Departamentos tomados en cuenta para el diagnostico
ELEMENTOS DE LAS CONTRIBUCIONES.
2Prešovská univerzita, Prešov
3Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach
VOCATIONAL ORIENTATION OF SECONDARY-SCHOOL PUPILS
Abstract: A research of vocational orientation of pupils of secondary schools was realized on the sample of 3010 pupils from all Slovak counties. The biggest number of pupils of Secondary Technical Schools (SOŠ) and Secondary Vocational Schools (SOU) (16,6 %) choose, after they complete their professional secondary-school training, jobs in the group of “other scien- tists and professional intellectual employees” (based on the classification of the Slovak Statistical Office). The group of “chief employees of big organizations – managers” achieved the second highest percentual representation. On the other hand, there is a very low interest in classes of jobs in shops, shoe and clothing industry, metallurgy, in groups of jobs such as manufacturers and mechanics of precision instruments, artistic artisans and printers, food industry, agriculture, wood and fishing industry, etc. The secondary school fulfilled expectations to more than two thirds of pupils. In spite of this, only a smaller part would choose their scope of study once again at the same school. However, to one fourth of pupils school rather did not fulfill their original expecta- tions. The most frequent reason for dissatisfaction with the scope of study pupils are trained for is their loss of interest in it. Most future graduates of secondary schools would like to continue in daily university studies (44,8 %). After school completion, almost half of pupils would solve their unemployment situation by looking for jobs in foreign countries. The most frequent work value for secondary-school pupils is to utilize their abilities and to realize oneself. Other important values are a good salary and other benefits, to be independent, to work independently, and have no fear from being dismissed from work. Of the five key competencies for which school prepares, technical and vocational school pupils value professional theoretical knowledge as the best and commandment of foreign language as the worst.
Key words: vocational development, vocational choice
1Výskum bol podporený grantom ESF č. SOP ĽZ 2004/NP1-005.
Prišlo 16.9.2008. Š.V., FFPU, Ul. l7. nov. č. 1, 080 78 Prešov E-mail: [email protected]
139
Kariérový vývin žiakov je rozhodujúcou súčasťou celkového vývinu jedinca a je- ho podpora je dôležitou súčasťou výchovy a vzdelávania. Príprava adolescentov na prechod do praxe, prípadne na ďalšie štúdium, je hlavnou povinnosťou výchovných poradcov na stredných školách. D. E. Super (1954, s. 18) poukázal na to, že služby kariérovej orientácie a poradenstva by bolo možné podstatne zlepšiť, ak by teória a výskum mohli identifikovať tie „črty a trendy vývinu, pozorované v adolescencii“, ktoré predikujú úspešnejší priebeh kariéry v mladšej dospelosti. Na vysvetlenie kariérového vývinu vzniklo viacero teórií (bližšie pozri napr. Vendel, 2008) a táto téma je predmetom výskumov vo všetkých vyspelých krajinách sveta. Niektoré z týchto výskumov, ktoré sa týkajú témy tohto príspevku, uvedieme v nasledujúcom stručnom prehľade.
A. A. Helwig (2004) uskutočnil v USA 10-ročný longitudinálny výskum ka- riérového vývinu žiakov od 2. ročníka záladnej školy po 12. ročník strednej školy. Sledoval profesijné ašpirácie a očakávania, názory na rodové roly, mimoškolské aktivity, zapojenie rodičov do kariérového vývinu ich detí a pracovné skúsenosti. Výskum priniesol niektoré aj pre nás zaujímavé zistenia. Napríklad 56 percent ašpi- rácií týkajúcich sa kariéry v poslednom ročníku strednej školy bolo nových – takých, ktoré študenti počas predchádzajúcich 10 rokov neuvádzali. Autor to vysvetľuje tým, že počas ostatných 2 rokov štúdia na strednej škole mnohí identifikovali pre nich nové ašpirácie a začali sa odkláňať od predošlých – boli to ašpirácie na obsadenie zamestnaní s vysokou prestížou v spoločnosti. Väčšina žiakov si podľa neho až do posledných ročníkov strednej školy ponecháva svoje vysnívané predstavy o budú- com (prestížnom) zamestnaní s ročným príjmom milión dolárov, pretože sa ich ešte nemusí vzdať, resp. na to nie je vývinovo pripravená. Až ku koncu stredoškolského štúdia sú kariérové ašpirácie realistickejšie – žiaci sa vzdávajú svojich fantazijných volieb zamestnaní, uspokojujú sa so zamestnaniami s nižším spoločenským statusom a skromnejšími platmi.
