QUE SE OFRECEN MÁS ALLÁ DE LAS FRONTERAS NACIONALES

IMPLEMENTATION OF PSYCHODIAGNOSTIC METHODOLOGIES FOR ROMA PUPILS INTO COUNSELING PRACTICE

Abstract: The authors followed the use of newly developed psychodiagnostic tools

(Test of School Competence for Socially Disadvantaged Children and RR Screening) in pedagogic- psychological counseling centers. On the basis of questionnaires and personal consultations, too, they found that the tests are positively perceived as alternative and orientation methodologies in testing of Roma children, i.e. pupils of special basic schools. Especially the visual and content aspect of the test material was highly valued, as it regards the experience, possibilities and abili- ties of the given group of children. In the same way, also working with the tests, transparency and intelligibility of the manuals belong to positively evaluated elements. Comments pertained to the difficulty of tasks, and utilizability of methodologies in practice was criticized. However, it appeared that some psychologists use the methodologies in an incorrect way.

Key words: socially disadvantaged environment, little stimulating environment, Roma pupils,

culturally relevant psychodiagnostic methodologies

Psychologické vyšetrenie detí v predškolskom a mladšom školskom veku sa za obvyklých okolností prvýkrát uskutočňuje v súvislosti so zisťovaním ich školskej pripravenosti. Špecifické situácie nastávajú pri testovaní detí, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného a málo podnetného prostredia. Presné vymedzenie uvedených pojmov doposiaľ nie je stanovené; v našich prácach takéto prostredie operacionálne charakterizujeme nasledovnými znakmi:

– rodičia dosiahli úplné alebo len neúplné základné vzdelanie, bez získania odbornej kvalifikácie, prípadne sú absolventmi špeciálnej základnej školy;

– rodičia sú dlhodobo nezamestnaní, rodina je odkázaná na sociálnu podporu štátu ; – rodina žije v marginalizovaných lokalitách (osada alebo vzdialená časť obce)

izolovaná od ostatného osídlenia;

– rodina žije v podštandardných materiálno-ekonomických, bytových a hygienic- kých podmienkach;

– v rodine je 4 a viac detí;

– prvé dieťa sa narodilo v čase, keď aspoň jeden z rodičov mal menej ako 18 rokov; – v rodine sa komunikuje po rómsky, dieťa nemá živý kontakt so slovenčinou.

Na zaradenie do kategórie „dieťa zo sociálne znevýhodneného a málo podnetného prostredia“ treba spĺňať aspoň tri z uvedených faktorov. Väčšina z týchto bodov sa v našich podmienkach týka predovšetkým časti rómskej populácie.

SÚČASNÁ SITUÁCIA

Ťažkosti vyskytujúce sa pri psychologickom vyšetrovaní rómskych detí zo sociálne nevýhodneného a málo podnetného prostredia spočívajú najmä v komunikačných a socio-kultúrnych bariérach:

– deti slabo ovládajú alebo vôbec neovládajú slovenčinu ako vyučovací a testovací jazyk;

– ich materinský jazyk – lokálny rómsky dialekt, neposkytuje dostatočné možnosti diferencovať pojmy, pochopiť inštrukcie a princíp testových úloh;

– ich vedomosti (poznatky, informácie), zručnosti, skúsenosti a návyky sú viazané na výchovu v odlišnom socio-kultúrnom prostredí, než je prostredie bežných rodín z majority, ktoré je reflektované v štandardných testoch;

– skúsenosti z praxe indikujú isté diferencie v časovom nástupe vývinových etáp jednot- livých kognitívnych funkcií (tieto poznatky v súčasnosti výskumne overujeme). Postupy, ktoré využívajú psychológovia pri administrovaní testov, majú za cieľ as- poň čiastočne eliminovať niektoré ťažkosti. Napríklad, na prekonanie nedostatočného ovládania slovenčiny deťmi sa pri tlmočení inštrukcií využíva pomoc rodičov alebo rómskych asistentov, čo však neposkytuje dostatočne kontrolovateľné podmienky (nemožno vylúčiť „našepkávanie“ správnych odpovedí).

