať a komunikovať ako veliteľ na vertikálnej i horizontálnej úrovni,
38
- mať rešpekt ku kaţdému spolupracovníkovi, ktorý sa s ním podieľa na plnení úloh,
- preukázať schopnosť rozhodovania, - preukázať schopnosť komunikácie,
- preukázať schopnosť sebazdokonaľovania sa v líderstve, - vedieť popísať osobný rast v oblasti líderstva.
Americký predpis FM-22-100 [4] zaraďuje medzi kompetencie lídra – nadhľad, komunikatívnosť , schopnosť učiť a radiť sa, vytváranie tímov, rozhodovanie, plánovanie, technickú a taktickú zručnosť, pouţívanie dostupných systémov a profesionálnu etiku.
V podmienkach ozbrojených síl sú veľmi dôleţité vlastnosti lídrov v boji. V [5] autor medzi základné vlastnosti zaradil päť nasledujúcich vlastností:
- odvaha a to fyzická i morálna,
- zámer a schopnosť presadiť sa, kde dôleţitými prvkami sú smelosť a húţevnatosť,
- intelekt s prvkami predvídavosti, pruţnosti a rozhodnosti, - duchaprítomnosť so schopnosťou obnovenia bojaschopnosti, - energičnosť s prvkami inšpirácie a vytrvalosti.
Všetky uvedené definície sú výsledkom skúmania, poznania a skúseností významných vojenských teoretikov, ale aj veliteľov s bohatou praxou. Moţno preto predpokladať v prípade ţe veliteľ (dôstojník, profesionálny vojak) bude disponovať uvedenými vlastnosťami má všetky predpoklady byť aj úspešným lídrom. Mali by sme byť spokojní, máme zadefinované poţiadavky na nášho absolventa, vieme ako pripravovať našich študentov, prečo potom otázka v titule článku?
Keď sa pozrieme na definície manaţérov a lídrov, dostaneme najčastejšie nasledujúcu odpoveď.
Manaţérov charakterizuje predovšetkým objektivita, realita, analytické schopnosti, rozváţnosť, pracovitosť, bezprostrednosť, zmysel pre povinnosť, otvorenosť, čestnosť, schopnosť pomáhať iným.
Naproti tomu lídrov charakterizujú predovšetkým vlastnosti ako novátorstvo, vynaliezavosť, vízie, oduševnelosť, experimentovanie, tvorivosť, strategické myslenie, inšpiratívnosť, koncepčnosť, neustále zmeny.
Z tohto pohľadu moţno jednu i druhú kategóriu hodnotiť pozitívne. Prečo potom aţ taký obdiv k lídrom, sú lídri skutočne takí geniálni? Pôvodná eufória z líderstva, ktorá kulminovala v 70. rokoch minulého storočia začala koncom storočia vyprchávať. Dokonca aj samotní tvorcovia teórie líderstva začínajú upozorňovať na nebezpečenstvo preceňovanie úlohy lídrov na úkor manaţérov [6 ]. W.Bennis v svojej pravidelnej rubrike v článku „Proti lídrom“, spochybnil úlohu lídrov nasledovne:
- na lídroch záleţí skutočne menej neţ si myslíme,
- lídri sú dobrí len natoľko, nakoľko to zodpovedá situácii v ktorej sa nachádzajú,
- lídri často manipulujú s ľuďmi, ak nie sú kontrolovaní, môţu často vykoľajiť celú organizáciu zo správneho smeru,
39 - lídri neoslovujú mimoriadne tvorivých a vzdelaných ľudí,
- mierou akou rastie participatívnosť manaţmentu, potreba lídrov klesá.
Ţe tomu tak skutočne môţe byť, svedčí príklad z nedávnej minulosti. Skupinka lídrov ktorá nemala určené presné hranice pôsobnosti, svojimi revolučnými zmenami a experimentmi dokázala poslať na slepú koľaj celé naše vojenské školstvo.
O tom, ţe líderske spôsobilosti nie sú vţdy výhodné pre riadiacich pracovníkov na určitých stupňoch riadenia zistíme keď sa pozrieme a porovnáme pozície manaţérov a lídrov z hľadiska prostredia, stratégie, organizačnej kultúry, vonkajších a vnútorných zmien, efektívnosti, výsledkov a výkonnosti ( obr.1).
