2.2 La tela de araña como elemento estructural multifuncional
2.2.3 La función de la propagación de ondas en las telas
(
97
) 4) Kapitola sa zaoberá udalosťami z obdobia od začiatku roku 1999 do mája 2000, najmä plánmi jedného z osnovateľov útokov ChálidaŠajch Muhammada a vytvorením teroristickej bunky v Hamburgu. 5) Kapitola sa venuje jeseni roku 2000 a útoku na torpédoborec Cole.
6) Kapitola rekapituluje spôsob vniknutia teroristov, najmä neskorších samovražedných únoscov na územie USA. V súvislosti s pohybom jedného z vodcov únoscov, Muhammada Attu, sa správa vracia aj k zaujímavej stredoeurópskej súvislosti teroristických útokov – údaj- nému pobytu Attu v Prahe v apríli 2001, o ktorom informovalo v októbri 2001 české ministerstvo vnútra. Správa konštatuje, že nie je možné vylúčiť, že Atta v tomto období opustil Spojené štáty, kde sa už dlhšie zdržoval, nepovažuje to však za pravdepodobné. Potvrdzuje tak iba Attovu neskoršiu návštevu ČR, v júni 2001, keď z pražského letiska odchádzal naspäť do Spojených štátov.
7) Final Report of the National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States, Preface, strana XVI.
8) Final Report of the National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States. Executive Summary, s.10, http://www.9-11com- mission.gov/report/911Report_Exec.pdf.
vil, že pri navrhovaní kandidátov bolo potrebné pri- hliadať na to, aby išlo o verejne známe osobnosti s bohatými skúsenosťami s prácou štátnej a verejnej správy, polície a vojska, spravodajskej činnosti, le- tectva a zahraničných vzťahov. Komisia bola zo zá- kona oprávnená vykonávať verejné vypočutia, prijí- mať svedecké výpovede pod prísahou a získavať dô- kazy aj za použitia príkazu na predvedenie svedkov pred komisiu, resp. povinné predloženie dôkazov.
Komisia si vytvorila štáb takmer osemdesiatich asistentov a spolupracovníkov na plný úväzok, kto- rí počas svojej činnosti zozbierali vyjadrenia od vy- še 1200 odborníkov a svedkov v desiatich kraji- nách. Zo zamestnancov štábu zriadila komisia pra- covné tímy, špecializujúce sa na jednotlivé súvis- losti teroristických útokov. Medzi najdôležitejšie predmety výskumu pracovných tímov patrila najmä teroristická organizácia al-Káida a jej podiel na or- ganizácii útokov, komerčná letecká prevádzka a jej bezpečnosť (vrátane konkrétneho vyšetrenia štyroch únosov lietadiel z 11. septembra), finan- covanie terorizmu, ako aj bezpečnosť amerických hraníc a vstupný režim pre zahraničných návštev- níkov USA. Z hľadiska spravodajstva sa štáb komi- sie sústredil na problematiku získavania, analýzy a manažmentu spravodajských poznatkov, rozdeľo- vania a dohľadu nad zdrojmi spravodajských slu- žieb a možnosti získavania spravodajských po- znatkov na území USA. Pracovné skupiny komisie sa podieľali na príprave verejných vypočutí, na kto- rých prezentovali svoje zistenia, neskôr publikova- né v podobe monografií štábu na témy Financova- nie terorizmu a Presuny teroristov v súvislosti so septembrovými útokmi.
Komisia uskutočnila dvanásť verejných vypo- čutí, na ktorých poskytli svoje výpovede mnohí vedúci predstavitelia aktuálnej aj bývalej adminis- tratívy a riaditelia vrcholných štátnych orgánov. Medzi najznámejšími a najsledovanejšími predvo- lanými bola najmä poradkyňa prezidenta pre ná- rodnú bezpečnosť, ako aj jej predchodca, minis- ter zahraničných vecí a jeho námestník, bývalá ministerka zahraničných vecí, minister a bývalý minister obrany, minister dopravy, minister a bý- valá ministerka spravodlivosti, minister pre vnútor- nú bezpečnosť, riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA), riaditeľ a bývalý riaditeľ Federálneho úradu vyšetrovania (FBI), guvernér štátu New York, starosta a bývalý starosta mesta New York, ako aj viacerí senátori, vysokí velitelia armády a
mnohí ďalší významní štátni a verejní funkcionári. Celkovo odznelo napokon pred komisiou okolo stošesťdesiat verejných výpovedí.
