CONCEPTOS Y DEFINICIONES

Ľubor Pilárik Nina Hrdinová Anna Krasňanská Soňa Kupcová Kamila Rondošová Abstract

Emotional intelligence (EI) is an ability to monitor ones emotions, to distinguish between them and use this information to regulate thinking and acting. The aim of our research was to determine whether there is a relationship between dimensions of emotional intelligence and phases of decision making process, e.g. advantageous decision making in medical rescuers, firefighters and non medical professions. We also compared the role of emotional intelligence in decision making process from perspective of maximum and typical performance. To measure the ability of emotional intelligence we used our own Emotional intelligence test, made according to model of Salovey and Mayer (1997) and SSEIT (Schutte, et al., 1998) for self- evaluation of emotional intelligence. Phases of the decision making process and advantageous decision making were measured by IGT (Bechara, et al., 1994). The results showed, that partial dimensions of emotional intelligence plays important role in decision making process and facilitate it differently. Perceiving and understanding emotions seems to to have most notable relationship to when people perceive emotional signals and conceptualize the problem during decision making process.

Key words: Emotional intelligence. Perceiving emotions. Using emotions. Understanding emotions. Regulation of emotions. Performance measuring. Self-evaluation. Decision making process. Somatic marker hypothesis. 1 Úvod

Práca ľudí v krízovej oblasti si vyžaduje rýchle a efektívne rozhodovanie pri nedostatku informácií, pod silným tlakom zodpovednosti za seba a druhých. Riziko spojené s rozhodovaním je špecifické, preto hľadanie spôsobu

optimálneho rozhodovania v takýchto situáciách zvyšuje svoje opodstatnenie. Zaujíma nás úloha emócií v procese rozhodovania, čí môže citlivosť na emočné signály facilitovať výhodné rozhodovanie.

Emocionálne aspekty rozhodovania sa začali skúmať v 80- tých rokov 20. storočia, dovtedy bolo rozhodovanie vnímané ako kognitívny proces, kde človek racionálne usudzuje, ktorá z alternatív bude viesť k pozitívnejšiemu dôsledku (Pfister, Bohm, 2008). Podľa Damasia (1994) emócie upriamujú vedomú pozornosť človeka a facilitujú pracovnú pamäť potrebnú pre rozhodovanie. Dokážu oddeliť naliehavé od menej naliehavého alebo priorizovať voľby relevantne k požiadavkám situácie (napr. Damasio, 1994; Schwarz, Clore, 2006). Otázka racionality už nespočíva vo vylúčení emócií, ale v ich adekvátnom využití prostredníctvom ich správneho zhodnotenia (Pfister, Böhm, 2008).

Zajonc (1980) ako prvý zdôraznil, že afektívne reakcie na stimul sú často úplne prvé reakcie objavujúce sa automaticky. Damasio (1994) posúva úlohu emócií ďalej. Navrhuje Hypotézu somatických markerov (SMH), podľa ktorej by rozhodovanie nebolo bez emócií alebo telesných signálov optimálne. Somatické markery (SM) sú „špecifickým prípadom pocitu vzniknutého na základe sekundárnych emócií, ktoré sú učením prepojené s predpokladanými následkami určitých reakcií“ (Damasio, 1994, s.155.) Smerujú ľudí k voľbám, ktoré v minulosti pociťovali ako dobré a varujú pred tými, ktoré vnímali ako zlé. Empirickým dôkazom SMH a nástrojom merania SM je Iowský herný test (IGT) (Bechara et al. 1994). V procese rozhodovania sa pre jednotlivé balíky kariet, človek prechádza dvomi hlavnými špecifickými fázami. Ak vníma dobrý/zlý pocit ohľadne voľby, no zároveň nevie prečo, je vo fáze tušenia. Ak vie povedať prečo je to tak, skonceptualizoval problém a je v konceptualizačnej fáze.