Tretina žiakov v poslednom ročníku strednej školy v spomínanom výskume A. A. Helwiga (tamtiež) uviedla, že ich profesijné záujmy ovplyvnil ich učiteľ. To je, ako uvidíme neskôr, veľký rozdiel oproti situácii v našich školách, kde je to podstatne menej. Bez zaujímavosti tiež nie je, že v poslednom ročníku na strednej škole boli takmer všetci žiaci zamestnaní a viac než polovica pracovala od 2. ročníka strednej školy. To im umožňovalo poznávať svet práce z vlastných skúseností. K inému záveru týkajúcemu sa ašpirácií dospeli vo svojom výskume kariérového vývinu v ranej adolescencii J. W. Rojewski a H. Kim (2003). Píšu, že študenti sú orientovaní na určité zamestnanie a spôsob života v dospelosti už skôr – od 8. ročníka.
Výskum na tému prechodu absolventov stredných škôl do praxe a ich uplatnenia uskutočnili v ČR pracovníci Národního ústavu odborného vzdělávání (pozri Úlovcová et al., 2007). Výskum sa zameral na otázky prečo sa budúci absolventi rozhodli pre
svoj odbor a nakoľko sú s ním a školskou prípravou spokojní, ďalej na identifikáciu s odborom, plány po skončení školy, profesnú stabilitu a možnosti uplatnenia, pred- pokladané spôsoby hľadania zamestnania, na to akú stratégiu by budúci absolventi zvolili v prípade, ak by zamestnanie nenašli, aké majú vzdelávacie ašpirácie a i. S výsledkami tohto a iných výskumov je možné sa bližšie zoznámiť na webovej adrese Národního ústavu odborného vzdělávání (www.nuov.cz), v sekcii Vzdělávání
a trh práce.
K. Adamovič a K. Eiselová (1992) skúmali postoje k povolaniam u žiakov kon- čiacich strednú školu. Zisťovali tri povolania, ktoré žiaci základných a stredných škôl uprednostňujú, a tri, ktoré odmietajú. Zistili nízky záujem dievčat o technické smery štúdia. V záujmoch o pracovné činnosti a povolania prevládali u chlapcov šport, elektrotechnika a biológia, dievčatá uprednostňovali biológiu, medicínu a umenie.
V tomto príspevku referujeme o profesijnom vývine žiakov stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť. Špecifikom profesijného vývinu na týchto školách v porovnaní s gymnáziami je, že si ich frekventanti už svoje profesijné smerovanie vybrali a ich profesijný vývin by mal byť jednoznačnejší. V ostatných rokoch sa však aj absolventi 4-ročných študijných odborov SOŠ a SOU v čoraz väčšej miere rozho- dujú nie pre vstup do zamestnania, ale pre ďalšie vysokoškolské štúdium. Rovnako je to aj v iných krajinách. Hodnotiac profesijný vývin absolventov stredných škôl v ČR, H. Úlovcová et al. (2007) konštatujú, že v minulosti bolo bežné, že prístup k terciárnemu vzdelávaniu bol doménou absolventov gymnázií. Toto však už dávno nie je pravda a veľká časť absolventov stredných odborných škôl pokračuje v ďal- šom vzdelávaní na terciárnej vzdelávacej úrovni. Je to dané aj väčšou otvorenosťou terciárneho vzdelávania, zvyšovaním kapacít inštitúcií poskytujúcich terciárne vzde- lávanie a následne väčším množstvom prijímaných študentov. Spomínaní autori si tiež všímajú, že voľby študijných programov absolventov stredných škôl odborného zamerania sa do istej miery líšia od volieb absolventov gymnázií – tí majú podľa nich širší záber a ich výber študijných odborov vysokých škôl je variabilnejší; ab- solventi stredných odborných škôl uprednostňujú skôr odbory, ktorým sa venovali už na strednej škole.
