SR má potenciál ako v oblasti technickej , tak aj sociálnej nfraštruktúry (zdravotníctvo, školstvo). Medzi slovenské priority, ktoré môžu byť pre rozvojové
4 Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2203- 2008, in: http://www.mzv.sk/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_6E74E8163183C7CBC1257097003020EA_SK/$File/Str ednodobá%20koncepcia.pdf; 15. 5. 2007
krajiny zaujímavé, patrí budovanie dopravnej infraštruktúry, odmínovacie práce, výstavba kanalizácií, čističiek a úpravní vody, tvorba odpadového hospodárstva, projekty a inžinierske služby v oblasti zásobovania pitnou vodou a budovanie energetickej infraštruktúry.
3. Krajinotvorba, ochrana životného prostredia, pôdohospodárstvo, potravinová bezpečnosť a využívanie nerastných surovín
Do tretej oblasti komparatívnych výhod SR patrí know-how a kapacity slovenských subjektov pri zalesňovaní, budovanie závlahových systémov vo vybraných poľnohospodárskych aktivitách a geologický prieskum.
Prioritnými krajinami, teda prijímateľmi pomoci sú krajiny, rozdelené do troch hlavných oblastí:
1/ Srbsko, Čierna Hora;
2/ Afganistan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Kazachstan, Keňa, Ukrajina;
3/ Albánsko, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko, Mozambik, Sudán, Tadžikistan, Uzbekistan.
Ad 1/ Srbsko a Čierna Hora ako prioritné krajiny rozvojovej pomoci
Prioritným cieľom pre tieto krajiny bývalej Juhoslávie je konsolidácia demokracie a sociálnej rovnosti prostredníctvom reformného procesu a obnovy so zvláštnym dôrazom na podporu v oblasti vládnutia (governance) a politiky. Slovenská rozvojová pomoc smerovala do troch hlavných oblastí:
demokratická vláda prevencia krízy a obnova energetika a životné prostredie
Dôraz pri realizácii projektov s finančnou podporou SR bol zameraný na reformné politiky a tzv. consensus building, s cieľom ďalšej integrácie na európskej i medzinárodnej úrovni (predovšetkým podpora snahy o členstvo v Európskej únii), ale aj na rozvoj elektronických médií prostredníctvom využívania e-governance a využívania informačných technológií. Samostatnou oblasťou bola podpora ochrany ľudských práv a projekty zamerané na rozvoj žien v spoločnosti. Projekty zamerané na prvé dve oblasti sa realizovali s podporou srbskej vlády, neskôr vlády Čiernej Hory (ktorá sa v roku 2006 osamostatnila a vytvorila suverénny štát). V tretej oblasti išlo skôr o spoluprácu na úrovni miestnej správy, s cieľom implementovať moderné techniky a napomôcť obnove zničeného životného prostredia postihnutého ozbrojenými konfliktami, ako aj o spoluprácu pri využívaní energetických zdrojov
a preventívnej ochrane (napr. spoločný varovný hydrometeorologický systém zameraný na seizmologické aktivity, obnova vodných zdrojov a pod.).
Ad 2/ Afganistan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Kazachstan, Keňa, Ukrajina ako prioritné krajiny rozvojovej pomoci
Ukrajina a Bielorusko boli zahrnuté medzi prijímatelské krajiny ODA medzi poslednými, pritom s týmto teritóriom má Slovensko tradičné historické väzby a slovenské NGO by si v ňom vedeli najľahšie nájsť svoje pole pôsobnosti (predovšetkým v oblasti demokratizácie spoločnosti, tvorby občianskej spoločnosti aj ekonomických reforiem). Slovensko preukázalo na medzinárdnom poli diplomatické schopnosti rokovať a efektívne pôsobiť v týchto oblastiach, nielen poskytovaním financií v rozvojovej pomoci, ale aj úzkym kontaktom predstaviteľov a následnou pomocou při budovaní demokratických inštitúcií, ktoré sú potrebné pre budúcu integráciu do európskych zoskupení. Okrem týchto dvoch krajín sú súčasťou skupiny krajiny postihnuté vojnou či politicky nestabilné krajiny (Afganistan, niektoré krajiny bývalej Juhoslávie, niektoré krajiny Afrického kontinentu). V týchto krajinách je preto nutné venovať úsilie v oblasti budovania demokratických inštitúcií. V krajinách, v ktorých chýba infraštruktúra je však prioritné venovať rozvojovú pomoc do tejto oblasti. Špeciálnym prípadom je Afganistan, kde vzhľadom na neexistujúcu najzákladnejšiu infraštruktúru, keď prakticky nie je možné docieliť riadenú komunikáciu s veľkou časťou obyvatelstva, zlyháva úsilie o tvorbu demokratických inštitúcii a relatívnu stabilitu je možné docieliť len vďaka prítomnosti zahraničných vojsk.