Z pohľadu konceptu Saloveya a Mayera (1990) sú vnímanie a porozumenie emóciám, ich využívanie a zvládanie, súčasťou emocionálne inteligentnej práce s emóciami, ktoré slúžia ako informácia v procese rozhodovania. Seo a Barett (2007) tvrdia, že vplyv emócie nie je pozitívny alebo negatívny sám o sebe, ale je závislý od toho, ako človek funkčne alebo disfunkčne prežíva, spracúva a využíva informácie, ktoré emócie nesú, teda od jeho emocionálnej inteligencie. Emočne inteligentný človek zostáva emóciám otvorený, vie ich pomenovať a rozumie ich príčinám. Je si vedomý vplyvu emócií na kognitívne funkcie človeka, vie, kedy má emočné informácie v procese rozhodovania využiť. Otto a Lantermann (2005) zistili, že ľudia lepší v emočnej jasnosti použili vhodnejšie riešenie pri vysoko komplexných problémoch a vo všeobecnosti mali lepší výkon, ako nízko skórujúci ľudia

v tejto dimenzii EI. Bar-On et al. (2003) odhalili, že nevýhodné rozhodovanie je vo vzťahu s deficitom v emocionálnej inteligencii.

Cieľom výskumu bolo overiť existenciu vzťahu medzi jednotlivými dimenziami emočnej inteligencie a výhodným rozhodovaním u zdravotníckych záchranárov, hasičov a nezdravotníckych pracovníkov. Zamerali sme sa na vnímavosť k somatickým markerom a schopnosť konceptualizovať správne riešenia v procese rozhodovania vo vzťahu k dimenziám emočnej inteligencie. Z hľadiska spôsobu merania emočnej inteligencie hovoríme o schopnosti (Salovey, Mayer, 1997) ak je meraná ako maximálny výkon a o črte (napr. Goleman, 1997), či vnímanej sebaúčinnosti (Petrides, Furnham, 2001) ak je zisťovaná sebahodnotením, ako typický výkon. Keďže korelácie medzi výkonom a sebahodnotením sú vo všeobecnosti nízke (napr. Sjoberg, Engelberg, 2004), porovnávali sme rolu emočnej inteligencie v procese rozhodovania z hľadiska typického a maximálneho výkonu.

2 Metódy Výskumná vzorka

Výskumu sa zúčastnilo 99 pracujúcich participantov. Zdravotnícke profesie tvorilo 38 hasičov a 31 zdravotníckych záchranárov. Komparačnú skupinu tvorilo 30 ľudí z rôznych nezdravotníckych povolaní, ktoré v sebe zahŕňajú iný typ rizika ako je nepretržitá zodpovednosť za ľudské životy. Zber dát prebiehal v mesiacoch február/marec 2009 v menších skupinkách. Hasičov sme testovali na hasičskej stanici v Pezinku a Senci. Záchranárov v Nemocnici s poliklinikou v Bojniciach a na Uniklinike v Prievidzi. Komparačná skupina bola otestovaná buď v mieste ich bydliska alebo zamestnania.

Tabuľka 1 Zloženie vzorky participantov

Počet Priemerný vek Muži Ženy hasiči 38 31,5 38 0 zdravotnícki záchranári 31 35 18 13 nezdravotnícke povolania 30 37 12 18 Spolu 99 34,5 68 31

Meracie nástroje

Na meranie emočnej inteligencie ako výkonu sme použili vlastný Test emočnej inteligencie, vychádzajúc z modelu Saloveya, Mayera (1997), ktorý zahŕňa dimenzie vnímanie emócií (α .79), využívanie emócií (α .77), porozumenie emóciám (α .72) a zvládanie emócií (α .70). Sebahodnotenie schopnosti emočnej inteligencie alebo vnímanú emočnú sebaúčinnosť sme zisťovali škálou Schutte Self-report Emotional Intelligence test (SSEIT, Schutte et al., 1998), ktorá zahŕňa dimenzie rozpoznanie emócií a ich expresia, regulácia emócií a používanie emócií. Metodika obsahuje viac položiek merajúcich vnímanú emočnú sebaúčinnosť (napr. „Podľa tónu hlasu dokážem povedať, ako sa človek cíti.“), ako položky zisťujúce črtu (napr. „Prežívanie emócií je niečo, kvôli čomu stojí za to žiť.“), preto merané premenné vidíme skôr ako sebahodnotenie schopnosti, než zisťovane črty.

