Metodología de estudio Actividades de pre-campo

Edita Pavúrová Abstract

During the creative process in any action at its various levels, experiencing the creator of the situations that require a decision. Choose an idea that will be implemented, considering the possibility of its implementation. Decides to why, how or when it will be implemented and then present the results of creative activity. In this context, it is the creative process of a permanent decision.

1 Úvod

Schopnosť rozhodnúť sa je možné vnímať ako súčasť výbavy vyvíjajúcej sa osobnosti, ktorá sa zdokonaľuje skúsenosťami. Bez schopnosti rozhodnúť sa by sme neuspokojili svoje najzákladnejšie potreby a nedosiahli by sme méty ( ciele, plány, túžby alebo sny) prislúchajúce ľuďom s ohľadom na individualitu nárokov. Rozhodovacie schopnosti cibrí výchova, vzdelávanie, práca v závislosti na osobnostných dispozíciách. Správne sa rozhodnúť vyžaduje nielen skúsenosti, ale múdry pohľad na dianie , ktorého sme súčasťou.

Pokiaľ vnímame výsledok správneho rozhodnutia ako schopnosť odlíšenia podstatného od nepodstatného , potom je takéto rozhodovanie v mnohom spoločné s múdrosťou. Schopnosť rozhodovania, správneho posudzovania a múdreho výberu postoja sa podieľajú na definovaní ideálu výchovy a bytia. Ak „ ten, kto chce prežiť dobrý život, musí vedieť, o čo ide a poznať cestu

k nemu“, potom sa musí vedieť aj správne rozhodovať (Křivohlavý, 2009). 2 Učíme sa rozhodovať?

Hľadanie podoby a charakteristiky ideálnej výchovy a vzdelávania je predmetom moderných a inovačných vzdelávacích modelov . Jednou z možností je orientácia na rozvoj kľúčových kompetencií. Sú kombináciou predpokladov, vedomostí zručností, postojov ale aj príležitostí potrebných k uspokojeniu, napredovaniu, osobnej i spoločenskej aktivite, zamestnanosti a zacielenosti na životné priority zaručujúce fungovanie jedincov

i spoločnosti. Predstavujú potrebu zaručujúcu prispôsobenie rýchlo sa meniacemu svetu a podmienkam v ňom.

Kľúčové kompetencie chápeme ako významnú a dôležitú kategóriu integrujúcich vzdelávacích cieľov, ktoré vyplývajú z kvalifikačných požiadaviek a predpokladov na uplatnenie absolventov v pracovnom a mimopracovnom živote. Je to súbor zručností, ktoré dopĺňajú základné a všeobecné zručností a umožňujú jednotlivcom:

- oveľa ľahšie získať nové kvalifikácie,

- prispôsobiť sa meniacemu kontextu technologických a organizačných zmien,

- dosiahnuť mobilitu na trhu práce.

Kompetencie sú charakteristické prvky činnosti, ktoré sa vyskytujú oveľa častejšie a dôslednejšie pri dosahovaní vynikajúcich výkonov, ako pri dosahovaní priemerných a slabých výkonov v určitej oblasti, za kompetentného v určitej oblasti sa zvykne považovať človek, ktorý má schopnosti, motiváciu, vedomosti , zručnosti atď. robiť kvalitne to, čo sa v príslušnej oblasti vyžaduje (Turek,2003).

V štruktúre špecifikovaných kompetencií sa vyskytujú schopnosti, ktoré modifikujú rozhodovacie schopnosti

( Turek,2003):

→ rozpoznať, kedy sú informácie potrebné, lokalizovať rôzne zdroje potrebných informácií, nájsť v týchto zdrojoch potrebné informácie, vedieť informácie kriticky zhodnotiť(užitočnosť, prínosnosť, pravdivosť, aktuálnosť..) v oblasti informačnej gramotnosti,

→ zabezpečiť relevantné zdroje na učenie, racionálne a samostatne sa učiť, efektívne sa pripravovať na skúšky a úspešne ich absolvovať v oblasti učebných kompetencií,

→ identifikovať a navrhovať možné riešenia na základe kritického a tvorivého myslenia, zvoliť a realizovať optimálne riešenie pri riešení problémov v oblasti kognitívnych kompetencií,

→ používať vyššie myšlienkové procesy ( analýza, usudzovanie, indukcia, dedukcia, hodnotenie), používať kritériá – intelektuálne štandardy na hodnotenie kvality myslenia – je moje myslenie , tvrdenie, otázky jasné, správne, presné, relevantné, komplexné, logické..) pri osvojovaní kritického myslenia v oblasti kognitívnych kompetencií,

→ plánovať, organizovať, kontrolovať a hodnotiť aktivity tímu ľudí, preberať spoluzodpovednosť za prácu tímu ľudí v oblasti interpersonálnych kompetencií,

→ voliť optimálnu formu a spôsob komunikácie, spracovať písomný materiál zrozumiteľným spôsobom, prezentovať informácie – vysvetľovať a znázorňovať stručne, jasne , presne, zrozumiteľne v oblasti komunikačných kompetencií.