Dostupné opatrenia neriešia problém nerovnakých podmienok v testovacej situácii pre deti z majority a deti z prostredia s odlišným kultúrnym zázemím. Pri posudzovaní týchto otázok treba mať na zreteli skutočnosti, ktoré môžeme stručne zhrnúť do nasledovných faktov:

Tradície a zvyky, hodnoty a normy sa z objektívnych i subjektívnych, historických, socio-kultúrnych a iných príčin zachovávajú v prostredí rómskeho spoločenstva po

mnoho stáročí a podieľajú sa v rozhodujúcej miere na vytvorení vlastného životného štýlu, postojov a názorov. Marginalizácia a nízka miera prirodzených a štandardných kontaktov majority a rómskej minority prispievajú k uzavretosti týchto spoločenstiev, k prejavom vzájomnej nedôvery a predsudkov.

V rodinnom a výchovnom prostredí časti rómskych detí zisťujeme orientáciu na prítomnosť a krátkodobé ciele a s tým súvisiacu malú, často žiadnu podporu vzdelávania. Významným faktorom je aj spôsob výchovy, pri ktorom sa nerozvíja samostatnosť a samostatné rozhodovanie sa, preberanie individuálnej zodpovednosti (činitele akcentované aj v edukačnom procese), ale podporuje sa prispôsobenie sa zvyklostiam a rešpektovanie noriem komunity, kde jednotlivec má hodnotu ako sú- časť celku, etnického spoločenstva (Kundrátová, 2002; Kretová, 2005). Pôsobenie odlišného socio-kultúrneho vzorca týchto detí sa prejaví od začiatkov zaškolenia ako nedostatočná školská pripravenosť. Výsledky psychologického testovania často avi- zujú budúce problémy vo výchovno-vzdelávacom (edukačnom) procese. Pri zaradení týchto detí do 1. ročníka základnej školy hrozí riziko, že nezvládnu jej požiadavky. Zaškolené deti vstupujú do neznámeho, im cudzieho prostredia, slabo ovládajú, prípadne vôbec neovládajú vyučovací jazyk, ich slovná zásoba je malá aj v materin- skom jazyku. Poznávacie a mimopoznávacie funkcie týchto detí sa rozvíjali odlišne než u detí z majority, ich skúsenosti, zručnosti a návyky im sťažujú adaptačný proces. Prežívanie neúspechu, nutnosť akceptovať požiadavky, ku ktorým neboli vedené, prispievajú k znižovaniu učebnej motivácie a k ústupu počiatočného snaženia sa vo vyučovaní. Štatistiky zisťujú opakovanie ročníkov a zaznamenávajú ukončenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ako 8.–9. ročníku základnej školy výrazne častejšie než je to v majoritnej populácii (Sabelová, 1998). Uvedené skutočnosti – zažívanie neúspechu v školskom prostredí, nízka motivácia dosahovať vzdiale- nejšie ciele a slabá podpora vzdelávania zo strany rodičov majú synergický účinok. Limitujú možnosti a prispievajú k nezáujmu tejto časti rómskych žiakov pokračovať vo vzdelávaní a získať kvalifikáciu.

Posúdenie školskej pripravenosti, resp. zisťovanie dosiahnutej úrovne kognitívnych schopností, sociálneho a emocionálneho vývinu prostredníctvom štandardných, bežne používaných psychodiagnostických prostriedkov a postupov neprináša objektívne výsledky. Výkony časti rómskych detí v testoch vytvorených na základe atribútov typických pre majoritu (či v širšom zmysle pre západoeurópsku kultúru) poukážu skôr na medzikultúrne diferencie než na skutočnú vývinovú úroveň testovaných detí.

POSTUP A METÓDY

Jednou z možností, ako objektivizovať výsledky testovania detí zo sociálne znevý- hodnenej časti rómskeho etnika, je pokúsiť sa zostaviť psychodiagnostické nástroje,

ktoré by rešpektovali uvedené špecifiká týchto detí a svojimi charakteristikami by sa tak približovali k testom kultúrne relevantným, ako o nich hovorí R. J. Sternberg (2002). Prvým pokusom v tomto smere u nás sú dve metodiky vytvorené v rámci riešenia projektu Phare Podpora rómskej menšiny v oblasti vzdelávania, ktorého súčasťou bola úloha Reintegrácia sociálne znevýhodnených detí zo špeciálnych škôl

do štandardných základných škôl: Test školskej spôsobilosti pre sociálne znevýhod-

nené deti (TŠS – Mesárošová, Marušková, 2004) a diferenciálno-diagnostický test RR screening na vylúčenie mentálnej retardácie 6–10 ročných žiakov špeciálnych základných škôl (RRS – Dočkal et al., 2004).