Obr. 1 Oblasti s rozdielnym prístupom manažérov a lídrov
Kaţdá organizácia, v podmienkach OS SR, kaţdý útvar alebo zväzok moţno charakterizovať podľa prostredia ako organizáciu s dominanciou manaţmentu alebo líderstva. Spravidla táto charakteristika je daná v závislosti na osobe veliteľa alebo náčelníka štábu. Kaţdá z organizácií má svoje výhody a nevýhody. Organizácia s dominanciou manaţmentu sa vyznačuje jasnými cieľmi, prioritami, štruktúrami a procesmi. Naopak ťaţšie sa vyrovnáva so zmenami a prispôsobuje sa novej situácii. Organizácie s dominanciou líderstva sa vyznačujú schopnosťou meniť, inovovať a tvoriť, nevýhodou je ţe veľmi ťaţko dokáţu vytvoriť stabilné prostredie pre plnenie úloh. Takáto situácia nastala aj v AOS pred 2.rokmi, keď vrcholný manaţment v snahe reagovať na zmenu poţiadaviek vo vzdelávaní z GŠ OS SR, často menil svoje priority a podriadení museli reagovať na túto zmenu priorít úpravou a tvorbou nových študijných programov, z ktorých niektoré boli zavrhnuté ešte skôr , neţ sa dostali na stôl akreditačnej komisie. O stabilite takéhoto prostredia samozrejme nemoţno vôbec hovoriť (obr.2). Stratégia Prostredie Leadership Management Organizačná štruktúra Vonkajšie a vnútorné zmeny Efektívnosť Výsledky a výkonnosť
40
Obr. 2 Hodnotenie prostredia z hľadiska stability
Za špecifické moţno označiť prostredie s orientáciou na konflikty. Úlohy manaţérov i lídrov sú podobné, bojovať o svoje postavenie a presvedčenie. V snahe získať dominantné postavenie často bývajú sprievodným znakom tohto boja podrazy, spájanie sa odvekých rivalov a nepriateľov a vytváranie konkurenčných skupiniek v rámci jedného celku. Z armádnej praxe sú známe prípady konkurenčného boja veliteľa a náčelníka štábu, ktoré museli byť personálne riešené pretoţe zniţovali výkonnosť celku.
Veľmi odlišné sú prístupy manaţérov a lídrov v oblasti stratégie kedy je potrebné presne určiť smery rozvoja a zdroje personálne, finančné a materiálne pre svoje organizácie. Tu moţno zjednodušene povedať, kým manaţéri sledujú varianty, lídri sa venujú víziám. Kým lídri síce dokáţu vizionársky ukázať na cieľový stav ,ale pri otázke ako ho dosiahnuť nemajú často odpoveď, alebo prenechávajú úlohu manaţérom aby si s problémom poradili. V prípade, ţe to nevyjde najčastejšie lídri odporúčajú zvoliť nový variant. Ale to môţe byť v podmienkach ozbrojených síl veľmi nebezpečné, pretoţe napr. v boji uţ ţiadny iný variant uţ nemusí byť, alebo v prípade nášho vojenského školstva variant s civilnými študijnými odbormi skončil úplným krachom a vrátil vojenské školstvo o niekoľko rokov späť. Pri určovaní strategického smeru manaţéri sa snaţia hľadať slabé stránky organizácie i konkurencie a postupne vylepšovať svoje pozície, lídri stavajú na silných stránkach a snaţia sa ich ďalej rozvíjať. V podmienkach ozbrojených síl pri plánovaní operácie je asi najdôleţitejšou úlohou dôsledná analýza vlastných síl i protivníka, určenie pomeru síl a prostriedkov, vyhodnotenie spôsobov bojovej činnosti. Pre rozhodnutie veliteľa to budú vţdy najpodstatnejšie podklady. Postaviť rozhodnutie len na základe vlastnej kvality a vlastných silných stránok by mohlo znamenať nepríjemné prekvapenie. Presvedčili sa o tom napr. arabské vojská vo vojne proti Izraelu ( 1967 ), keď precenili početnosť svojich síl a prostriedkov a podcenili morálku, vycvičenosť, pruţnosť a kreativitu izraelskej armády (obr.3).