Rozvoj takto definovaných schopností a zručností má európske dimenzie i dimenzie novej školskej reformy v oblasti slovenského školstva. Napriek tomu je konštatovanie o vzdelávaní rozvíjajúcom kľúčové, a teda najdôležitejšie kompetencie, nepriaznivé (Turek, Hrmo, 2003):

- naše školstvo nie je na dosahovanie tohto cieľa pripravené,

- rozvíjanie kľúčových kompetencií nie je v centre záujmu pedagogickej verejnosti,

- záujem o pojem kľúčových kompetencií a jeho uplatňovanie v pedagogickej praxi je náhodilé, živelné a je iba vedľajším, neúmyselným produktom nášho vzdelávania,

- problematika kľúčových kompetencií nie je dostatočne zastúpená vo vzdelávaní učiteľov,

- téma kľúčových kompetencií absentuje v učebniciach pedagogických a psychologických disciplín, v metodikách,

- kľúčové kompetencie nie sú dostatočne zastúpené v pedagogickom výskume a školskom manažmente.

3 Ponímanie pojmu tvorivosť

Tvorivá osobnosť je ideálom a tvorivé osobnosti obdivujeme. Takto orientovaný životný štýl je orientovaný na aktivitu, spokojnosť, posúvanie možností a prekonávanie prekážok, zároveň je to aj boj so samým sebou, okolím a nepoznaným. Rozmýšľať, pracovať, správať sa žiť tvorivo znamená posilňovať sebadôveru a harmonizáciu vzťahu k okoliu. Tvorivosť v sebe skrýva veľkú a priam zázračnú moc, že nenapĺňa len samotným procesom tvorivého myslenia a riešenia najrôznejších problémov. Nie je významná len v tvorbe hodnôt evidovateľných navonok. Veľká moc tvorivosti spočíva v tom, že tvorivosť človeka emocionálne uspokojuje, citovo ho napĺňa a obohacuje. Citová spokojnosť, nadšenie, entuziazmus, ktoré sú sprievodnými znakmi tvorivej práce, znižujú v človeku napätie, vznikajúce z nespokojnosti so svetom ( Zelina, 1997).

Pod pojmom tvorivosť rozumieme:

Interakciu subjektu s objektom, pri ktorej subjekt mení okolitý svet, vytvára nové, užitočné a pre subjekt , referenčnú skupinu alebo populáciu významné hodnoty (Zelina, Zelinová ,1997) .

Tvorivosť je aj kladenie správnej otázky, ako aj nájdenie správnej odpovede (Sabolt,Sabolová,1998).

Tvorivosť sa považuje za jednu z rozhodujúcich zložiek nadania v tom zmysle, že nielen konvergentné, ale tiež divergentné myslenie je závažným faktorom podieľajúcim sa na štruktúre intelektových schopností. Najzákladnejším prínosom je to, že pre divergentné myslenie a tvorivá činnosť človeka sú charakteristické úlohy obohatené rôznymi, mnohorakými odpoveďami, ktoré človek samostatne tvorí na základe nevymedzených skúseností a poznatkov (Laznibatová, 2001).

Pojmu tvorivosť rozumejú aj žiaci na úrovni stredoškolského štúdia. Výskum realizovaný v apríli až máji 2009 so zameraním na možnosti rozvoja tvorivých schopností na tomto vzdelanostnom stupni ako čiastkovú úlohu realizoval dotazníkovú formu výskumu, zameranú na overenie postojov k tvorivosti a k možnostiam jej rozvoja. Výskumnú vzorku tvorilo 114 žiakov vybraných zo žiakov Strednej priemyselnej školy dopravnej vo Zvolene a žiakov Športového gymnázia v Banskej Bystrici. Respondentmi boli žiaci navštevujúci druhý ročník stredoškolského štúdia na oboch školách , t.j. ich veková kategória bola rovnaká. Respondentov tvorili žiaci troch tried na oboch školách – z toho 62 žiakov Strednej dopravnej školy vo Zvolene a 52 žiakov Športového gymnázia v Banskej Bystrici. Zámerom výberu škôl bola možnosť porovnávania sledovaných a hodnotených premenných medzi stredným odborným a všeobecným vzdelávaním. Výber z vyhodnotených položiek dotazníka s výzvou „pokúste sa definovať tvorivosť“ dokazuje správne vnímanie pojmu:

