KARAŠ Martin ABSTRACT
The Common Agricultural Policy belongs to the most important policies of European Union. It is the oldest and the most extensive integrate policy of The European Community. The aim of contribution is to analyze the operation of this policy since its origin to the current period, to name and introduce the fundamental reforms, which significantly affected its operations and effects. The sources of information were official data of European Commission, literature, current articles and expertises of competent institutions on the given issue. An analysis shows, that SPP has influenced significantly the processes in the agriculture throughout its history not only in Europe but also worldwide.
KEY WORDS
The Common Agricultural Policy, reforms of CAP, support for farmers, agriculture
ABSTRAKT
Spoločná poğnohospodárska politika patrí medzi najdôleţitejšie politiky Európskej únie, je najstaršou a tieţ najrozsiahlejšou integrovanou politikou Európskych spoločenstiev. Cieğom príspevku je analyzovať pôsobenie tejto politiky od jej počiatkov aţ po súčasne obdobie, pomenovať a predstaviť zásadné reformy, ktoré významne ovplyvnili jej pôsobenie a účinky. Zdrojom informácií boli oficiálne údaje Európskej komisie, odborná literatúra, aktuálne odborné články a vyjadrenia kompetentných inštitúcií k danej problematike. Analýzou bolo zistené, ţe SPP počas celej svojej histórie významne ovplyvňovala procesy v poğnohospodárstve nielen v Európe, ale v celosvetovom meradle.
KĞÚČOVÉ SLOVÁ
Spoločná poğnohospodárska politika, reformy SPP, podpora farmárov, poğnohospodárstvo
ÚVOD
Poğnohospodárstvo je oblasťou, kde sa z členských krajín prenieslo na Európsku úniu najviac právomoci. Práve Spoločná poğnohospodárska politika (SPP) má úzke spojenie s dvomi kğúčovými oblasťami EÚ – vnútorným trhom a hospodárskou a menovou úniou. Táto politika EÚ si vyţaduje pribliţne 45 % výdavkov z celkového rozpočtu Európskej únie a je súčasťou takmer 60 % platnej európskej legislatívy.
SPP prechádzala počas histórie mnohými zmenami a reformami, ktoré výrazne ovplyvnili smerovanie poğnohospodárstva ako odvetvia národného hospodárstva členských krajín EÚ. Dokonca SPP významne ovplyvnila poğnohospodárstvo aj v globálnom kontexte a to najmä rôznymi opatreniami, ktoré priamo a nepriamo ovplyvňovali ceny potravín, ceny poğnohospodárskej produkcie, príjmy farmárov a iné. Aj SR vstupom do Európskej únie bola nútená podriadiť slovenské poğnohospodárstvo pravidlám tejto politiky, harmonizovať národnú legislatívu s európskou a postupne reštrukturalizovať toto odvetvie.
Dôleţitou úlohou SPP do budúcnosti je dosiahnuť konkurencieschopné, trhovo orientované a trvalo udrţateğné európske poğnohospodárstvo s dôrazom na rozvoj vidieka.
130
MATERIÁL A METÓDY
Základným cieğom odborného článku je analýza pôsobenia Spoločnej poğnohospodárskej politiky EÚ z pohğadu jej historického vývoja, čomu sú podriadené aj stanovené parciálne ciele:
analýza príčin vzniku SPP popis samotného vzniku SPP
analýza zmien - jednotlivých reforiem SPP podğa vymedzených období a ich dopad na európske a svetové poğnohospodárstvo
komparácia reforiem a pomenovanie súvislostí v rámci analyzovaných zmien a reforiem
Objektom skúmania bola SPP ako celok, príčiny jej vzniku, jednotlivé premeny a reformy, ktoré počas jej histórie pozitívne alebo negatívne ovplyvnili sektor poğnohospodárstva. V rámci analýzy boli podrobne preštudované oficiálne údaje Európskej komisie, materiály domácich i zahraničných autorov, ktorí sa k riešenej problematike aktívne vyjadrujú, články na internete a ďalšie zdroje, ktoré doplnili rozhğad riešenej problematiky.
Na základe takejto komplexnej analýzy boli vygenerované aj konkrétne závery, ktoré v práci ponúkame.
VÝSLEDKY
Spoločná poğnohospodárska politika EÚ je najkontroverznejšou politikou EÚ od jej vzniku aţ po súčasné obdobie.