Správa komisie bola zverejnená v júli 2004, viac ako jeden a pol roka po jej zriadení. V knižnej podobe ide o takmer šesťstostranovú kolektívnu monografiu (o skutočných autoroch, resp. podiele jednotlivých pracovníkov štábu komisie či priamo jej členov na podobe výsledného diela prebiehala v médiách živá diskusia). Vzhľadom na bezprece- dentnosť a závažný dopad teroristických útokov na celú americkú spoločnosť je správa napísaná pre úradné dokumenty nezvyklým živým štýlom, oslovujúcim široké čitateľské publikum.
V prvej časti z celkových trinástich kapitol sa správa koncentruje na rekonštrukciu udalostí, prí- behu jedenásteho septembra, začínajúc načrt- nutím historického procesu sformovania nového terorizmu a prehľadom vývoja protiteroristickej politiky v Spojených štátoch s dôrazom na reakciu USA na útoky organizácie al-Káida v Keni a Tanzá- nii. Rozhodnutie editora správy prezentovať súvis- lý a celistvý príbeh s gradáciou napätia a pútavým podaním prezrádzajú názvy ďalších kapitol: „Al- Káida mieri na americkú vlasť“4), „Od hrozby ku hrozbe“5), či „Útok sa rysuje“6).
Druhá časť Správy poskytuje analýzu a kritiku reakcie amerických štátnych orgánov na útoky a novú bezpečnostnú situáciu, ako aj odporúčania komisie pre budúcnosť boja proti terorizmu. Analy- tická a odporúčacia časť správy nadväzuje na opis udalostí bezprostredne pred útokmi a v priebehu samotných útokov. Komisia však už v úvode Sprá- vy upozorňuje, že jej zámerom nebolo „prisúdiť in- dividuálnu vinu, ale spracovať (...) analýzu udalostí a identifikovať poučenie, ktoré z nich vyplýva“7).
Celková bilancia záverečnej správy vyznieva kriticky voči pripravenosti a akcieschopnosti ame- rických štátnych orgánov a americkej politiky pri prevencii a čelení následkom teroristických úto- kov. V predkladacej správe komisia konštatovala, že teroristické útoky mali možnosť uspieť najmä vďaka nedostatku predstavivosti a podceneniu vážnosti hrozby zo strany politických lídrov. Boj proti terorizmu nepatril pred jedenástym septem- brom medzi kľúčové priority politiky národnej bez- pečnosti, a to „tak počas Clintonovej, ako aj po- čas Bushovej administratívy“8). Strategické priori- ty a spôsob práce spravodajských služieb nezod- povedali zmenenej realite svetových bezpečnos-
(
98
)9) Final Report of the National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States, s. 277. 10) Executive Summary, s. 10.
11) Tamtiež, s. 20. 12) Tamtiež, s. 20-21, krátené.
tných hrozieb. Neznamenalo to však, že služby neboli schopné získavať informácie o aktivitách te- roristov - komisia upozornila, že CIA disponovala veľkým množstvom nešpecifických informácií, ako aj niekoľkými potenciálnymi stopami o možnej hrozbe útokov mimoriadneho rozsahu. Podľa vy- jadrenia riaditeľa CIA pred komisiou „systém blikal načerveno“9), orgány, zabezpečujúce národnú bezpečnosť, však nedokázali útoky dekonšpirovať a zabrániť im. Komisia identifikovala viacero príčin tohto zlyhania: v prvom rade išlo o nedostatočné kapacity CIA v oblasti vykonávania paramilitárnych operácií a zberu informácií prostredníctvom agen- tov a o skutočnosť, že boj proti teroristickej orga- nizácii al-Káida nepatril do rezortnej zodpoved- nosti ministerstva obrany, hoci v tom čase už al- Káida predstavovala „azda najnebezpečnejšieho zahraničného nepriateľa ohrozujúceho USA“10). Komisia označila za nevyhovujúce aj právomoci Federálneho úradu pre letectvo (FAA) a jeho spo- luprácu s Veliteľstvom obrany severoamerického vzdušného priestoru (NORAD). Celkovo podľa ko- misie prevládali v prostredí americkej spravodaj- skej komunity situácii neadekvátne procedúry vý- meny, zdieľania a vyhodnocovania informácií. V období medzi rokom 1995 a septembrom 2001 absentovala aj syntéza poznatkov do tzv. Národ- ného spravodajského odhadu (National Intelligen- ce Estimate). Okrem uvedených nedostatkov ko- misia konštatovala aj „permeabilný“, t.j. preniknu- teľný systém ochrany štátnych hraníc, nepostaču- júce zákonné možnosti pri preverovaní podozri- vých bankových prevodov, a napokon, napriek ob- rovskému úsiliu a obetiam v radoch záchranárov, aj čiastočne neuspokojivú koordináciu záchran- ných operácií.