Liberalizácia vzdelávacieho systému v Českej aj Slovenskej republike a ich otvorenosť spôsobili, že ani absolventi učebných odborov nemajú ďalšiu vzdelávaciu dráhu uzavretú a môžu dosiahnuť aj vysokoškolskú kvalifikáciu.
CIELE VÝSKUMU
Cieľom pilotného výskumu, ktorý sme uskutočnili v spolupráci so ŠPÚ v Brati- slave a s podporou ESF na celoslovenskej vzorke žiakov SOŠ a SOU bolo poznať:
ŽIAKOV SOŠ 141
1. motiváciu voľby aktuálneho študijného, resp. učebného odboru; 2. vplyvy na voľbu aktuálneho študijného, resp. učebného odboru; 3. spokojnosť s odborom štúdia;
4. preferencie a dôvody alternatívnych volieb; 5. plány po skončení odbornej prípravy;
6. očakávania týkajúce sa možností uplatnenia v odbore prípravy; 7. preferované spôsoby hľadania zamestnania po skončení štúdia; 8. zapojenie žiakov do procesu voľby;
9. preferencie pracovných hodnôt;
10. úrovne kľúčových kompetencií žiakov potrebných pre uplatnenie sa na trhu práce.
METÓDA
Nástrojom výskumu bol Dotazník profesijnej orientácie pre žiakov SOŠ a SOU. Je to 18-položkový dotazník skonštruovaný na tento účel. Položky s alternatívnou formou odpovedí sa týkali vyššie uvedených aspektov profesijného vývinu. Obsahová validita nástroja bola potvrdená metódou posudkov odborníkov.
Získané údaje sme spracovali bežnými štatistickými metódami. Na porovnanie štatistickej významnosti rozdielov údajov z jednotlivých krajov sme použili metódu intervalových odhadov.
VZORKA
Výskumná vzorka bola vybraná spomedzi žiakov všetkých typov stredných škôl stratifikovaným proporčným výberom. V termíne 13.–15. februára 2006 sa výskumu zúčastnilo 3010 žiakov 4. ročníka zo 121 stredných škôl (SOŠ, SOU a združených stredných škôl) zo všetkých krajov Slovenska. Každú vybranú školu zastupovala jed- na trieda. Výberový súbor 121 stredných škôl predstavoval 9,5 percenta základného súboru všetkých stredných škôl na Slovensku okrem gymnázií. Zloženie výskumnej vzorky ukazuje tabuľka 1.
VÝSLEDKY
Aké povolanie plánujú v budúcnosti žiaci SOŠ a SOU vykonávať?
Zisťovali sme preferencie 28 skupín zamestnaní, ktoré používa klasifikácia Šta- tistického úradu SR. Výsledky sú uvedené v tabuľke 2. Najväčší počet žiakov SOŠ
a SOU (16,6 percenta) si vybral povolanie v skupine Ostatní vedci a odborní duševní
zamestnanci, kde sú začlenené povolania ekonomického a humanitného smeru. Druhé
najvyššie percentuálne zastúpenie (14,4 percenta) získala skupina Vedúci zamestnanci
veľkých organizácií, manažéri.
V niektorých krajoch je atraktívna voľba kategórie Armáda, polícia, justičná stráž,
bezpečnostné služby a hasiči, a to najmä v Košickom (14,2 percenta) a Prešovskom
(12,3 percenta) kraji, kde sú menšie možnosti zamestnať sa. V celoslovenskom priemere sú preferencie nižšie (8,7 percenta), najnižšie sú v Bratislavskom (len 2,3 percenta) a Trnavskom kraji (5,5 percenta).