Príčiny vzniku SPP
potravinová bezpečnosť, sebestačnosť
dlhodobo nízka konkurencieschopnosť európskeho poğnohospodárstva
potreba modernizácie a zvýšenia efektivity poğnohospodárstva (nedostatok finančných zdrojov)
vysoký podiel agrárnej populácie, sociálne a politické dôvody Francúzsko-nemecká dohoda.
Korene SPP moţno hğadať v hospodárskej kríze, ktorá pretrvávala v tridsiatych rokoch 20. storočia, následne v oddelení výkonu politík od trhu, čo viedlo k uplatňovaniu trhovej ekonomickej regulácie. Dramatický prepad poğnohospodárskych cien v tridsiatych rokoch viedol k masívnym protestom s antikapitalistickým podtónom. Naopak počas 2. Svetovej vojny sa v sektore poğnohospodárstva maximalizovala produkcia, taktieţ aj zamestnanosť a príjmy. Bolo to vo veğkej miere ovplyvňované čiernym trhom, avšak tento prístup docielil silné prepojenie vznikajúcich profesijných zdruţení farmárov na vládnuce strany a tým aj ich značný vplyv na „ţelané“ vnímanie poğnohospodárstva.
Po roku 1945 rastie produktivita v poğnohospodárstve rovnako ako v sektore priemyslu, avšak nenasvedčujú tomu príjmy pracovníkov. Dôvodom rozdielnych príjmov v spomínaných sektoroch bola závislosť hospodárskeho rastu krajín na priemysle, ktorý súvisel najmä s industrializáciou a rozširovaním miest. Naopak poğnohospodárstvo a príjmy farmárov sa prispôsobovali mzdám na vidieku. Neekonomické faktory, ktoré v tomto prípade zohrávali najdôleţitejšiu úlohu, boli sprevádzané tzv. relatívnou neelasticitou príjmov. Napriek tomu, ţe mzdy v priemysle rástli, spotrebitelia neinvestovali viac do potravín v rámci spotrebného koša, taktieţ väčšinou neinvestovali ani do výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Ceny produktov a tým pádom aj mzdy farmárov sa zniţovali, čo malo v korelácií s vysokými nákladmi za následok sťaţenie obchodných podmienok na trhu poğnohospodárskych komodít. Následným riešením zo strany európskych krajín bola vládna pomoc poğnohospodárom so zreteğom na ochranu domáceho trhu, podporu cien, výkup produktov za garantované ceny
131
a podporu producentov. Ďalšie druhy intervencií boli zamerané na technologickú modernizáciu a zvyšovanie produktivity. Spomínané intervencie mali za následok, ţe príjmy tohto sektora sa stali závislé na vládnej pomoci, silneli farmárske lobistické skupiny a ich vplyv na politické elity.
Vznik SPP
30. júna 1960 bol predloţený prvý návrh Európskej komisie na zriadenie Spoločnej poğnohospodárskej politiky. Hlavným motívom bol záujem vtedajších šiestich členských krajín zabezpečiť stabilitu v spomínanom sektore vytvorením jednotného poğnohospodárskeho trhu. Kým na začiatku 60. rokov v EHS pretrvávali problémy so sebestačnosťou v zásobení potravinami, postupne sa tento problém podarilo vyriešiť aj s pomocou SPP. EHS sa stalo druhým najväčším exportérom poğnohospodársky výrobkov za USA.
Vznik spomínanej politiky bol iniciovaný v roku 1957 pri zakladaní Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Je zakotvená v Rímskej zmluve, kde sú formulované aj jej pôvodné ciele:
zabezpečenie výţivy obyvateğstva;
dosiahnutie primeranej cenovej úrovne potravín pre obyvateğstvo; zvýšenie produktivity poğnohospodárstva;
stabilizovanie agrárnych trhov;
zabezpečenie primeranej ţivotnej úrovne poğnohospodárov.
