EFFECT OF TEAT PLACEMENT AND MILK FLOW PATTE PARAMET
čuhová L., Uhrinčať M., Margetín M., Mačuhová J., Tančin V.
Výskumný ústav živočíšnej výroby, SCPV, Hlohovská 2, Nitra, [email protected]
Abstract
Milk flow is influenced by anatomy of udder, teat (size, shape, placement teat) and neuro – humoral reaction ewes on milking. Mainly traits of teat and cistern are considered very good parameters of milkability ewes by machine milking. The trial was performed with 70 ewes. We evaluated milk flow, cisternal depth and teat placement. Cisternal depth and teat placement were evaluated by a linear evaluation system (cisternal depth /HC/: 1 point – shallow, 9 points
t placement /PC/: 1 point – vertical, 9 points - horizontal). From 165 measured milk flow were 27 % unimodal (1V), 48 % bimodal (2V), 22 % plateau I (PI ) and 3 % plateau II (PII). Ewes with more horizontally positioned teats had higher the volume of milk yield 0.233 ± 0.041 l /≤ 3 points/, 0.343 ± 0.03
chine milk yield (0.180 ± 0.038 l /≤3 points/, 0.279 ± 0.028 l /4 points/, 0.296 ± 0.026 l /5 points/, 0.303 ± 0.022 l /≥6 points/; P < 0,0183). The traits of milkability were 63 ± 2 s, 15 ± 1 s, 0.946 ± 0.046 l/min, 0.217 ± 0.012 l by the time of machine milking, latency, maximal milk flow
correlations (P < 0,0001) between these traits (maximal flow, yield in 30s, yield in 60 s, yield after the first peak of milk flow from machine milking, except latency) and milk yield, machine milk yield. Positive and significant correlations were between yield (milk yield, machine milk yield) and
ndez a kol., 1997) a hrajú dôležitú úlohu
Ex
lieka sme robili podľa metodiky Marneta a Negraoa (2000). Klasifikácia dynamiky toku mlieka sa hodnotila podľa metodiky Bruckmaiera a kol. (1997) a Rovai a kol. (2002).
Celkovo sm PC, HC. Úvod
Charakteristiky dojenia a morfológia vemena patria medzi faktory, ktoré ovplyvňujú dojiteľnosť oviec. Znalosti o úžitkovosti, čase dojenia a stavbe vemena sú nevyhnutné pre optimálne prispôsobenie prostredia dojenia pre potreby bahnice.
Veľkosť, tvar a utváranie vemena sú dané geneticky (Ferná
v uložený mlieka medzi dojeniami a uvoľňovaní mlieka v čase dojenia (Labussière, 1988). Preto sa v poslednej dobe kladie dôraz na lineárny systém hodnotenia vlastností vemena. Tieto údaje sa využívajú hlavne pre budúce genetické selekčné programy (de la Fuente a kol., 1996; Margetín a kol., 2005).
Dojiteľnosť môže byť hodnotená pomocou analýz kriviek tokov mlieka, charakteristík dojenia a meraní, hodnotení morfologických vlastností vemena (Dzidic a kol., 2004). Vzťahy medzi morfologickými a produkčnými vlastnosťami u dojných oviec sú analyzované ako výsledok anatomických a fyziologických charakteristík (Caja a kol., 2000).
Preto sme sa v tejto práci zamerali na vplyv typu toku mlieka a postavenia ceckov na jednotlivé parametre toku mlieka.
Materiál a metóda
periment sa uskutočnil v mesiaci máj na účelovom hospodárstve Slovenského centra poľnohospodárskeho výskumu Nitra v Trenčianskej Teplej. Do pokusu bolo zaradených 70 bahníc plemien cigája, zošľachtená valaška, lacaune. Ovce boli dojené dvakrát denne v dojárni 1 x 24. Parametre dojacieho zariadenia boli: frekvencia pulzácie 180 cyklov za minútu, pulzačný pomer 50:50 a podtlak 40 kPa. Merania sme uskutočnili počas troch po sebe nasledujúcich večerných a troch raňajších dojení. Z ukazovateľov lineárneho popisu vemena sa podľa metodiky Margetína (2002) hodnotila hĺbka cisterny a postavenie ceckov deň pred začatím pokusu. Meranie parametrov intenzity toku m
e hodnotili 165 priebehov toku mlieka. K štatistickému hodnoteniu sme použili Proc Mixed Model štatistického programu SAS/ 8.2 (2002). Sledovali sme vplyv typu toku mlieka (jednovrcholový – nebimodálny (1V), dvojvrcholový – bimodálny (2V), vyrovná fáza toku mlieka dlhšia ako 20 s a maximálnym tokom mlieka nad 0,4 l/min (PI) a pod 0,4 l/min (PII)) a postavenia
ceckov (1.skupina ≤ 3 body, 2. skupina = 4 body, 3. skupina = 5 bodov, 4. skupina > 6 bodov lineárnej škály). Štatistická významnosť vplyvu jednotlivých faktorov zahrnutých do modelu bola stanovená použitím Fisherovho F-testu. Pre pozorované vlastnosti sme k stanoveniu rozdielností
ultiple range test.