Podobné variácie v rámci jednotlivých krajov sú aj v ďalšej kategórii, Technici
vo fyzikálnych, technických a príbuzných odboroch, pričom priemer preferencií
tejto skupiny zamestnaní vo všetkých krajoch Slovenska je 7,8 percenta. V Bansko- bystrickom kraji však volí túto skupinu zamestnaní významne menej – len 3,4 percenta budúcich absolventov SOŠ a SOU.
Štatisticky významné rozdiely oproti celoslovenskému priemeru (3 percentá) sú aj v preferenciách v skupine zamestnaní Kvalifikovaní kovorobotníci. V Nit- rianskom kraji tvoria tieto voľby 9,6 percenta a v Banskobystrickom kraji 6,4 percenta; naopak, významne menej je to v Žilinskom (0,2 percenta) a Prešovskom kraji (0,7 percenta).
T a b u ľ k a 1 Výberový súbor tried (škôl)
Kraj Druh školy Spolu
SOŠ ZSŠ SOU Bratislavský (BA) 8 3 2 13 Trnavský (TT) 6 3 2 11 Trenčiansky (TN) 5 6 4 15 Nitriansky (NR) 8 4 2 14 Žilinský (ZA) 9 4 4 17 Banskobystrický (BB) 7 5 3 15 Prešovský (PO) 10 3 5 18 Košický (KE) 11 2 5 18 Spolu (SR) 64 30 27 121
Vysvetlivky: SOŠ – stredné odborné školy ZSŠ – združené stredné školy SOU – stredné odborné učilištia Platí aj pre nasledujúce tabuľky.
ŽIAKOV SOŠ 143
T a b u ľ k a 2 Preferencie budúceho povolania žiakmi SOŠ a SOU v percentách
Skupina zamestnaní Kraj SR
BA TT TN NR ZA BB PO KE
Poslanci a vyšší úradníci 3,2 2,9 3,4 5,1 3,8 2,8 2,6 1,6 3,1 Vedúci zamestnanci veľkých
organizácií, manažéri 18,8 13,8 14,4 14,0 11,4 18,1 11,8 13,5 14,4 Vedúci riaditelia malých podnikov 5,6 5,3 8,6 5,7 5,4 8,6 7,1 5,9 6,5 Nižší administratívni zamestnanci 1,4 8,5 6,3 11,5 5,2 4,4 3,5 4,0 5,4 Úradníci v službách a obchode 0,9 0,7 0,6 1,2 0,4 1,0 1,9 1,4 1,0 Obsluhujúci zamestnanci 2,4 2,9 6,1 1,2 7,5 3,2 3,1 1,3 3,5 Predavači, manekýni a predvádzači
tovaru - 1,8 1,2 0,6 - 0,5 0,5 0,5 0,6
Armáda, polícia, justičná stráž,
bezpečnostné služby a hasiči 2,3 5,5 10,7 7,1 8,2 7,2 12,3 14,2 8,7 Kvalifikovaní kovorobotníci - 1,1 1,6 9,6 0,2 6,4 0,7 4,3 3,0 Technici vo fyzikálnych,
technických a príbuzných odboroch 2,1 9,9 6,3 9,5 8,2 3,4 11,2 11,2 7,8
Potravinárstvo - - 0,5 0,6 1,3 - - 1,2 0,5
Baníctvo 0,3 - - - - 0,3 - 0,5 0,1
Stavebníctvo - - 0,8 - 4,0 0,2 1,0 1,4 1,0
Kvalifikovaní robotníci v poľnohospo-
dár stve, lesníctve, rybárstve 0,3 3,9 1,9 1,2 0,9 0,2 1,0 0,9 1,2 Odevníctvo a obuvníctvo - - - 0,6 - - 0,2 - 0,1
Hutníctvo - - - 0,3 - - -
Vodiči a obsluha pojazdných strojov
a zariadení 0,6 - 2,3 - 1,6 1,6 1,2 2,1 1,2
Výrobcovia, opravári presných
prístrojov, umeleckí remeselníci 2,4 - 1,6 0,9 0,2 0,2 2,2 - 0,9 Vedci, odborníci fyzikálnych vied,
architekti a technickí inžinieri 1,5 2,9 3,8 5,9 8,0 5,1 3,0 3,2 4,3 Vedci, odborníci v biologických,