Proces rozhodovania sme zisťovali Iowským herným testom (IGT, Bechara et al., 1994), v ktorom si participanti stokrát vyberajú kartu zo štyroch balíkov, z ktorých dva balíky sú výhodnejšie (obsahujú nižšie zisky, ale aj nižšie straty) ako zvyšné dva (obsahujú vysoké zisky, ale aj vysoké straty). Výhodné rozhodovanie bolo pomerom počtu výhodných a nevýhodných volieb. Fázu tušenia a konceptualizácie sme zisťovali dopytovaním sa po každom desiatom ťahu: 1. Podľa čoho ste si vyberali karty z balíkov? 2. Aký máte pocit z jednotlivých balíkov? 3. Ohodnoťte na stupnici od -10 (úplne nevýhodný) po +10 (najvýhodnejší) každý balík. Prečo ste pridelili jednotlivé čísla? Participanti dostali tým viac bodov, čím skôr dosiahli jednotlivé fázy. 3 Výsledky

Zistili sme, že schopnosť vnímať emócie súvisí s vnímavosťou k somatickým markerom (SM) v skorých fázach rozhodovania (fáza tušenia) bez ohľadu na profesiu. V zdravotníckych profesiách v porovnaní s ostatnými profesiami bol tento vzťah silnejší. Štatisticky významný vzťah vnímania emócií ako vnímaná sebaúčinnosť a citlivosti k SM sa ukázal len u hasičov. Okrem toho sa u nich ukázal vzťah medzi schopnosťou vnímať emócie a výhodnými voľbami v prvých fázach IGT.

Tabuľka 2 Vzťah medzi vnímaním emócií a premennými procesu rozhodovania (n= 99)

VE IGT1 IGT2 IGT3 IGT4 IGT5 IGT Tuš. Konc.

ZZ TEI .01 -.01 -.11 -.02 .04 -.04 .65*** -.03 SSEIT -.07 -.35 .10 -.01 .07 -.01 .17 .10 HAS TEI -.15 -.26 .21 -.21 -.24 .12 .41** -.03 SSEIT -.12 .35* .20 -.01 -.13 .06 .36* .15 NP TEI -.12 .27 -.32 .16 -.11 -.04 .37* .15 SSEIT -.15 .01 .32 .15 .13 .08 -.08 .27

Legenda: * p< 0.05, ** p< 0.0, *** p< 0.00, ZZ – zdravotnícki záchranári; HAS – hasiči; NP – nezdravotnícke povolania; VE-vnímanie emócií, TEI-Test emočnej inteligencie, SSEIT- Sebavýpoveďová škála emočnej inteligencie, IGT- Iowský herný test, Tuš. - fáza tušenia, Konc. - konceptualizačná fáza

V tabuľke 3 vidieť, že využívanie (asimilácia) emócií ako vnímaná sebaúčinnosť súvisela s výhodnými voľbami v nezdravotníckych povolaniach.

Tabuľka 3 Vzťah medzi asimiláciou emócií a premennými procesu rozhodovania (n= 99)

AE IGT1 IGT2 IGT3 IGT4 IGT5 IGT Tuš. Konc.

ZZ TEI .04 -.27 -.14 -.12 -.01 -.16 .02 .02 SSEIT .10 -.03 .29 .22 .20 .24 -.20 -.28 HAS TEI -.13 -.13 .27 -.10 -.03 .03 .18 -.04 SSEIT .01 .16 .05 -.07 -.18 -.02 -.01 .18 NP TEI -.01 .25 .11 .27 .17 .26 -.04 -.01 SSEIT .09 .28 .49** .46** -.00 .42* -.09 -.01

Legenda: * p< 0.05, ** p< 0.0, *** p< 0.00, ZZ – zdravotnícki záchranári; HAS – hasiči; NP – nezdravotnícke povolania; AE-asimilácia emócií, TEI-Test emočnej inteligencie, SSEIT- Sebavýpoveďová škála emočnej inteligencie, IGT- Iowský herný test, Tuš. - fáza tušenia, Konc. - konceptualizačná fáza

Schopnosť porozumieť emóciám súvisela so schopnosťou konceptualizovať správne riešenia v procese rozhodovania a zároveň podporila výhodné rozhodovanie v poslednej fáze rozhodovania (u zdravotných záchranárov a v nezdravotníckych profesiách). Porozumenie

emóciám, u zdravotných záchranárov ako výkon a u hasičov ako sebahodnotenie, ukázal tiež vzťah s vnímavosťou k somatickým markerom.