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie prevzal gesciu nad dis- tribúciou obidvoch testov vytvorených v rámci projektu. Testy boli distribuované v roku 2004 poradniam prevažne v okresoch východného a stredného Slovenska. Ich používanie limitovali nasledovné faktory:

1. Každej PPP mohol byť zaslaný len jeden kus z každého testu. Situácia vo via- cerých lokalitách je však špecifická mimoriadne vysokým počtom rómskych detí, ktoré treba testovať (školská pripravenosť, zaraďovanie do škôl) v krátkom čase, a preto sa príslušné PPP priklonili k aplikácii obvyklých testov, resp. batérií testov, ktoré mali k dispozícii vo väčšom množstve, aby mohli realizovať uvedenú požiadavku.

2. V posledných rokoch prebiehajú isté zmeny v organizácii a kompetenciách pedagogicko-psychologických poradní a v súvislosti s tým sa psychologické diagnostikovanie detí zo špeciálnych základných škôl (ŠZŠ) dostalo už prakticky vo všetkých okresoch do pôsobnosti okresných PPP (predtým boli v pôsobnosti krajských poradní).

3. Administrovať metodiky a interpretovať výsledky môžu iba psychológovia, ktorí sa dobre oboznámia s testami.

Súčasťou úlohy bolo aj sledovanie uplatnenia obidvoch nových metodík v praxi pedagogicko-psychologických poradní (PPP) na Slovensku.

V polovici roku 2005 sme ich požiadali o vyplnenie Dotazníka o používaní nových metodík, pretože sa dalo predpokladať, že z časového hľadiska ich už mohli zaradiť do svojej vyšetrovacej batérie. Rok poskytol dostatočne dlhé obdobie, počas ktorého sa psychológovia s testami mohli oboznámiť a utvoriť si určitý názor na ich obsahovú stránku a využiteľnosť v praxi.

Dotazník mapoval viacero oblastí, ktoré sa týkali používania nových diagnostic- kých metód: počet rómskych detí vyšetrených testami, ich materinská reč, úroveň ovládania slovenského jazyka, v prípade Testu školskej spôsobilosti počet detí, ktoré dosiahli školskú spôsobilosť ako aj následné riešenie situácie. Súčasťou druhej časti dotazníka boli posudzovacie škály zamerané na sledovanie obsahu a kvality nového testu. Posudzovacími škálami sme chceli zistiť nasledovné charakteristiky testu: – obtiažnosť úloh,

– porozumenie inštrukcií deťmi, – zrozumiteľnosť príručky,

– jednoduchosť práce s testom pre administrátora,

– posúdenie obsahovej stránky testu a testového materiálu, – posúdenie vizuálnej stránky testu a testového materiálu, – posúdenie užitočnosti a využiteľnosti metodiky.

Každú z týchto položiek respondenti hodnotili na 5-bodovej škále, kde 1 znamenala pozitívne a 5 negatívne hodnotenie. Okrem kvantitatívneho posúdenia sa odborníci mohli slovne vyjadriť ku kvalite jednotlivých sledovaných charakteristík. Naším cie- ľom bolo zistiť názory na nové diagnostické nástroje, ktoré by v budúcnosti mohli slúžiť na pozitívne korekcie v záujme ich skvalitnenia.

VÝSLEDKY

Viaceré PPP uviedli, že v ich podmienkach nie je potrebné používať špeciálne metodiky pre rómske deti, pretože dostatočne ovládajú slovenský jazyk a dajú sa aplikovať štandardné testy. Krajské poradne (okrem košickej) v čase nášho prieskumu nemali v klientele deti predškolského a mladšieho školského veku, ani nespolupra- covali so ŠZŠ, preto nové testy nevyužívajú.

Kladné odpovede o používaní nových testov sme získali z 28 PPP. Výsledky sme spracovali frekvenčnou analýzou.