Zá ľke 1. Zistili
Celko 400 ± 0,013 l, pričom množstvo mlieka získaného dodájaním tvorilo 24,30
namer 0 tokov typu 2V (48 %), 36
strojo jnižší pri PI (17,07 ± 2,78 %).
1 ma ± 0,023 l. Najvyšší dodojok bol
Pre ými
ledovanými charakteristikami dojenia okrem množstva mlieka získaného dodájaním, latentnej doby a asu dosiahnutia bimodality. Preukazné a pozitívne korelácie boli tiež zistené medzi celkovým výdojkom a postavením ceckov (r = 0,3445; P < 0,0035), hĺbkou cisterny (r = 0,4656; P < 0,0001) (tabuľka 4).
Diskusia
Tok mlieka 2V bol zaznamenaný v 48 % a PI v 22 %. Pri týchto typoch kriviek toku mlieka sa predpokladá, že došlo k ejekcii mlieka, a teda počas dojenia by sme mali získať mlieko cisternové aj alveolárne. Množstvo mlieka získané dodájaním by malo byť nižšie ako pri toku mlieka 1V, PII keďže v týchto prípadoch sa nepredpokladá vznik ejekcie mlieka (Marnet a kol., 1998). Čo nám potvrdili aj nami namerané hodnoty. Čas začiatku druhého vrcholu toku mlieka sa pohyboval okolo 42 s. Podobné výsledky zaznamenal aj Margetín a kol. (2005).
Počas pokusu sme pozorovali, že čím sú horizontálnejšie postavené cecky tým viac mlieka sme získali prostredníctvom strojového dojenia. Negatívom je však zvyšovanie objemu mlieka získaného pomocou dodájania. Horizontálne postavené cecky môžu mať vplyv na znižovanie účinnosti dojenia a to hlavne kvôli predlžovaniu času dojenia, či už kvôli dodájaniu alebo padaniu v rámci jednotlivých efektov použili Scheffeho m
Výsledky
kladné ukazovatele dojiteľnosti oviec zaradených do pokusu sú uvedené v tabu
sme pomerne veľkú variabilitu nameraných parametrov úžitkovosti a charakteristík toku mlieka. vý výdojok bol 0,
± 1,32 %. Čas dojenia sa pohyboval od 19 do 150 s. Bimodalita bola zaznamenaná pri 80 tich tokoch mlieka. Čas začiatku toku druhého vrcholu toku mlieka bol 42 ± 1 s. Z celkového počtu
aných tokov mlieka bolo 44 tokov mlieka typu 1V (27 %), 8
tokov typu PI (22 %) a 5 tokov typu PII (3 %). Celkový výdojok sa pohyboval pri toku 1V 0,321 ± 0,023 l, 2V 0,380 ± 0,018 %, PI 0,450 ± 0,029 l a pri PII 0,229 ± 0,069 l (tabuľka 2). Najvyšší
vý dodojok bol nameraný pri 1V 40,27 ± 2,23 % a na
Vplyv postavenia ceckov na niektoré parametre dojiteľnosti sa nachádzajú v tabuľke 3. Skupina la celkový výdojok 0,233 ± 0,041 l a skupina 4 0,411
zaznamenaní pri postavení ceckov v skupine 4. (0,108 ± 0,011 l) a najnižší v skupine 1 (0,053 ± 0,019 l).