Komisia v záverečnej správe odporučila ďale- kosiahle reformy, smerujúce k „vytvoreniu jednoty úsilia štátnych orgánov“11). Reformnú stratégiu ko- misia orientovala na tri strategické oblasti: boj pro- ti teroristickým organizáciám, zamedzenie rastu is- lamistického terorizmu a obrana, resp. príprava na teroristické útoky.
V prvej oblasti komisia doporučila, aby sa vy- konala identifikácia a priorizácia cieľov v boji proti konkrétnym organizáciám, ohrozujúcim bezpeč- nosť Spojených štátov a následne bola sledovaná zahraničná politika, sledujúca túto priorizáciu.
V oblasti prevencie islamistického terorizmu komisia vyzvala na formuláciu, systematickú ko- munikáciu a obranu konceptu a ideí demokracie a jej morálneho vedúceho postavenia vo svete. Týmto cieľom bolo podľa komisie potrebné pri- spôsobiť najmä koaličnú stratégiu v boji proti tero- rizmu a rozširovaniu zbraní masového ničenia.
V oblasti obrany a prípravy na teroristické úto- ky sa komisia zasadila za kvalitatívnu zmenu v sys- témoch monitorovania pohybu teroristov, vrátane zavedenia biometrických evidenčných prvkov, ako aj reformu systému bezpečnosti letovej prevádzky a zdieľania spravodajských poznatkov medzi štát- nymi orgánmi.
Komisia rozpracovala reformnú stratégiu aj do konkrétnych odporúčaní. Päť najvýznamnejších z nich sa rýchlo stalo podkladom politickej a odbor- nej diskusie:
1. „zjednotiť strategické spravodajstvo (...) do- ma aj v zahraničí zriadením Národného proti- teroristického centra (NCTC)“;
2. „zjednotiť spravodajskú komunitu [pod vede- ním] nového úradu Riaditeľa národného spra- vodajstva (NID)“;
3. „zjednotiť rozličných účastníkov boja proti te- rorizmu (...) do systému zdieľania informácií založeného na sieťovej štruktúre“;
4. „zjednotiť a posilniť kontrolu spravodajstva Kongresom“;
5. „posilniť FBI a obranu štátu“ (homeland de- fenders).12)
Najdiskutovanejším a iste aj najďalekosiahlej- ším reformným krokom z vymenovaných bol návrh na zriadenie funkcie Riaditeľa národného spravo- dajstva. Podľa návrhu komisie mala byť táto funkcia zriadená v rámci exekutívneho úradu prezidenta a obsadzovaná mala byť na návrh prezidenta Sená- tom. Za úlohu pre riaditeľa navrhla komisia dohlia- danie nad celým integrovaným systémom spravo- dajstva, zahŕňajúcim tak zahraničné spravodajstvo (CIA), ako aj obranné spravodajstvo a spravodaj- stvo na obranu štátu (homeland intelligence).
Informácie, získané jednotlivými spravodajský- mi agentúrami, sa v systéme spoločného operač- ného plánovania majú podľa návrhu komisie sús- treďovať v Národnom protiteroristickom centre. Komisia koncipovala centrum ako orgán formulu- júci a zadávajúci spravodajské úlohy, avšak bez dosahu na tvorbu bezpečnostnej politiky.
V ostatných reformných návrhoch komisia vy- zvala prezidenta a administratívu na vytvorenie mo- delu decentralizovanej sieťovej štruktúry zdieľania bezpečnostných poznatkov, Kongres na zriadenie jednotného dozorujúceho výboru nad novým sys- témom bezpečnostných služieb a FBI na zriade- nie novej špecializovanej protiteroristickej spravo- dajskej jednotky.
Záverečná správa komisie sa stala podkladom pre najväčšiu reformu amerických spravodajských služieb od druhej svetovej vojny. Komisia zdôrazni- la, že predkladá systémovú a ucelenú koncepciu reformy a upozornila, že prijatie reformných krokov
(