Test školskej spôsobilosti bol aplikovaný u 187 detí a RR screening u 231 detí, t.j. spolu bolo novými metodikami testovaných 418 detí. V jednotlivých poradniach počet vyšetrených detí veľmi kolísal, niekde testovali len jedno dieťa, inde niekoľko desiatok. Pri malom počte detí treba reakcie respondentov–psychológov PPP zvažovať s rezervou, pretože ešte nemohli získať dostatočný nadhľad a skúsenosti s používaním metodík. Ceníme si však ich ochotu spolupracovať.

Materinský jazyk 258 (61,7 percenta) testovaných detí bol rómsky alebo maďar- ský. Podľa vyjadrení psychológov nedostatočné ovládanie slovenčiny neumožnilo testovať deti bežnými nástrojmi v 63 prípadoch. Ďalších 73 detí potrebovalo pomoc pri zadávaní inštrukcií k testom prostredníctvom „tlmočníka“ (rodič alebo rómsky asistent). Primeranú komunikáciu a porozumenie jazyku zaznamenali u 160 detí a u 52 bolo ovládanie slovenčiny na dobrej úrovni.

TEST ŠKOLSKEJ SPÔSOBILOSTI PRE SOCIÁLNE ZNEVÝHODNENÉ DETI

Pre lepšiu orientáciu a ľahšie pochopenie výsledkov výskumného overovania implementácie tohto testu v praxi bude vhodné ho aspoň v krátkosti predstaviť. Test

je určený pre psychológov na posúdenie školskej spôsobilosti detí zo sociálne zne- výhodneného prostredia. Výsledná verzia testu kládla dôraz na:

– dodržanie podmienky kultúrnej nepredpojatosti,

– do testových úloh sú zaradené prevažne väčšie obrázky, aby deti dobre diskrimi- novali jednotlivé tvary,

– použité obrázky sú konkrétne, tvary zjednodušené (nie príliš umelecky dokonalé), aby boli blízke detskému veku,

– pri tých testových úlohách, kde je zložitejšie porozumenie inštrukcii, je možné prejsť s dieťaťom cez zácvičné úlohy. Tam, kde nejde o skúšku rečovej vyspelosti, je možné použiť pri zácviku pomoc rómskeho asistenta,

– úlohy na seba navzájom bezprostredne nenadväzujú, možno ich použiť jednotlivo na sledovanie výkonu v konkrétnej oblasti,

– rozhodujúce subtesty pri posudzovaní možnosti zaškolenia sú Postihovanie kvantitatívnych vzťahov, Vizuálna percepcia, Názorné situácie a triedenie, Jemná motorika a Porozumenie reči,

– porozumenie jazyku sa neposudzuje len v jednej úlohe, ale pri viacerých úlohách, v ktorých dieťa musí porozumieť pokynom administrátora,

– v úlohách sa kladie dôraz na testovanie tých schopností a zručností, ktoré rómske dieťa dokáže uplatniť pri riešení bez väčšej predchádzajúcej skúsenosti.

Štruktúra a charakteristika subtestov

1. subtest – Posudzovanie rozmerov, množstva a poradia (8 úloh). Úlohy sú zamerané na správne porozumenie relačným pojmom ako je (naj)väčší, (naj)kratší, (naj)hrubší, (naj)vyšší a (naj)menší ako aj na chápanie vzťahov najviac a najmenej a na chápanie poradia. Tento subtest by mal naznačovať úspešnosť dieťaťa pri zvládaní počtových úloh.

2. subtest – Posudzovanie vizuálnej percepcie (8 úloh). Úlohy sú zamerané na sledovanie schopnosti dieťaťa uskutočniť analýzu a syntézu zrakových podnetov. Tento subtest by mal byť prediktorom úspešnosti pri zvládaní čítania.

3. subtest – Posudzovanie rekogničných schopností (5 úloh). Úlohy sú zamerané na znovupoznávanie objektov, teda sledujú nielen zrakovú percepciu, ale aj proces podržania informácie a orientáciu v pamäti. Úlohy predstavujú situáciu analogickú istým spôsobom čítaniu.