Tabuľka 4 Vzťah medzi porozumením emóciám a premennými procesu rozhodovania (n= 99)

PE IGT1 IGT2 IGT3 IGT4 IGT5 IGT Tuš. Konc.

ZZ TEI .14 -.01 .21 .25 .40* .32 .42* .40* SSEIT .13 -.17 .17 .08 .11 .17 -.12 .08 HAS TEI -.01 .03 -.01 -.14 .12 .01 .28 . 35* SSEIT -.31 .12 .12 -.08 -.21 -.12 . 34* .03 NP TEI -.06 -.03 .14 .21 . 38* .26 . 03 .29 SSEIT -.04 .03 .28 .23 .03 .17 -.13 . 37*

Legenda: * p< 0.05, ** p< 0.0, *** p< 0.00, ZZ – zdravotnícki záchranári; HAS – hasiči; NP – nezdravotnícke povolania; PE-porozumenie emóciám, TEI-Test emočnej inteligencie, SSEIT- Sebavýpoveďová škála emočnej inteligencie, IGT- Iowský herný test, Tuš. - fáza tušenia, Konc. - konceptualizačná fáza

U zdravotných záchranárov sme zistili vzťah medzi schopnosťou regulovať emócie a výhodnými voľbami. U hasičov súvisela schopnosť regulovať emócie so schopnosťou skôr konceptualizovať problém a čiastočne s výhodnými voľbami v stredných fázach IGT.

Tabuľka 5 Vzťah medzi reguláciou emócií a premennými procesu rozhodovania (n= 99)

RE IGT1 IGT2 IGT3 IGT4 IGT5 IGT Tuš. Konc.

ZZ TEI .05 .15 . 47** . 59*** .263 . 51** .15 .21 SSEIT .06 -.15 .25 .23 .14 .19 .16 .15 HAS TEI .13 .14 . 34* -.09 -.003 .14 .11 . 37* SSEIT -.01 -.002 .08 -.22 -.27 -13 .14 .08 NP TEI .14 -.24 -.13 -.04 -.23 -.18 .16 -.01 SSEIT -.04 .03 .23 .14 -.12 .07 -.02 -.04

Legenda: * p< 0.05, ** p< 0.0, *** p< 0.00, ZZ – zdravotnícki záchranári; HAS – hasiči; NP – nezdravotnícke povolania; RE-regulácia emócií, TEI-Test emočnej inteligencie, SSEIT- Sebavýpoveďová škála emočnej inteligencie, IGT- Iowský herný test, Tuš. - fáza tušenia, Konc. - konceptualizačná fáza

4 Diskusia

Ukazuje sa, že parciálne dimenzie emočnej inteligencie (Salovey, Mayer, 1990) zohrávajú v procese rozhodovania dôležitú úlohu a facilitujú tento proces na rôznych úrovniach. V našej výskumnej vzorke súvisela schopnosť vnímať vlastné emócie s vnímavosťou k somatickým markerom v procese rozhodovania bez ohľadu na profesiu. Schopnosť porozumieť emóciám súvisela so schopnosťou konceptualizovať problém alebo správne riešenie v procese rozhodovania a zároveň mala tendenciu podporovať výhodné rozhodovanie v poslednej fáze rozhodovania. Schopnosť regulovať emócie súvisela s výhodným rozhodovaním u zdravotníckych záchranárov. Títo dokázali viac odolať riskantným voľbám a boli citlivejší k negatívnym emóciám spojených s trestami. Ak uvažujeme nad vplyvom medzipohlavných rozdielov a zastúpením žien vo vzorke záchranárov, ukazuje sa, že ženy narábajú s emóciami v tejto typicky mužskej profesií špecificky. V zhode s našimi zisteniami, Pilárik et al. (2009) ukazujú na tendenciu potláčať resp. na dôležitosť regulovať emócie žien záchranárok na úrovni výhodného rozhodovania. Participanti pracujúci v nezdravotníckych profesiách ktorí verili, že dokážu využívať emócie pri spracovávaní informácií, sa rozhodovali výhodnejšie. Uvažujeme do akej miery mohla u tejto skupiny ľudí zohrávať úlohu samostatnosť, odhodlanosť, motivácia zodpovednosťou za vlastný život spojená so schopnosťou sebamotivácie.