Ad 3/ Albánsko, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko, Mozambik, Sudán, Tadžikistan, Uzbekistan ako prioritné krajiny rozvojovej pomoci
Tretiu skupinu pre potreby rozvojovej pomoci SR tvoria tzv. tranzitívne krajiny, kde hlavnou príčinou zaostalosti sú dlhodobé následky centrálne plánovanej ekonomiky. Tu možno spomenúť najmä krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Keďže v podobných krajinách rozvoj infraštruktúry nepredstavuje problém, prioritné aktivity by tu okrem budovania demokratických inštitúcii mali byť zamerané aj na tvorbu efektívneho trhového prostredia. Snahou rozvojovej pomoci SR je napomôcť budovaniu demokratických inštitúcií, rozvoju trhovej ekonomiky a zároveň podporiť aktivity občianskej spoločnosti. Súčasťou tejto skupny sú však aj krajiny, najmä africké (Mozambik, Sudán), kde sú nevyhovujúce prírodné podmienky, najmä pre rozvoj polnohospodárstva, ktoré vo všeobecnosti predstavuje prvý stupeň rozvoja hospodárstva krajiny (za ktorým nasleduje rozvoj priemyslu a rozvoj služieb). Tieto krajiny afrického kontinentu patria medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Rozvojová
pomoc v týchto krajinách sa preto orientuje do sekundárneho a terciárneho sektora, čo je možné aplikovať najmä prostredníctvom projektov v sektore školstva.
Záver
Vývoj ľudskej spoločnosti v globálnom i regionálnom meradle nie je z dôvodov rozdielnych prírodných a spoločenských podmienok na rôznych miestach rovnomerný. Jednotlivé osídlené oblasti prechádzali v dejinách obdobiami rozkvetu i úpadku. Z hľadiska absolútneho rozvoja svet od roku 1945 dosiahol ohromujúci ekonomický a technologický rozkvet. Začiatkom 50tych rokov, keď začala rozvojová pomoc významnejšie rásť, väčšina ľudí mimo krajín Európy a Severnej Ameriky žila v podmienkach ako vždy predtým, potácajúc sa na hrane existencie, s minimálnym vzdelaním, žiadnym hlasom v národných a medzinárodných záležitostiach, s predpokladom krátkeho života naplneného tvrdou prácou za veľmi slabú odmenu.
Podpora ekonomického a spoločenského rozvoja v zaostalejších krajinách je podstatou rozvojovej pomoci a spolupráce, ktorou rozvinuté krajiny odpovedajú na výzvu spoluzodpovednosti za globálny vývoj. Realizácia aktívnej rozvojovej pomoci patrí medzi nástroje zahraničnej politiky vyspelých štátov, ktoré sa aj touto formou snažia ovplyvňovať vývoj menej rozvinutých krajín s cieľom ich pozdvihnutia. Rozvojová pomoc je zvyčajne smerovaná do krajín podľa priorít donorskej krajiny alebo skupiny združených krajín. Slovenská republika vzhľadom na svoje členstvo v Európskej únii sa dostala z pozície prijímateľa na pozíciu donora a svoje pôvodné prioritné oblasti rozšírila aj na krajiny Strednej Ázie, ktoré sú v tranzitívnom procese budovania demokratických inštitúcií a politického systému a na krajiny Afriky, ktorých hospodársky i sociálny vývoj je ohrozený podmienkami v krajinách.
Základnou motiváciou pre poskytovanie rozvojovej pomoci je nielen humanitný záujem donorskej krajiny (t.j. snaha o pomoc pri odstránení extrémnej chudoby a ľudského utrpenia), ale aj solidarita medzi ľuďmi, keďže rozvojová spolupráca je jednou z ciest, ako môžu ľudia všetkých národov spoločne riešiť globálne problémy a výzvy. No a neposledným argumentom pre rozvojovú pomoc je ochrana životného prostredia, ktorú je potrebné realizovať z hľadiska dosiahnutia udržateľného rozvoja, ako aj následne súvisiaca populačná kontrola, nešírenie jadrových zbraní či boj s nákazlivými chorobami.
Slovenská republika svojou koncepciou na rok 2007 potvrdila ambície byť donorskou krajinou, ktorá má významné postavenie predovšetkým v strednej Európe, a dokáže byť komunikačným kanálom medzi Európskou úniou a Ukrajinou či Bieloruskom. Zaradenie týchto dvoch krajín medzi prioritné oblasti rozvojovej pomoci podporilo ideu slovenskej zahraničnej politiky pôsobiť aktívne na tomto poli. Rozšírenie oblastí podpory sleduje napĺňanie kritérií Európskej únie pre podiel HDP a zároveň potvrdzuje ambície SR v oblasti rozvojovej pomoci.
