U POSLUCHÁČ OV PRVÉ HO ROČ NÍKA LF UPJŠ V KOŠICIACH1
M. Ková řová1, K. Bernasovská2, V. Rusňá ková2
1Ú stav sociá lnej medicíny Leká rskej fakulty UPJŠ , Koš ice
prednostka: prof. MUDr. M. Ková řová , CSc.
2Ú stav hygieny Leká rskej fakulty UPJŠ , Koš ice
prednostka: prof. MUDr. K. Bernasovská , CSc.
Ú vod
Prebiehajúci transformačný proces u ná s priná š a nesporne popri pozitívach aj mnohé problémy. Týkajú sa zmien životnej úrovne, životného prostredia aj životného š týlu obyvateľ stva. Jednou z najdô ležitejš ích súčasti životného š týlu je výživa, resp. výživové a stravovacie zvyklosti. Tradičné zvyklosti v stravovaní ná š ho obyvateľ stva sa čoraz viac menia, a to nie vždy v zmysle zdravš ej výživy. Vyplýva to z dostupnosti, voľ by a preferencie požívatín, pravda nie u vš etkých skupín ľ udí rovnako. Vysoké ceny aj zá kladných potravín vedú u sociá lne slabš ích skupín obyvateľ stva k ich vedomému odriekaniu a iné potraviny u ná s donedá vna ťažko dostupné, zaplavujú trhy.
Preto je dô ležité z hľ adiska racioná lnej výživy, sledovať aktuá lnu spotrebu vš etkých druhov požívatín a súčasne aktuá lny výživový a zdravotný stav vš etkých skupín populá cie, aby sa predchá dzalo vá žnym zdravotným problémom, civilizačným chorobá m, ako sú kardiovaskulá rne, a ná dorové ochorenia, metabolický syndróm a podobne, ktoré s výživou veľ mi úzko súvisia (3, 6, 4, 2).
Z početných, aj naš ich predchá dzajúcich výskumov výživy u vysokoš kolskej mlá deže vyplýva, že ich stravovací režim a nutričná hodnota prijímanej stravy, nie sú vždy v súlade so zá sadami sprá vnej výživy (7, 8, 1, 5).
V rá mci grantového projektu, ktorým sledujeme životný š týl posluchá čov LF UPJŠ v Koš iciach, zamerali sme sa na výživové a stravovacie ná vyky zvlá š ť u prvá kov, s prihliadnutím na intersexuá lne rozdiely.
Materiá l a metódy
Súbor predstavovali posluchá či medicíny, ktorí v š kolskom roku 2004/ 2005 nastúpili do prvého ročníka š túdia. Iš lo o 284 š tudentov z toho 78 mužov a 206 žien, oboch š tudijných odborov, tj. vš eobecného a zubného leká rstva (obr. 1). Priemerný vek súboru bol 19,29 rokov.
V priebehu mesiacov október a november v roku 2004 sme vš etkým zapísaným š tudentom do ročníka rozdali š tandardizované CINDI dotazníky. 10 položiek dotazníka sa týkalo otá zok zameraných na frekvenciu prijímania jednotlivých druhov pokrmov. Š tatistické spracovanie sme uskutočnili pomocou programu SPSS vs. 11.0. Triediacim znakom bolo pohlavie. Vzhľ adom na to, že sme pracovali s nominá lnymi dá tami použili sme kontingenčné tabuľ ky. Asociá cie sme potom počítali pomocou mier symetrie, a to Cramerovho V koeficientu, vrá tane testu jeho významnosti (chi2 test).
1
Tá to prá ca bola realizovaná s finanč nou podporou grantu VEGA MŠ SR č . 1/1177/04.
78
206
Muž i ž eny
Obr. 1. Š truktúra súboru podľ a pohlavia
Výsledky a diskusia
V prvom rade sme zisťovali, či sú posluchá či presvedčení o tom, že sa stravujú zdravo. Z výsledkov uvedených v tabuľ ke 1 vyplýva, že 64,5 % mužov a 72,5 % žien „obvykle a občas“ volí jedá lniček v súlade so zá sadami sprá vnej výživy. Dô kazom toho sú údaje aj o frekvencii prijímania troch hlavných denných jedá l, pričom sme v týchto súvislostiach zistili š tatistickú významnosť v odpovediach medzi mužmi a ženami iba u večere, kedy každý muž na rozdiel od ženy večeria (chi-skóre 5,35, p < 0,05) (tab. 2, 3).