lekárskych a príbuzných odboroch 2,3 1,1 0,9 1,5 0,7 1,5 2,3 0,9 1,4 Odborní pedagogickí zamestnanci 0,6 - 0,9 0,9 0,7 - - 0,2 0,4 Ostatní vedci a odborní duševní
zamestnanci 26,8 22,0 15,8 14,8 18,2 15,9 12,0 10,9 16,6 Výtvarné umenie 9,7 1,6 2,1 1,5 3,1 0,3 2,6 0,2 2,6 Múzické umenie 2,0 1,1 1,4 0,9 1,6 1,8 3,1 2,7 1,9 Žurnalistika 4,4 3,2 2,9 1,8 3,4 3,7 1,7 2,7 2,9
Učitelia 1,5 4,0 5,1 1,8 5,2 4,4 5,5 3,9 4,0
Lekárstvo a príbuzné odbory 7,2 5,0 0,5 1,2 0,2 5,4 1,9 9,3 3,9 Technickí zamestnanci v oblasti
biológie, zdravotnícki zamestnanci 3,8 2,8 0,6 1,2 0,7 3,4 7,7 1,9 2,8 Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0
V skupine zamestnaní Vedci, odborníci fyzikálnych vied, architekti a technickí
inžinieri je oproti celoslovenskému priemeru (4,3 percenta) v Žilinskom kraji týchto
preferencií až 8 percent.
V skupine Obsluhujúci zamestnanci je oproti celoslovenskému priemeru (3,5 percenta) v Žilinskom kraji týchto preferencií dvojnásobne viac (7,5 percenta).
Štatisticky významné rozdiely sme zistili aj v preferenciách skupiny zamestnaní
Lekárstvo a príbuzné odbory. Celoslovenský priemer je 3,9 percenta, významne
vyššie sú tieto preferencie v Košickom kraji (9,3 percenta), naopak významne nižšie v Trenčianskom (0,5 percenta), v Nitrianskom (1,2 percenta) a Žilinskom kraji (0,2 percenta).
Preferencia zamestnaní v skupine Technickí zamestnanci v oblasti biológie, zdra-
votnícki zamestnanci je v celoslovenskom priemere 2,8 percenta, významne menej
je to v Trenčianskom (0,6 percenta) a v Žilinskom kraji (0,7 percenta). Naopak, v Prešovskom kraji je preferencií tejto skupiny zamestnaní významne viac – až 7,7 percenta.
Rozdielnosti v preferenciách pravdepodobne odzrkadľujú dostupnosť vzdelávacích príležitostí v regiónoch, ktoré majú svoje opodstatnenie vzhľadom na zastúpenie jednotlivých odvetví v krajoch Slovenska, ale súvisia tiež s aktuálnou ponukou na trhu práce.
Osvetlenie motivácie voľby aktuálneho študijného, resp. učebného odboru
Zisťovali sme, či sa študenti stredných škôl chceli vyučiť v odbore, ktorý práve študujú. Kladne odpovedala väčšina z nich (73 percent), záporne 11,4 percenta a 15,6 percenta respondentov to bolo jedno.
V ďalšej položke sme sa konkrétnejšie zaujímali o motívy voľby daného odboru študentmi. Jednotlivé motívy a ich percentuálne skóre sú uvedené tabuľke 3. Naj- viac žiakov (43 percent) malo o odbor, ktorý študujú, osobný záujem. Tento motív dominuje najmä v Nitrianskom kraji, nízky je naopak v Banskobystrickom kraji. Praktickejšie sa ohľadom strednej školy zrejme rozhodovalo 23,5 percenta žiakov, ktorí si mysleli, že v odbore nájdu pracovné uplatnenie, alebo že v danom odbore dobre zarobia (5,8 percenta). Malá časť (6,8 percenta) žiakov sa rozhoduje pre školu na prianie rodičov.