ukazné a pozitívne korelácie boli pozorované medzi celkovým výdojkom a ostatn s
ceckových nástrčiek (Labussiere, 1988). V našom prípade preukazné výsledky sa prejavili iba medzi postavením ceckov 2 - 3 a 6 pri množstve mlieka získaného pomocou dodájania. Tento aspekt je často pozorovaný pri bahniciach, kde prebehla selekcia zameraná len na produkciu mlieka, čo viedlo k zhoršeniu morfológie vemena (Caja a kol., 2000). Vysoké dodojky sú spôsobené tým, že časť cisternového mlieka sa nachádza pod ústím ceckového kanálika (Bruckmaier a kol., 1997), čo sa ale v našom prípade nepotvrdilo, nakoľko iba málo bahníc prekročilo v lineárnej deväť bodovej škále 6 bodov. Ďalším aspektom je, že postavenie ceckov sa s poradím laktácie zhoršuje (Margetín, 2005).
Preukazné a pozitívne výsledky sme zaznamenali medzi hĺbkou cisterny a množstvom mlieka získaného za 60 s dojenia. Z tohto nám teda vyplýva, že čím je cisterna hlbšia je väčší priestor nielen na uskladňovanie mlieka medzi dojeniami, ale aj možnosť kontinuálneho presunu mlieka z alveol do cisterny počas dojenia (Dzidic a kol., 2004). Príkladom toho je tok mlieka PI, kde počas dojenia je získané najprv cisternové a potom hneď kontinuálne alveolárne mlieko. Za 60 s pri tomto type toku mlieka sme získali najväčší objem mlieka počas strojového dojenia a najnižšie percentuálne množstvo mlieka získané pomocou dodájania v porovnaní s ostatnými tokmi mlieka.
Postavenie ceckov a hĺbka cisterny preukazne ovplyvňovali celkový aj strojový výdojok. a najvhodnejšie bahnice na strojové dojenia môžeme považovať bahnice s veľkou kapacitou cisterny a vertikálne postavenými ceckami. Veľký dôraz sa musí klásť hlavne na postavenie ceckov, pretože zvieratá s horizontálne postavenými ceckami dosahujú vyššiu produkciu, avšak majú vyššie dodojky ako zvieratá s vertikálne postavenými ceckami, čo je však z pohľadu účinnosti strojového dojenia nežiaduce.
Literatúra
Bruckmaier R.M, Paul G., Mayer H. and Schams D., 1997a. Machine milking of Ostfriesian and Lacaune dairy sheep: udder anatomy, milk ejection and milking characteristics. J. Dairy Res. 64:163-72.
Caja G., Such X. and Rovai M., 2000. Udder morphology and machine milking ability in dairy sheep. In: Proceedings of the 6th Great Lakes Dairy Sheep Symposium November 2-4, 2000. Guelph, Ontario,
Canada. str. 17-40.
De la Fuente L. F., Fernández G. and San Primitivo F., 1996. A linear evaluation system for udder traits of dairy ewes. Livest. Prod. Sci. 45: 171-178.
Dzidic A., Kaps M. and Bruckmaier R. M., 2004. Machine milking of Istrian dairy crossbreed ewes: udder morphology and milking characteristics. Small. Rum. Res. 55: 183-189.
Fernández G., Baro J. A., de la Fuente L. F. and San Primitivo F., 1997. Genetic parameters for linear udder traits of dairy ewes. J. Dairy Sci. 80: 601-605.
abussière J., 1988. Review of physiological and anatomical factors influencing the milking ability of ewes and the organization of milking. Livest. Prod. Sci. 18: 253-274.
Z
Margetín, M., Apolen, D., Čapistrák, A., Špánik, J. and Margetínová, J., 2002. Cielené vylepšovanie tvar a funkčných vlastností vemena oviec plemena cigája a zošľachtená valaška pre strojové d Výskumná správa za účelovú činnosť, Trenčianská Teplá, str. 57
ových ojenie.
Margetín M., Milerski M., Apolen D., Čapistrák A. and Špánik J., 2005. Spúšťanie mlieka bahníc v prvých 60
xytocin, prolactin, and cortisol in ewes during suckling and machine milking. Reprod. Nutr. Dev. 40: 271-281. sekundách strojového dojenia. J. Farm. Anim. Sci. 38: 201 – 210.
Marnet P. G. and Negrao J.A., 2000. The effect of a mixed-management system on the release of o
Tabuľka 1: Základná charakteristika súboru.