Tab. 1. Frekvencia odpovedí na otá zku: „Vá š jedá lniček zodpovedá požiadavká m zdravej výživy?“
Muži Ženy
á no, obvykle na to dbá m 27,63 31,37
občas na to dbá m 36,84 41,17
nie, väčš inou na to nedbá m 28,94 17,64
neviem, neviem to posúdiť 6,57 9,31
Tab. 2. Percentuá lne vyjadrenie frekvencie hlavných jedá l – muži
Raňajkujem Obedujem Večeriam
Každý deň 56,00 59,45 71,62
Takmer denne 20,00 28,37 22,97
1-2x týždenne 10,66 8,10 4,05
1-2x mesačne 5,33 1,35 1,35
zriedka, nikdy 8,00 2,70 0
Tab. 3. Percentuá lne vyjadrenie frekvencie hlavných jedá l - ženy
Raňajkujem Obedujem Večeriam
Každý deň 54,18 62,37 56,65
Takmer denne 20,19 25,24 23,64
1-2x týždenne 15,76 9,40 10,83
1-2x mesačne 1,47 0,99 1,47
zriedka, nikdy 8,37 1,98 7,38
V ďalš om sme zisťovali, či š tudenti dá vajú prednosť niektorým pokrmom. Z tab. 4 vidieť, že existujú š tatistické významné rozdielnosti v preferencii pokrmov v stravovaní
mužov a žien. Tento vzťah prísluš nosti k pohlaviu bol veľ mi vysoko významný (Cramerovo V= 0,440 pri hladine významnosti 0,003).
Tab. 4. Vzťah pohlavia a preferencia pokrmov
Miery symetrie Hodnota Approx. sign.
Phi 0,440 0,003
Cramerov V koeficient 0, 440 0,003
Počet valídnych prípadov 281
Preferovanie konkrétnych komodít je uvedené v tab. 5 až 14. Muži najviac preferujú mäsité pokrmy (28,9 %), potom sú to múčne jedlá (6,6 %), z kombiná cie jedá l sú to mäsité a zeleninové (13,2 %) a mäsité a sladké (10,5 %). Ženy na rozdiel od mužov dá vajú prednosť skô r zeleninovým jedlá m (16,6 %) a potom sladkým jedlá m (3,3 %). Z kombiná cie jedá l sú to mäsité a zeleninové jedlá (12,2 %), zeleninové a sladké jedlá (7,3 %) a múčne a sladké (6,3 %).
V tab. 5 je vidieť, že asociá cia medzi pohlavím a preferovaním určitých komodít, resp. kombiná cií je významná (Cramer V= 0,351).
Tab. 5. Vzťah pohlavia k položke: „Najčastejš ie jem mäso.“
Miery symetrie Hodnota Approx. sign.
Phi 0,351 0,03
Cramerov V koeficient 0,351 0,03
Počet valídnych prípadov 281
Uká zalo sa, že aj pohlavie podmieňuje prípravu jedá l, vzhľ adom na použitie tuku, Ženy uprednostňujú rastlinné tuky a maslo. Najväčš ie rozdiely sú v príprave jedá l formou vyprá žania a varenia (tab. 6-8).
Tab. 6 . Vzťah pohlavia k položke: “Aký tuk používate prevažne na varenie?“
Miery symetrie Hodnota Approx. sign.
Phi 0,361 0,000
Cramerov V koeficient 0,361 0,000
Počet valídnych prípadov 281
Tab. 7. Vzťah pohlavia k položke: “ Aký tuk používate prevažne na pečenie?“
Miery symetrie Hodnota Approx. sign.
Phi 0,321 0,007
Cramerov V koeficient 0,321 0,007
Počet valídnych prípadov 281
Tab. 8 Vzťah pohlavia k položke: “ Aký tuk používate prevažne na vyprá žanie?“
Miery symetrie Hodnota Approx. sign.
Phi 0,364 0,000
Cramerov V koeficient 0,364 0,000
Počet valídnych prípadov 281
Z požívatín mäsa a mäsových výrobkov sme zistili, že muži častejš ie konzumujú bravčové mäso a údeniny. Cramerovo V je zhodne pre obe komodity 0,280 (tab. 9 a 10).
Tab. 9 Vzťah pohlavia k položke: “ Ako často konzumujete bravčové mäso a výrobky?“
Miery symetrie Hodnota Approx. sign.