Podobne ako pre Damasia (1994) aj pre nás sú emócie podporou optimálneho procesu rozhodovania. V neštruktúrovaných situáciách má schopnosť vnímať emočné signály podstatnú funkciu. Ak človek ukázal dobrú schopnosť vnímať emócie alebo ak sa vnímal ako dobrý v tejto dimenzií, zachytil emočné signály ohľadom volieb skôr. V štruktúrovaných situáciách naopak, môže byť pre výhodné rozhodovanie dôležitejšia schopnosť emóciám porozumieť. Ak však zachytí emočné signály skôr alebo ak skôr konceptualizuje problém, neznamená to, že sa automaticky rozhodne výhodne. To ako ľudia prežívajú emócie a to ako ich použijú je konceptuálne a relatívne nezávislý proces (Gohm, 2003). Výhodné rozhodovanie v IGT je navyše determinované rôznymi motivačnými faktormi ako rozdielna preferencia k riskovaniu, apatia resp. nedostatok motivácie, rozdielna citlivosť k odmenám a trestom. Diskutabilnou otázkou je závislosť výkonu v IGT od kapacity a kvality pracovnej pamäte, ktorú niektorí autori potvrdzujú (Hinson et al., 2004), iní vyvracajú (Turnbull et al. 2005).

Emocionálne inteligentné správanie výraznejšie facilitovalo proces rozhodovania v porovnaní so sebahodnotením emočnej inteligencie. Napriek tomu sa sebahodnotenie emočnej inteligencie ukazuje ako dôležité pri

moderovaní niektorých procesov spracovávania (Gohm, Clore, 2002), preto má jej meranie veľký význam. V našom výskume zohrávalo úlohu v ranných fázach rozhodovania u hasičov. Iné zistenie hovorí, že ak človek preukázal dobrú schopnosť vnímať emócie a navyše si jej bol vedomý, dokázal emócie lepšie využiť v rozhodovaní (Hrdinová, Pilárik 2009). Ak človek disponuje schopnosťou, ale nevie o nej, správa sa k nej akoby neexistovala. Naopak je možné, že ak si verí, dokáže, aj keď nižšiu schopnosť, využiť efektívne.

Inteligentná práca s emóciami a tiež uvedomenie si tejto schopnosti sa ukazuje ako jeden z činiteľov facilitujúcich proces rozhodovania. Zatiaľ čo v začiatkoch zohráva výraznú úlohu schopnosť emócie vnímať, v neskorších fázach konceptualizácie problému je to schopnosť emóciám porozumieť.

Literatúra

DAMASIO, A.R. (1994). Descartov omyl: emoce, rozum a lidský mozek, Praha: Mladá fronta, 2001.

BAR-ON, R.- TRANEL, D. -DENBURG, N. L.- BECHARA, A. (2003). Exploring the neurological substrate of emotional and social intelligence. In: Brain.,2003, vol.126, no. 8.

BECHARA, A.- DAMASIO, H. (2002). Decision-making and addiction. In:

Neuropsychologia, 2002, vol. 40, no.10, p. 1657-1689.

GOHM, C.L.- CLORE, G.L. (2002). Affect as information: an individual differences approach. In: L. Feldman Barrett & P. Salovey (Eds.) The Wisdom

in Feelings, 2002.

GOHM, C.L. (2003). Mood regulation and emotional intelligence: Individual differences. In: Journal of Personality and Social Psychology, 2003, vol. 84, p. 594-607.

GOLEMAN, D. (1997). Emoční inteligence. Praha: Columbus, 1997.

HINSON, J.M.-JAMESON, T.L. -WHITNEY, P. (2004). Components of working memonry and somatic markers in decision making. In: Psychosomatic bulletin

and review ,[ 2004. vol. 11, no.3.