Spoločná poğnohospodárska politika začala platiť od roku 1963 na základe štyroch princípov:
jednotný trh – voğný pohyb poğnohospodárskych produktov v rámci EHS, jednotné uplatňovanie zásad SPP vo všetkých členských krajinách;
preferovanie produktov EHS - preferovanie produktov EHS pred výrobkami z nečlenských krajín prostredníctvom colnej ochrany a podpory exportu;
finančná solidarita – Európsky poğnohospodársky usmerňovací a záručný fond, relatívne vyššie príspevky krajín s vyšším HDP ako chudobnejšie krajiny;
parita a produktivita – dorovnanie príjmov farmárov v porovnaní s inými odvetviami. Historický vývoj a premeny SPP
Šesťdesiate roky - garantované spoločné ceny a spoločné trhové organizácie boli základom Spoločnej poğnohospodárskej politiky od jej vzniku. Spomínané organizácie sa od seba odlišovali podğa výrobných a predajných podmienok jednotlivých poğnohospodárskych produktov. Sebestačnosť v zásobovaní prijímaním rôznych pokrokových opatrení a tým zvyšovaním produkcie poğnohospodárskych výrobkov EHS dosiahlo začiatkom 70-tých rokov. Od roku 1968 sa pouţívali spoločné ceny. Ocenenie produktov bolo riešené tak, ţe produkty boli ocenené cenou krajiny, v ktorej dosahovali najvyššiu hodnotu. To spôsobovalo zvyšovanie cien poğnohospodárskych produktov Európskych spoločenstiev v porovnaní s cenami na svetových trhoch. Naopak importované poğnohospodárske výrobky boli zaťaţované dovoznými clami, čo spôsobovalo, ţe boli drahšie ako domáce výrobky.
V sedemdesiatych rokoch transformácia poğnohospodárstva ekonomickým a technickým pokrokom spôsobila nárast ponuky, čoho následkom bolo nasýtenie trhov. Európske štáty začlenené v ESS sa stávajú najväčším exportérom a importérom poğnohospodárskych produktov. Reakciou na takýto vývoj bola kritika USA k ochranárskej politike ESS (kritika vývozných a dovozných ciel a porušovania pravidiel medzinárodného obchodu) s odôvodnením vytvorenia prekáţok pre liberalizáciu zahraničného obchodu.
V osemdesiatych rokoch vznikla nerovnováha medzi ponukou a dopytom prehlbovaním prebytkov produktov poğnohospodárstva. Spoločná poğnohospodárska politika sa musela
132
vysporiadať s neúmerným mnoţstvom potravín, ktoré vysoko prevyšovalo reálny dopyt a s mnoţstvom potravín na skladoch. Dôsledkom jej opatrení boli vysoké náklady na vývoz poğnohospodárskych komodít, ktoré sa premietli do vyšších cien pre konečných spotrebiteğov. Z tohto vývoja vyplynula nutnosť prijímania reforiem SPP, ktoré súviseli predovšetkým so zniţovaním cien, obmedzením záruk, obmedzením produkčného mnoţstva, obmedzovaním výdajov a prijatím Jednotného európskeho aktu. Taktieţ nutnosť zavedenia opatrení na redukciu poğnohospodárskej produkcie:
zavádzanie stabilizátorov – maximálnych moţných mnoţstiev poğnohospodárskych produktov s obmedzením garancie verejných podpôr ako sankcie za prekročenie; zavedenie rozpočtovej disciplíny;
určenie stropu pre podporu poğnohospodárstva cez Európsky fond orientácie a poğnohospodárskej garancie (EFOPG) – zákaz prekročenia 74 %-nej miery rastu HDP ESS v rámci rastu výdajov;
reforma štrukturálne politiky – navýšenie výdajov na výpomoc znevýhodnených hospodárstiev a regiónov členských štátov ESS.
Rozšírenie ESS o Grécko, Španielsko, Portugalsko prinieslo ďalšiu reformu. Týkala sa štrukturálnych fondov a ich zamerania sa na riešenie sociálnej nerovnováhy v členských krajinách ESS. Išlo najmä o rozvoj a reguláciu štrukturálne menej vyspelých regiónov, konverziu regiónov, ktoré stoja pred problémami spôsobenými úpadkom priemyslu, odstraňovanie dlhodobej nezamestnanosti, zapájanie mladej generácie, rozvoj oblasti vidieka. Moţno konštatovať, ţe spomínané reformy osemdesiatych rokov nepriniesli očakávané výsledky a v konečnom dôsledku neviedli k zníţeniu nadprodukcie.