Poznanie vplyvov na voľbu aktuálneho študijného, resp. učebného odboru
V tejto položke sme sa respondentov pýtali na tie faktory, ktoré mali rozhodujúci vplyv na ich výber školy a aktuálneho študijného, resp. učebného odboru. Takmer polovica žiakov sa rozhodovala sama. Výrazný podiel na voľbe majú podľa odpovedí stále aj rodičia – 32,3 percenta. Priatelia (7,3 percenta) a učitelia (4,6 percenta) radili
ŽIAKOV SOŠ 145
žiakom stredných odborných škôl pri voľbe aktuálneho odboru štúdia v relatívne nevýznamnej miere (tabuľka 4).
Spokojnosť s odborom štúdia
Spokojnosť s odborom štúdia sme zisťovali otázkou či štúdium na škole, ktorú navštevujú, splnilo očakávania, ktoré respondenti mali. Z údajov, ktoré možno vidieť aj v tabuľke 5, vyplýva, že 66,9 percenta žiakov škola skôr splnila alebo rozhodne splnila očakávania. Pomerne veľkej časti – štvrtine žiakov – však očakávania skôr nesplnila a 7,5 percenta očakávania rozhodne nesplnila.
Nenaplnené očakávania sa ukázali v ešte širšej miere v odpovediach na nasle- dujúcu otázku. Ňou sme sa pýtali na voľbu štúdia na danej škole, keby ju mohli po skončení ZŠ opakovať. Len menšia časť žiakov SOŠ a SOU (43,3 percenta) by si zvolila svoj odbor ešte raz na tej istej škole, čo signalizuje nespokojnosť tak s odborom stredoškolskej prípravy, ako aj so školou. Keď však k tomu pripočíta-
T a b u ľ k a 3 Motívy voľby aktuálneho študijného, resp. učebného odboru študentmi SOŠ a SOU (v percentách)
Prečo ste si vybrali práve tento odbor?
Kraj
SR
BA TT TN NR ZA BB PO KE
Mal(-a) som o tento odbor záujem. 53,7 38,3 36,9 50,7 41,1 34,6 45,1 43,4 43,0 Na prianie rodičov. 4,3 10,7 7,6 6,4 6,3 5,7 8,1 6,0 6,8 Videl(-a) som vzor (otca, matky,
príbuzných). 5,2 4,0 6,2 4,9 4,0 4,7 4,5 4,6 4,7 Nemal(-a) som v okolí miesta
bydliska inú možnosť výberu. 0,9 7,8 5,2 3,4 4,4 7,6 3,8 3,4 4,5 Moje výsledky na ZŠ mi nedávali
inú možnosť. 1,5 1,8 4,9 2,2 3,7 4,2 4,5 3,5 3,4 Na škole (v tomto odbore) sa
učili moji starší priatelia. 3,2 5,7 5,9 3,6 6,0 1,5 2,3 5,2 4,1 Myslel(-a) som si, že v tomto
odbore si možno dobre zarobiť. 7,0 5,0 5,2 5,4 5,3 6,4 5,4 6,7 5,8 Myslel(-a) som si, že v tomto
odbore nájdem prac. uplatnenie 20,3 22,6 23,7 21,2 24,4 29,0 23,0 23,4 23,5 Bolo mi to jedno. 3,8 4,0 4,3 2,4 4,8 6,3 3,3 3,8 4,1 Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0
me 13,4 percenta tých, ktorí by si zvolili rovnaký odbor na inej škole, celkovo je spokojných s odborom prípravy 56,7 percenta budúcich absolventov SOŠ a SOU. Aj tak je značné percento tých, ktorí by si zvolili iný odbor, či už na tej istej škole (5,3 percenta) alebo častejšie na inej škole (38,1 percenta). V Prešovskom, Ban- skobystrickom a Žilinskom kraji by viac žiakov volilo iný odbor na inej škole než opakovalo svoju súčasnú voľbu (pozri tabuľku 6). Určitú nespokojnosť so svojou