vynájdenie sa v každej situácii

je to schopnosť vymýšľať niečo nové, zaujímavé a dôležité schopnosť zrealizovať svoj nápad až do finálneho výrobku zmysel pre vytváranie nových vecí, fantáziu

niečo úžasné

je to schopnosť jedinca dať veciam nový rozmer, nový uhoľ pohľadu, mať nápad a niečím zvláštnym ho okoreniť

niečo prirodzené, dokázať pracovať na rovnakých veciach odlišne, vymýšľať nové varianty

schopnosť ukázať, čo je v nás, dať priestor sama sebe, mať nápady, múzu, mať v sebe tvorivú činnosť

tvorivosť je pre človeka dar, málokto ju má a bez nej by ľudstvo pomrelo, lebo skoro všetko je výsledkom tvorivosti

vlastnosť človeka, ktoré dokáže uplatniť skoro vo všetkých sférach života synonymum: fantázia, je dôležitá aj v práci aj v bežnom živote, napr. pri riešení problémov

4 Rozhodovanie v procese tvorivosti

Súčasťou administrovania, realizácie a vyhodnotenia spomínaného výskumu bola aj inštrukcia, kde pomocou škály 1,2,3,4,5 a 0 sa mali respondenti pokúsiť ohodnotiť, čo považujú pri tvorivej práci za dôležité ( pričom: 1 – mimoriadne dôležité; 2 – dôležité; 3 – niekedy dôležité, niekedy nie; 4 – nedôležité; 5 – vôbec nie je dôležité; 0 – neviem to posúdiť).

Zo štatistického vyhodnotenia tejto časti výskumu vyplýva, že za mimoriadne dôležité pri tvorivej činnosti považujú respondenti mať nápad ( 90,38%) a tak isto schopnosť spolupracovať označilo najviac respondentov ako mimoriadne dôležité ( 51,92%). Vybrať jedno z riešení ako aktivitu priamo súvisiacu so schopnosťou rozhodnúť sa považuje za mimoriadne dôležitú 32,69% percent respondentov , čo zodpovedá 34 žiakom z výskumnej vzorky. Za najviac nedôležité považujú respondenti aktivitu, pri ktorej posúvame nápad niekomu inému napr. v prípade, že nie sme schopní svoj nápad zrealizovať. Podobná situácia môže nastať aj v prípade skupinovej spolupráce, alebo v prípade, že sme súčasťou tímu, kde je rozdelenie úloh konkrétne smerované v jednotlivých fázach tvorivého projektu. Posunúť nápad považujú za mimoriadne dôležité len 4 žiaci ( 3,85%) a za nedôležité 35 žiakov (33,65%).

aktivita 1 2 3 4 5 0 domin. odpoveď mať nápad 94 23 6 2 1 2 90,38% vytvoriť viacero riešení 30 54 34 6 0 6 51,92% presadiť svoje riešenie 36 50 40 4 3 2 48,08% schopnosť spolupracovať 54 45 15 2 2 4 51,92% pracovať podľa svojich predstáv 31 47 39 4 2 4 45,19% zrealizovať nápad 40 41 16 0 1 3 39,42% vybrať jedno riešenie 34 49 28 11 6 5 47,11% nechať si nápad pre seba 10 12 41 17 36 17 39,42% v ničom sa nepodriaďovať 8 18 47 20 13 20 45,19% posunúť nápad inému 4 16 32 19 35 20 33,65%

5 Metodika a spracovanie výsledkov výskumu

Pri príprave a realizácii výskumu boli použité nasledovné metódy:

- Urbanov figurálny test tvorivého myslenia ako nástroj testovania tvorivosti ako osobnostnej dimenzie, nie so zameraním na výkon, ale ako metodika vytvorenia obrazu o tvorivých schopnostiach žiakov;

- vedomostný test z oblasti umenia na overenie úrovne sledovaných vedomostí a zároveň na následné overenie korelácie medzi takto skúmanými vedomosťami a tvorivými schopnosťami žiakov;

- dotazníková metóda na overenie postojov žiakov k tvorivosti s využitím ich subjektívnych výpovedí.