Po roku 1990 reštrukturalizačné reformy prispôsobovali SPP potrebám doby, prispievali ku konkurencieschopnosti európskeho poğnohospodárstva, najmä zniţovaním záruk cenových podpôr a podporou štrukturálnych zmien. Mc Sharryho reforma bola cielená na:
zvýšenie konkurencieschopnosti farmárov na domácich a exportných trhoch;
zachovanie pozície ESS ako najväčšieho producenta a exportéra poğnohospodárskych výrobkov;
zníţenie odlivu obyvateğstva z vidieckych oblastí;
zvýšenie motivácie pre mladých farmárov, aby sa venovali práci s pôdou.
Novými prvkami reformy sú najmä ekologické aspekty a záujem riešenia problematiky vysťahovalectva obyvateğov z vidieckych oblastí. Charakteristickými znakmi tejto reformy sú najmä stanovenie nízkych cien strategických poğnohospodárskych produktov a s tým spojená kompenzácia dopadov pomocou mechanizmu priamych platieb. Zníţené ceny výrobkov pôsobili negatívne najmä na príjmy farmárov. Mc Sharryho reforma z roku 1992 priniesla rôzne efekty ako zvýšenie príjmov poğnohospodárov, postupne zvyšovanie spotreby poğnohospodárskych výrobkov a zníţenie rozdielu medzi cenami na svetových trhoch a v EÚ. Ďalšou významnou reformou bola AGENDA 2000. V decembri roku 1995 bola EÚ SPP vyhodnotená ako nereálna a ďalej neudrţateğná. AGENDA 2000 podrobnejšie definuje reformy začaté v roku 1992, kladie dôraz na konzistentnú vidiecku politiku (druhý pilier SPP) a najmä na hospodárenie chrániace ţivotné prostredie. Sledovala väčšiu závislosť poğnohospodárstva od trhu, stimuláciu hospodárenia citlivého k ţivotnému prostrediu, komplexnú politiku rozvoja vidieka, rozpočtový strop SPP.
Preskúmaním poslednej reformy SPP – AGENDY 2000 v roku 2003 vznikla potreba jej revízie. Spomínanú revíziu dnes môţeme hodnotiť ako najambicióznejšiu reformu SPP od jej vzniku. Podstatou reformy bolo:
I. oddelenie platieb od produkcie – zavedenie systému jednotných platieb na farmu (bez ohğadu na rozsah produkcie), zaloţených na:
dodrţiavaní štandardov ţivotného prostredia, verejného zdravia, kvality a welfare zvierat;
133
enviromentálne a poğnohospodársky kvalitne obhospodárenej poğnohospodárskej pôde so zámerom jej stabilného vyuţitia;
priblíţení producenta a spotrebiteğa z hğadiska poţiadaviek trhu; II. posilnenie politiky rozvoja vidieka – druhého piliera SPP;
III. úprava mechanizmov trhovej podpory (intervencií, skladovania, exportnej podpory);
IV. preferencia mechanizmu finančnej disciplíny zabezpečujúcej neprekročenie poğnohospodárskeho rozpočtu stanoveného do roku 2013.
Kontrola zdravotného stavu SPP („Health Check“) v roku 2008 prišla so zmenami, ktoré mali prispieť k zefektívneniu a zjednodušeniu schémy jednotnej platby na farmu, cez II. pilier SPP sa malo dosiahnuť efektívnejšie riešenie problematiky klimatických zmien, obnoviteğných druhov energie, vodnej politiky a zachovania biodiverzity.
ZÁVER
Spoločná poğnohospodárska politika od svojho vzniku vytvárala mnohé prvky, ktoré ju formovali do rôznych podôb. Niektoré opatrenia a reformy priniesli úţitok, iné zasa ţelané efekty viac či menej nezachytili.