T a b u ľ k a 4 Vplyvy na voľbu aktuálneho študijného / učebného odboru (v percentách)
Kto vám radil / čo vám pomohlo pri výbere odboru, v ktorom sa v súčasnosti učíte? Kraj SR BA TT TN NR ZA BB PO KE Rozhodoval/rozhodovala som sa sám/sama. 45,3 44,6 47,0 53,0 49,7 48,2 49,1 47,2 48,1 Rodičia alebo príbuzní. 34,0 39,0 32,0 29,4 29,9 30,3 34,1 31,7 32,3 Učitelia v škole. 3,8 3,5 4,0 6,1 7,3 3,2 3,3 5,2 4,6 Informačno-poradenské stredisko
úradu práce. 1,2 0,7 0,6 - 0,2 0,5 0,2 0,2 0,4 Oslovili ma zo školy – nábor žiakov. 1,2 0,4 3,3 1,6 1,1 0,9 0,5 0,9 1,2 Informácie som získal z internetu
a iných médií. 2,3 1,1 1,2 0,9 - 2,1 1,2 0,5 1,1 Ľudia z praxe. 2,3 0,8 1,9 1,8 2,4 3,3 1,6 3,4 2,3
Priatelia. 5,5 8,9 7,1 6,0 5,6 8,3 8,2 9,0 7,3
Iný zdroj informácií. 4,4 1,1 2,8 1,2 3,9 3,1 1,7 2,0 2,6 Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0
T a b u ľ k a 5 Spokojnosť s aktuálnym odborom štúdia (v percentách)
Splnilo štúdium na tejto škole vaše očakávania? Kraj SR BA TT TN NR ZA BB PO KE Rozhodne áno. 13,9 8,7 11,2 11,7 8,7 8,5 8,3 14,6 10,7 Skôr áno. 56,9 58,3 54,2 53,8 52,5 59,4 56,1 58,5 56,2 Skôr nie. 22,2 26,8 24,4 26,1 31,4 25,3 26,8 21,6 25,6 Rozhodne nie. 7,0 6,2 10,3 8,4 7,5 6,8 8,9 5,4 7,5 Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0
ŽIAKOV SOŠ 147
súčasnou školou vyjadruje aj spomínaných 13,4 percenta žiakov, ktorí by si zvolili ten istý odbor, avšak na inej škole.
Preferencie a dôvody alternatívnych volieb
Tí študenti SOŠ a SOU, ktorí by v súčasnosti volili inak, mali v ďalšej položke uviesť aký odbor / povolanie by to bolo. Najvyššie preferencie zo všetkých možností získali kategórie povolaní: Ostatní vedci a odborní duševní zamestnanci s povolania- mi ekonomického a humanitného smeru (15,8 percenta), Armáda, polícia, justičná
stráž, bezpečnostné služby a hasiči (11,5 percenta), Vedúci zamestnanci veľkých organizácií, manažéri (8,8 percenta) a Obsluhujúci zamestnanci (8,3 percenta).
Ako sa ukázalo v predošlých odpovediach na kladené otázky, mnoho žiakov nie je spokojných so súčasným štúdiom či školou a keby mohli, zmenili by to. V ďalšej položke mali respondenti uviesť dôvody, pre ktoré by si vybrali iný odbor. Najčastej- ším dôvodom v rámci všetkých krajov je fakt, že ich súčasný odbor prestal zaujímať (33 percent). Až 16,8 percenta žiakov nechcelo súčasný odbor vôbec študovať. Medzi ďalšie dôvody patria tie, ktoré sa zrejme vynorili počas štúdia alebo pozornejším vnímaním perspektívy uplatnenia: 15,3 percenta žiakov si myslí, že v danom odbo-
re sa ťažko hľadá uplatnenie, 10,1 percenta si myslí, že odbor neumožňuje dobrý T a b u ľ k a 6 Odpovede žiakov na otázku opätovnej voľby odboru (v percentách)
Keby ste mohli voľbu ďalšieho štúdia po skončení ZŠ opakovať, zvolili by ste si tento odbor znovu?