Použité štatistické metódy umožnili kvantifikovať skúmané javy vzťahujúce sa k formulovaným hypotézam výskumu so zameraním na definovaný cieľ. Zvolená štatistika charakterizuje výbery výpočtom aritmetického priemeru, mediánu, modusu, smerodajnej odchýlky, rozptylu, variačného rozpätia. Na

výpočet koeficientu reliability testu používa Kuderov- Richardsonov test reliability a na výpočet korelácie medzi testom tvorivých schopností žiakov a ich vedomosťami z oblasti umenia používa Pearsonov vzorec výpočtu korelácie.

6 Záver

Výskumná úloha a prezentácia jej výsledkov je čiastkovým výsledkom výskumnej časti dizertačnej práce so zameraním na rozvoj tvorivosti, ponímanej ako súčasť širšieho pojmu kľúčových kompetencií. Súčasťou metodiky výskumu bolo testovanie tvorivých schopností respondentov použitím Urbanovho figurálneho testu tvorivého myslenia, overenie vedomostí z oblasti dejín umenia, test pojmov z príslušnej oblasti a zároveň dotazník postojov k tvorivosti a možnostiam jej rozvoja. Hlavným cieľom práce bolo overenie možností rozvoja kľúčových kompetencií a vzhľadom na rozsiahlosť problematiky stanovenej samotnou témou práce ako Rozvoj kľúčových kompetencií a vyučovanie odborných technických predmetov, bola práca orientovaná na možnosti rozvoja tvorivosti. S využitím teoretického východiska o vzoroch ( v oblasti umenia) a umení vôbec ponímaných v úlohe podnetných podmienok rozvoja tvorivosti výskum používa test z oblasti vedomostí o umení na overenie súvislostí s testovanými tvorivými schopnosťami. Overenie pozitívnej korelácie medzi tvorivým myslením respondentov a vedomosťami z oblasti umenia môže byť predmetom rozsiahlejších diskusií nielen o tvorivých schopnostiach žiakov stredných škôl. Bolo by to zároveň aj uvažovanie o tom, či je priestor a potreba vychovávať umením k hodnotným postojom a či je možné rozvíjať a formovať aj takýmto smerom tvorivý potenciál žiakov, ktorí vnímajú tvorivosť pozitívne.

Literatúra

HRMO,R., TUREK,I.: Kľúčové kompetencie . STU Bratislava 2003. ISBN 80- 227-1881-5

KŘIVOHLAVÝ,J.: Psychologie moudrosti a dobrého života. GRADA, Praha 2009. ISBN 978-80-247-2362-4

LAZNIBATOVÁ,J.: Nadané dieťa, jeho vývin, vzdelávanie, podporovanie. Iris, Bratislava 2001 ISBN 8O-88778-32-8

SALBOT,V., SABOLOVÁ,G.: Tvorivosť a jej rozvíjanie v škole. Pedagogická fakulta UMB, Banská Bystrica 1998. ISBN 80-8055-199-5

TUREK,I.: Kľúčové kompetencie. Úvod do problematiky. Metodicko- pedagogické centrum Banská Bystrica, 2003. ISBN 80-8041-446-7 ZELINA,M.: Ako sa stať tvorivým. Metódy a formy tvorivého riešenia

problémov. Fontana, Šamorín 1997 . ISBN 80-85701-09-X

ZELINOVÁ,M., ZELINA,M.: Tvorivý učiteľ. Osobnosť a práca tvorivého učiteľa

v systéme tvorivo-humanistickej výchovy. Metodické centrum mesta

Bratislavy, 1997. ISBN 80-7164-192-8 Abstrakt

V priebehu tvorivého procesu, v akejkoľvek činnosti, na rôznych jej úrovniach , zažíva tvorca situácie, ktoré vyžadujú rozhodnutie. Vyberá si nápad, ktorý bude realizovať, zvažuje možnosti jeho realizácie. Rozhoduje sa prečo, ako alebo kedy bude realizovať a následne prezentovať výsledky tvorivej činnosti. V takomto kontexte je potom tvorivosť procesom permanentného rozhodovania.

Autorka:

Ing. arch. Edita Pavúrová

Ústav inžinierskej pedagogiky a humanitných vied Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave Paulínska 16, 917 24 Trnava