Phi 0,280 0,000
Cramerov V koeficient 0,280 0,000
Počet valídnych prípadov 276
Tab. 10 Vzťah pohlavia k položke: “Ako často konzumujete údeniny?“
Miery symetrie Hodnota Approx. sign.
Phi 0,280 0,003
Cramerov V koeficient 0,280 0,003
Počet valídnych prípadov 274
Interpohlavné rozdiely sme zistili aj v pití mlieka a mliečnych ná pojov, pričom asociá cia k pohlaviu bola nižš ia ako u predchá dzajúcich komoditá ch (tab. 11 a 12). Podobné výsledky zistili Jurkovičová a kol, 2000 a Szá razová a spol., 2000.
Tab. 11 Vzťah pohlavia k položke: “Ako často konzumujete mlieko a mliečne ná poje?“
Miery symetrie Hodnota Approx. sign.
Phi 0,199 0,05
Cramerov V koeficient 0,199 0,05
Počet valídnych prípadov 280
Ovocie, ktoré je veľ mi dô ležitou súčasťou výživy, sa jednoznačne častejš ie nachá dza v jedá lnom lístku žien, tak ako to aj indikuje miera asociá cia uvedená v tabuľ ke 12.
Tab. 12 Vzťah pohlavia k položke: “Ako často konzumujete ovocie?“
Miery symetrie Hodnota Approx. Sign.
Phi 0,330 0,000
Cramerov V koeficient 0,330 0,000
Počet validných prípadov 278
Interpohlavné rozdiely sme zistili aj v konzumá cii chleba s preferenciou čierneho a grahamového v prospech žien (Cramerov V koeficient predstavoval 0,213, resp. 0,264 (tab.13 a 14).
Tab. 13 Vzťah pohlavia k položke: “ Ako často konzumujete tmavý chlieb, graham?“
Miery symetrie Hodnota Approx. sign.
Phi 0,213 0,047
Cramerov V koeficient 0,213 0,047
Počet validných prípadov 280
Tab. 14 Vzťah pohlavia k položke: “ Ako často konzumujete biely chlieb, pečivo?“
Miery symetrie Hodnota Approx. sign.
Phi 0,264 0,008
Cramerov V koeficient 0,264 0,008
Počet validných prípadov 275
V ďalš ej časti ná s zaujímal objem konzumovaných alkoholických ná pojov za posledných 7 dní pred vyplnením dotazníka vo vzťahu k pohlaviu. Jedine v otá zke konzumá cie piva sme zistili rozdiely medzi pohlaviami, pričom asociá cia medzi pitím piva a pohlavím bola veľ mi vysoká (Cramerovo V= 0,553) (tab. 13).
Tab. 15 Vzťah pohlavia k položke: “Koľ ko dcl piva ste vypili v posledných 7 dňoch?“
Miery symetrie Hodnota Approx. sign.
Phi 0,553 0,000
Cramerov V koeficient 0,553 0,000
Počet validných prípadov 281
V súvislosti s konzumá ciou vína, resp. tuhého alkoholu sme nezistili signifikantný vzťah pohlavia u š tudentov prvého ročníka. Na druhej strane sa ale uká zal vplyv pohlavia pri otá zke: „Vô bec nekonzumujem alkoholické ná poje.“
Tab. 16 Vzťah pohlavia k položke: “Vô bec nekonzumujem alkoholické ná poje.“
Miery symetrie Hodnota Approx. sign.
Phi 0,244 0,001
Cramerov V koeficient 0,244 0,001
Počet valídnych prípadov 281
Zá ver
V súbore 281 š tudentov prvého ročníka medicíny sme sledovali asociá ciu medzi preferovaním a frekvenciou vybraných druhov pokrmov a požívatín a pohlavia.
Zistili sme, že najtesnejš ia asociá cia bola medzi pohlavím a konzumá ciou piva (Cramerovo V=0,553), preferenciou pokrmov (Cramerovo V=0,440), používaním určitých druhov tuku pri vyprá žaní, varení a pečení (Cramerovo V=0,364, resp. 0,361a 0,321). Muži častejš ie konzumovali pivo ako ženy.