4. subtest – Porozumenie názorným situáciám a kategorizácia objektov (9 úloh). V oboch prípadoch ide o postihovanie logických vzťahov v určitej reálnej situácii, resp. vzťahov medzi konceptami, ktoré sú abstraktné, t.j. neviazané na čas a miesto. Úlohy sú zamerané na zisťovanie schopnosti dieťaťa orientovať sa v oblasti sociálnej kognície a prejaviť schopnosť triediť určité objekty (javy) podľa podstatného

zmysluplného kritéria. Dobrý výkon v týchto úlohách je predpokladom na dobré fungovanie v každodennom praktickom živote.

5. subtest – Posudzovanie školskej zrelosti v oblasti myslenia (8 úloh) sleduje schopnosť plniť úlohy typické pre štádium konkrétnych operácií podľa teórie J. Pia- geta, a to zachovanie počtu objektov, zachovanie poradia, asymetrické zoraďovanie a zakreslenie polohy v priestore.

6. subtest – úlohy zamerané na Posudzovanie jemnej motoriky a napodobňo- vanie tvarov (8 úloh) patria do kategórie performačných testov.

7. subtest – úlohy zamerané na Posudzovanie úrovne porozumenia vyučovacie- mu jazyku sú modifikáciou Obrázkovo-slovníkovej skúšky (autor: O. Kondáš) a na rozdiel od pôvodného testu sledujú hlavne pasívnu slovnú zásobu (30 slov).

8. subtest – úlohy zamerané na Poznávanie geometrických tvarov a ich vzťahov (4 úlohy) sú založené na princípe analógií a sú testom viacnásobnej voľby. Úspeš- nosť v riešení týchto úloh je prediktorom úspešnosti riešenia geometrických a iných matematických úloh.

S Testom školskej spôsobilosti pre sociálne znevýhodnené deti (TŠS) mali skú- senosti v 23 poradniach. Z celkového počtu 187 vyšetrených detí dosiahlo školskú spôsobilosť podľa tohto testu 31 (16,6 percenta) detí. U detí, ktoré nedosiahli po- trebné výsledky, sa situácia riešila viacerými spôsobmi (nezískali sme informácie o všetkých deťoch):

– Odklad školskej dochádzky: 18 detí; – Zaradenie do nultého ročníka: 71 detí; – Stimulačný program v PPP: 8 detí; – Zaradenie do 1. ročníka ZŠ: 12 detí;

– Zaradenie do špeciálneho ročníka pri ZŠ: 1 dieťa; – ŠZŠ – diagnostický pobyt: 10 detí;

– ŠZŠ – dlhodobý pobyt: 11 detí;

– Iné opatrenia (nešpecifikované): 14 detí;

Počet detí vyšetrených týmto testom v jednotlivých PPP bol veľmi rôzny, od 2-3 až po 15-20, čo záviselo aj od hustoty rómskeho obyvateľstva v jednotlivých regiónoch. Tento fakt treba mať na zreteli pri vyhodnocovaní odpovedí v dotazníku, pretože názory na úplne nový diagnostický prostriedok, ktorý bol použitý u malého počtu detí, nemusia byť úplne adekvátne, ako sme uviedli aj vyššie. Napriek tomu sme spracovali aj tieto údaje. Realizovali sme frekvenčnú a kvalitatívnu analýzu odpovedí.

Obtiažnosť úloh

Charakteristiku, ktorú sme nazvali „obtiažnosť úloh“ posudzovali psychológovia na 5-stupňovej posudzovacej škále, kde hodnota 1 charakterizovala úlohy ako ľahké,

hodnota 5 vyjadrovala, že úlohy boli pre deti ťažké. V priemere bola obtiažnosť úloh posúdená hodnotou 3,52, teda najnegatívnejšie zo všetkých nami sledovaných cha- rakteristík textu. Ako vidno z tabuľky 1 – 39,1 percenta opýtaných hodnotilo úlohy ako priemerne ťažké pre deti, ale až 43,5 percenta ich hodnotilo ako dosť ťažké. Ako ľahké nehodnotil úlohy testu nikto z respondentov.