HRDINOVÁ, N.- PILÁRIK, L. (2009). Vnímanie emócií, emocionálna inteligencia a rozhodovanie, Diplomová práca, Nitra, 2009.

MAYER, J.D. - SALOVEY, P. (1990). Emotional Intelligence. [online]

1990. [citované2009-07-18]. Dostupné na : http://www.eqi.org/mayer.htm OTTO, J. H. – LANTERMANN, E.D. (2005). Individual differences in emotional clarity and complex problem solving. In: Imagination, cognition and

personality, 2005-2006, vol. 25, no.1.

PETRIDES, K. V. - FURNHAM, A. (2001). Trait emotional intelligence: Psychometric investigation with reference to established trait taxonomies. In: European journal of personality, 2001, vol.15.

PFISTER, H. R.- BOHM, G. (2008). The multiplicity of emotions: a framework of emotional functions in decision making. In: Judgement and decision

making. 2008, vol. 3, no.1.

PILÁRIK, L.- SARMÁNY-SCHULLER, I. (2009). Emotional intelligence and decision making of managers and rescue workers. Poster z konferencie II

Jornadas emociones y Bienestar Madrid 2009

SEO, M.G. - FETDMAN - BARRETT, L. (2007). Being emotional during decision making – good or bad? An empirical investigation. In: Academy of

management journal. ,2007,vol. 50, no.4. p. 923-940

SJOBERG, L. - ENGELBERG, E. (2004). Measuring and validating emotional intelligence as performance or self- report. [online] 2004.[citované 2009- 04- 04]. Dostupné na: http://swoba.hhs.se/hastba/papers/hastba2004_003.pdf

TURNBULL O.H.- EVANS, C.E.Y.- BUNCE, A.- CARZOLIO, B.- O’CONNOR, J. (2005). Emotion-based learning and central executive resources: An investigation of intuition and the Iowa Gambling Task. Brain and Cognition , 2005, vol. 57, p. 244-247.

ZAJONC, R. B. (1980). Feeling and Thinking: Preferences Need No Inferences. In: American Psychologist, 1980, vol. 35, p. 151-175.

Abstrakt

Emocionálna inteligencia (EI) predstavuje schopnosť monitorovať emócie, rozlišovať medzi nimi a využiť tieto informácie k regulácií myslenia a konania. Cieľom výskumu bolo zistiť, či existuje vzťah medzi dimenziami emočnej inteligencie a jednotlivými fázami procesu rozhodovania, resp. výhodným rozhodovaním u zdravotníckych záchranárov, hasičov a nezdravotníckych pracovníkov. Taktiež sme porovnávali rolu emočnej inteligencie v procese rozhodovania z hľadiska maximálneho a typického výkonu. Schopnosť emočnej inteligencie sme merali vlastným Testom emočnej inteligencie, vychádzajúceho z modelu Saloveya, Mayera (1997) a vnímanú emočnú účinnosť sme zisťovali sebavýpoveďovou škálou SSEIT (Schutte et al.,1998). Fázy procesu rozhodovania a výhodné rozhodovanie sme merali testom IGT (Bechara et al., 1994). Ukázalo sa, že parciálne dimenzie emočnej inteligencie zohrávajú v procese rozhodovania dôležitú úlohu a facilitujú tento proces na rôznych úrovniach. Najvýraznejšie zasahuje do procesu rozhodovania schopnosť vnímať a porozumieť emóciám, ktoré sú vo vzťahu so skorším zachytením emočných signálov a konceptualizovaním problému.

Kľúčové slová: Emočná inteligencia. Vnímanie emócií. Využívanie emócií. Porozumenie emóciám. Zvládanie emócií. Výkonové meranie. Sebahodnotenie. Proces rozhodovania. Hypotéza somatických markerov.

Autori:

PhDr. Ľubor Pilárik, PhD., Mgr. Nina Hrdinová, Mgr. Anna Krasňanská, Mgr. Kamila Rondošová, Mgr. Soňa Kupcová

Katedra psychologických vied, FSVaZ UKF Kraskova 1, 949 74 Nitra

IRACIONÁLNE PRESVEDČENIA A RIZIKOVÉ ROZHODOVANIE