Po dôslednej analýze pôsobenia Spoločnej poğnohospodárskej politiky z pohğadu jej historického vývoja moţno konštatovať, ţe krízové riešenia rôznych situácií prinášajú väčšinou len krátkodobé úţitky a v mnohých prípadoch nezámerne, ale významne narúšajú prirodzený vývoj. Dôkazom tohto tvrdenia boli opatrenia, ktoré sa prijímali v krízových reţimoch pri zrode SPP (napr. ochranná politika EÚ, dotačné systémy). Spomínané mechanizmy úplne deformovali prirodzený trhový systém v sektore poğnohospodárstva. Ovplyvnili ceny v rámci ESS, ale aj zahraničný obchod. Zvýhodňovali poğnohospodárskych producentov, avšak na úkor všetkých ostatných, nehovoriac o tom, ţe kaţdé ďalšie riešenia (napr. vývoz potravín v osemdesiatych rokoch) prispievali k prehlbovaniu krízovej situácie v rámci rezortu. Jednoduché trhové procesy ako sú prebytky, resp. nedostatky tovarov a sluţieb na trhu dokáţe trh účinne vyriešiť v mnohých iných odvetviach. Zásahmi do poğnohospodárskeho sektoru EÚ by trhové riešenie týchto základných problémov prinieslo radikálnu reštrukturalizáciu odvetvia s rozsiahlymi dôsledkami, čo spôsobili najmä opatrenia SPP EÚ.
Aj keď koniec osemdesiatych rokov a deväťdesiate roky výrazne a zásadne riešili tieto prešğapy, daň za nesprávne rozhodnutia je prenášaná aj na súčasné generácie a práve deformácie Spoločnej poğnohospodárskej politiky do dnešného dňa negatívne pôsobia na sektor poğnohospodárstva v celej Európskej únií.
LITERATÚRA
1. BALDWIN, R. - WYPLOSZ, CH.2008. Ekonomie evropské integrace. Praha: Grada Publishing, a.s., 2008. 480 s. ISBN 978-80-247-1807-1.
2. KOSÍR, I. – PEŠOUT, I. – bratia SABOVCI. 2008. Politiky Európskej únie. Teória, história, prax a perspektíva. Zvolen, 2008. 288 s. ISBN 978-80-8083-551-4.
3. KOTULIČ, R. – ADAMIŠIN, P. 2009. Analysis of the development of the european union common agricultural policy [online]. 2009, [cit. 2011-10-10] Dostupné na internete: http://www.pulib.sk/elpub2/FM/Kotulic11/pdf_doc/09.pdf
4. LIPKOVÁ, Ğ. a kol. 2004. Európska únia. Bratislava : SPRINT vfra, 2004. 199 s.
ISBN 80-89085-23-7.
5. LUKÁŠ, Z., NEUMANN, P. Společná zemědělská politika EU- Regionální a strukturální
6. politika EU. Praha : Vysoká Škola Ekonomická v Praze, 2000. 139 s. ISBN 80-245- 0064-7.
134
7. POKRIVČÁK, J. – ÁCS, D. – QINETI, A. – MATEJKOVÁ, E. 2010. Vplyv spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie na ekonomiku Slovenska. 1. vyd. Nitra : Slovenská poğnohospodárska univerzita v Nitre, 2010. 117 s. ISBN 978-80-552-0419- 2
8. STREDŇANSKÁ, A. 2008. Posudzovanie vplyvov na ţivotné prostredie v rezorte poľnohospodárstva. 1. Vyd. Nitra : Slovenská poğnohospodárska univerzita v Nitre, 2008. 130 s. ISBN 978-80-552-0154-2.
9. PALŠOVÁ, L. – RUMANOVSKÁ, Ğ. 2010. Spoločná poľnohospodárska politika a jej realizácia v podmienkach Slovenskej republiky. 1. vyd. Nitra : Slovenská poğnohospodárska univerzita v Nitre, 2010. 99 s. ISBN 978-80-552-0442-0.
10. INTERNETOVÉ ZDROJE:
11. Common agricultural policy [online]. [cit. 2011-10-15] Dostupné na internete: http://www.civitas.org.uk/eufacts/FSPOL/AG3.htm
12. Common agricultural policy [online]. [cit. 2011-10-15] Dostupné na internete: http://www.politics.co.uk/reference/common-agricultural-policy
13. Druhý pilier SPP: politika rozvoja vidieka [online]. [cit. 2011-10-12] Dostupné na internete:
http://circa.europa.eu/irc/opoce/fact_sheets/info/data/policies/agriculture/article_7212 _sk.htm
14. Vysvetlenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky [online]. [cit. 2011-10-12] Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/agriculture/publi/capexplained/cap_sk.pdf
KONTAKTNÁ ADRESA
Ing. Martin Karaš
[email protected] Katedra ekonomiky
FEM SPU v Nitre Trieda A. Hlinku 2 949 76 Nitra Slovenská republika
135