Literatúra
Jakoby, M. – Morvay, K. – Valentovič, M.: Potenciál, komparatívne výhody a priority v poskytovaní ODA SR. Bratislava: M.E.S.A., 2003
Rusnák, U. – Szép, A. – Brzica, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, 2002
http://europa.eu/pol/dev/overview_sk.htm; 15. 5. 2007 http://www.mvro.sk; 15.5.2007
Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2203- 2008, in: http://www.mzv.sk/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_6E74E8163183C7CBC125709 7003020EA_SK/$File/Strednodobá%20koncepcia.pdf; 15. 5. 2007
Príloha č. 1
Krajina Hlavné mesto Rozloha
v km2
Obyvatelstvo 2003
1 Angola Luanda 1,246,700 10,766,471
2 Antigua and Barbuda Saint John's 443 67,897
3 Bahamas, The Nassau 13,940 297,477
4 Barbados Bridgetown 431 277,264
5 Belize Belmopan 22,966 266,440
6 Benin Porto-Novo 112,620 7,041,490
7 Botswana Gaborone 600,370 1,573,267
8 Burkina Faso Ouagadougou 274,200 13,228,460
9 Burundi Bujumbura 27,830 6,096,156
10 Cameroon Yaounde 475,440 15,746,179
11 Cape Verde Praia 4,033 412,137
12 Central African Republic Bangui 622,984 3,683,538
13 Chad N'Djamena 1,284,000 9,253,493
14 Comoros Moroni 2,170 632,948
15 Congo, Dem. Rep. of the Kinshasa 2,345,410 56,625,039
16 Congo, Rep. of the Brazzaville 342,000 2,954,258
17 Cook Islands Avarua 240 21,008
18 Cote d'Ivoire Yamoussoukro 322,460 16,962,491
19 Cuba Havana 110,860 11,263,429
20 Djibouti Djibouti 23,000 457,130
21 Dominica Roseau 754 69,655
22 Dominican Republic Santo Domingo 48,730 8,715,602
23 East Timor Dili 15,007 997,853
24 Equatorial Guinea Malabo 28,051 510,473
25 Eritrea Asmara 121,320 4,362,254
26 Ethiopia Addis Ababa 1,127,127 66,557,553
27 Fiji Suva 18,270 868,531
28 Gabon Libreville 267,667 1,321,560
29 Gambia, The Banjul 11,300 1,501,050
30 Ghana Accra 239,460 20,467,747
31 Grenada Saint George's 344 89,258
32 Guinea Conakry 245,857 9,030,220
33 Guinea-Bissau Bissau 36,120 1,360,827
35 Haiti Port-au-Prince 27,750 7,527,817 36 Jamaica Kingston 10,991 2,695,867 37 Kenya Nairobi 582,650 31,639,091 38 Kiribati Tarawa 811 98,549 39 Lesotho Maseru 30,355 1,861,959 40 Liberia Monrovia 111,370 3,317,176 41 Madagascar Antananarivo 587,040 16,979,744 42 Malawi Lilongwe 118,480 11,651,239 43 Mali Bamako 1,240,000 11,626,219
44 Marshall Islands Majuro 181 56,429
45 Mauritania Nouakchott 1,030,700 2,912,584
46 Mauritius Port Louis 2,040 1,210,447
47 Micronesia, Federated States of Palikir 702 108,143
48 Mozambique Maputo 801,590 17,479,266
49 Namibia Windhoek 825,418 1,927,447
50 Nauru no official capital 21 12,570
51 Niger Niamey 1,267,000 11,058,590
52 Nigeria Abuja 923,768 133,881,703
53 Niue Alofi 260 2,145
54 Palau Koror 458 19,717
55 Papua New Guinea Port Moresby 462,840 5,295,816
56 Rwanda Kigali 26,338 7,810,056
57 Saint Kitts and Nevis Basseterre 261 38,763
58 Saint Lucia Castries 616 162,157
59 Saint Vincent and the Grenadines Kingstown 389 116,812
60 Samoa Apia 2,944 178,173
61 Sao Tome and Principe Sao Tome 1,001 175,883
62 Senegal Dakar 196,190 10,580,307
63 Seychelles Victoria 455 80,469
64 Sierra Leone Freetown 71,740 5,732,681
65 Solomon Islands Honiara 28,450 509,190
66 Somalia Mogadishu 637,657 8,025,190
67 South Africa Pretoria ² 1,219,912 42,768,678
68 Sudan Khartoum 2,505,810 38,114,160
69 Suriname Paramaribo 163,270 435,449
70 Swaziland Mbabane ³ 17,363 1,161,219
71 Tanzania Dar es Salaam 945,087 35,922,454
73 Tonga Nuku'alofa 748 108,141
74 Trinidad and Tobago Port-of-Spain 5,128 1,104,209
75 Tuvalu Fongafale 26 11,305 76 Uganda Kampala 236,040 25,632,794 77 Vanuatu Port-Vila 12,200 199,414 78 Zambia Lusaka 752,614 10,307,333 79 Zimbabwe Harare 390,580 12,576,742 25,503,103 742,724,651 World 510,072,000 6,302,309,691 5% 12%
Zdroj: "The World Factbook 2002" & "The World Factbook 2003", CIA.