Vysoko významný bol vzťah medzi častosťou konzumá cie ovocia (Cramerovo V=0,330) a čierneho chleba, resp. grahamového chleba (Cramerovo V=0,264) v prospech žien. A naopak, muži konzumovali častejš ie údeniny, bô čik, slaninu a š kvarky (0,280, resp. 0,304). Interpohlavné odliš nosti sme zistili aj v konzumá cii bieleho chleba a pitia mlieka a mliečnych ná pojov. Ide o výsledky získané zo súboru posluchá čov prvého ročníka š tudujúcich medicínu, kedy ná s prekvapili nedostatočné vš eobecné vedomosti o stravovaní a o zá sadá ch zdravej výživy.
Je predpoklad, že počas celého š túdia medicíny, najmä primá rne preventívnych odborov, posluchá či nadobudnú dostatočné vedomosti o výžive. Uká zalo sa, že osobitnú pozornosť je potrebné venovať najmä skupine mladých mužov – adolescentov, ktorí v zá ujme o vlastné zdravie, ale aj z hľ adiska svojej budúcej leká rskej praxe, budú musieť aplikovať tieto vedomosti nielen u seba, ale aj u svojich pacientov. Dobré vedomosti predurčujú vypestovanie si aj sprá vnych stravovacích ná vykov, ktoré by mali viesť ku prevencii a ku znižovaniu incidencie ochorení, ktoré s iracioná lnou výživou úzko súvisia.
Zá verom je možno uviesť, že je potrebné zvýš iť nutričnú eduká ciu u ná s na vš etkých úrovniach vzdelania, tak ako to vyplýva aj z referencií iných autorov, ktorí sledovali výživu medikov aj ostatnej populá cie.
Literatúra:
1. Bernasovská , K., Petriľ á ková , T., Holéczyová , G., Rimá rová , K., Petrá š ová D.: Výživa vysokoš kolá kov ako etiologický faktor kardiovaskulá rneho rizika. Životné podmienky a zdravie, Bratislava, Š ZÚ , 2001, 389 s., (s. 202-206).
2. Bernasovská , K., Rimá rová ,. K., Ková řová , M., Holéczyová , G.: Energetická a nutričná hodnota stravy posluchá čov LF UPJŠ v Koš iciach vo vzťahu k odporúčaným výživovým normá m. Životné podmienky a zdravie, Ed. Ľ. Á ghová . Bratislava, Ú VZ SR, Ú H LF UK 2004, 368 s. (s. 170-177).
3. Jurkovičová , J., Ragan, J., Š tefá niková , Z., Š evčíková , Ľ., Š avrda, I, Á ghová , Ľ.: Naš e skúsenosti pri hodnotení rizikových faktorov kardiovaskulá rnych ochorení v slovenskej populá cii. Životné podmienky a zdravie, Bratislava, NCPZ, SLS, Ú H LFUK 2000, (355 s.), s. 251-259.
4. Michalovičová , M.: Sledovanie stavu výživy obyvateľ stva SR.. Životné podmienky a zdravie, Bratislava, Š ZÚ , 2001, 389 s., (s. 190-194).
5. Petrá š ová , D., Bertková , I., Hijová , E., Mojžiš ová , G,., Koprovičová , J., Rimá rová , K., Holéczyová , G., Kuchta, M., Bernasovská , K.: Niektoré biochemické a imunologické možnosti hodnotenia stavu výživy. Životné podmienky a zdravie. Ed. Ľ. Á ghová . Bratislava, Ú VZ SR, Ú H LF UK 2004, 368 s. (s. 157-160). 6. Rimá rová K., Bernasovská K., Holéczyová G., Petrá š ová D.: Časové trendy výskytu rizikových faktorov
kardiovaskulá rnych ochorení v skupine koš ických medikov. Zborník vedeckých prá c Životné podmienky a zdravie. Bratislava, Š ZÚ 2001, 389 s., (s. 76-79).
7. Szá razová , M., Januš ová , T., Dostá l, A.: Obsahuje výživa posluchá čov 5. ročníka JLF UK v Martine nutričné rizikové faktory? Životné podmienky a zdravie, Bratislava, NCPZ, SLS, Ú H LFUK 2000, 355 s., (s. 292-296).
8. Š tefá niková , Z., Jurkovičová , J., Š evčíková , Ľ., Sobotová , Ľ., Sekretá r, S., Á ghová , Ľ.: Aktuá lne poznatky o životnom š týle vysokoš kolá kov z aspektu kardiovaskulá rneho rizika. Vojenské zdravotnícke listy, LXXII, 2003, č. 4, s. 150-153.