Kraj
SR
BA TT TN NR ZA BB PO KE
Zvolil(-a) by som si rovnaký odbor na tej istej škole.
52,2 46,3 45,8 46,2 38,5 37,1 37,9 45,0 43,3 Zvolil(-a) by som si
rovnaký odbor na inej škole.
10,5 17,7 6,7 15,5 12,9 18,7 13,2 12,3 13,4 Zvolil(-a) by som si
iný odbor na tej istej škole.
5,0 2,2 8,7 2,5 7,3 3,1 5,4 7,1 5,3 Zvolil(-a) by som si
iný odbor na inej škole. 32,4 33,7 38,8 35,9 41,3 41,2 43,5 35,5 38,1 Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0
zárobok, alebo že v ich odbore je nízka úroveň prípravy – 6,6 percenta. Jednotlivé
dôvody sú uvedené v tabuľke 7.
Plány po skončení odbornej prípravy
Rovnako ako spokojnosť so štúdiom nás zaujímalo aké plány majú stredoškoláci do budúcnosti. Pýtali sme sa na rôzne alternatívy, čo by chceli robiť po skončení školy. Výsledky sú uvedené v tabuľke 8. Najviac žiakov by rado pokračovalo v dennom štúdiu na vysokej škole (44,8 percenta), v Trenčianskom kraji je však týchto žiakov významne menej – len 35,7 percenta. Atraktívna je aj možnosť odísť pracovať do zahraničia, ktorú volí až 19,1 percenta stredoškolákov. V tejto voľbe sa výraznejšie preukázali regionálne rozdiely, ktoré môžu súvisieť s možnosťami uplatnenia na trhu práce po skončení školy. Zatiaľ čo v Trnavskom a Nitrianskom kraji uvažuje o odcho- de do zahraničia len okolo 15 percent respondentov, v zvyšných krajoch je to viac než 20 percent žiakov. Zaujímavá však ostáva aj voľba zamestnania na Slovensku
T a b u ľ k a 7 Udávané dôvody na zmenu aktuálneho odboru štúdia na strednej škole (v percentách)
Ak by ste si vybrali iný odbor, uveďte prečo.
Kraj
SR
BA TT TN NR ZA BB PO KE
Súčasný odbor som
nechcel(a) študovať. 9,0 23,4 19,7 17,4 13,8 19,1 15,5 18,3 16,8 Súčasný odbor ma prestal zaujímať. 41,7 35,0 32,6 34,8 28,2 26,5 35,4 38,7 33,7 Súčasný odbor neumožňuje dobrý zárobok. 11,4 2,9 7,1 9,4 13,2 9,2 12,9 10,4 10,1 Úroveň prípravy je
v tomto odbore nízka. 9,2 9,6 7,9 5,3 9,7 6,8 3,8 2,6 6,6 V tomto odbore sa ťažko
hľadá uplatnenie. 10,6 11,1 20,3 13,7 15,0 19,1 17,5 11,5 15,3 Súčasný odbor je pre
mňa príliš náročný. 6,0 4,8 2,4 4,9 2,7 5,1 3,8 5,0 4,2 Zvolil(-a) by som si
odbor s maturitou. 0,7 1,0 2,8 5,5 5,5 - 2,2 2,6 2,6 Zvolil(-a) by som si
gymnázium. 11,3 12,4 7,3 9,0 11,8 14,2 8,9 10,8 10,7 Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0
ŽIAKOV SOŠ 149
– len 6,9 percenta stredoškolákov by rado pracovalo v nejakej firme a 17,6 percenta by volilo prácu a súčasne ďalšie štúdium popri zamestnaní.
Očakávania týkajúce sa možností uplatnenia v študovanom odbore
Ak sa stredoškoláci chystajú po skončení školy zamestnať, zaujímalo nás, či plánujú ostať vo svojom súčasnom odbore. Výsledky ukazuje tabuľka 9. Najväčšie percento žiakov si bude hľadať zamestnanie v odbore, v ktorom sa vyučili (36,9 percenta),