Väčšina odborníkov sa zhodovala v názore, že test je pre rómske deti, ktoré ne- navštevovali predškolské zariadenie alebo pochádzali z osád, obtiažny. Ako veľmi náročné sa im javili úlohy: Zachovanie počtu, Zachovanie poradia, Asymetrické

zoraďovanie, Poloha v priestore a Geometrické tvary. Teda až na jeden subtest

(Geometrické tvary) išlo o úlohy z 5. okruhu úloh zameraných na oblasť myslenia. Zhodne s názormi respondentov môžeme konštatovať, že tieto úlohy nepatria do testu sledujúceho školskú spôsobilosť, a to hlavne preto, že mapujú úroveň myšlienkových operácií, ktoré sa vo veku okolo 6. roka len začínajú utvárať. Ako najľahšie pre deti boli hodnotené subtesty Porozumenie vyučovacieho jazyka a Jemná motorika, zisťu- júce schopnosti, od úrovne ktorých závisí počiatočná kvalita školskej práce.

Porozumenie inštrukcií deťmi

Na 5-stupňovej škále hodnota 1 znamenala, že deti rozumejú inštrukciám pri testovaní dobre, hodnota 5 znamenala zlé porozumenie inštrukciám. V priemere bola táto charakteristika testu posúdená hodnotou 3,4. Z tabuľky 1 vidno, že až 50 percent T a b u ľ k a 1 Hodnotenie Testu školskej spôsobilosti pre sociálne znevýhodnené deti pracovníkmi peda- gogicko-psychologických poradní na päťbodovej škále

Sledované charakteristiky Hodnotenie (%)

1 2 3 4 5

Obtiažnosť úloh 0,0 8,7 39,1 43,5 8,7

Porozumenie inštrukcií deťmi 0,0 13,6 50,0 18,2 18,2 Zrozumiteľnosť príručky 27,3 50,0 18,2 0,0 4,5

Práca s testom 13,0 34,8 30,4 21,7 0,0

Posúdenie obsahovej stránky testu 21,7 30,4 30,4 17,4 0,0 Posúdenie vizuálnej stránky testu 39,1 34,8 17,4 8,7 0,0 Užitočnosť a využiteľnosť metodiky 9,1 27,3 31,8 22,7 9,1 Vysvetlivky: 1 – nalepšie hodnotenie, 5 – najhoršie hodnotenie.

odborníkov hodnotilo túto významnú stránku diagnostického procesu ako priemernú, 18,2 percenta psychológov malo názor, že porozumenie inštrukciám deťmi je dosť zlé a zhodný počet, t.j. 18,2 percenta uvádzalo zlé porozumenie inštrukciám.

Ako najzávažnejšie problémy v tejto oblasti uvádzali psychológovia zlú znalosť slovenčiny, potrebu tlmočenia do rómčiny a potrebu preformulovať a konkretizovať inštrukcie. Prítomnosť rodiča alebo rómskeho asistenta, ktorí by deťom inštrukcie pre- kladali, sa im javila takisto problematická, pretože niekedy ani rodičia a asistenti ne- vedeli inštrukciu preložiť, resp. navádzali dieťa na správnu odpoveď. Podľa odborníkov najväčšie problémy a ťažkosti spôsobovali inštrukcie v subtestoch Geometrické tvary,

Zachovanie počtu, Zachovanie poradia, teda opakovane pri úlohách zameraných na

úroveň myšlienkových operácií, kde sa od detí vyžaduje pochopenie abstraktných pojmov rovnako, viac, menej. Inštrukcie v subteste Kategorizácia objektov spôso- bovali deťom problémy hlavne pre neznalosť a nepochopenie všeobecných pojmov ako dopravné prostriedky, ovocie a pod. Napriek tomu, že inštrukcie boli niekedy preformulované a podporené názorným vysvetlením, niektorí psychológovia z PPP sa zamýšľali nad tým, do akej miery je možné odkloniť sa od štandardu testovania, aby sa zachovala spoľahlivosť testu.

Zrozumiteľnosť príručky

Úroveň a kvalitu metodickej príručky k testu bola posudzovaná na hodnotiacej škále, kde hodnota 1 reprezentovala dobrú zrozumiteľnosť, hodnota 5 zlú zrozumiteľ- nosť. Celkovo bola kvalita a zrozumiteľnosť príručky hodnotená pozitívne, priemerná hodnota bola 2,04. Ako vidno z tabuľky 1, až 27,3 percenta respondentov prisúdilo tejto položke hodnotu 1 a 50 percent hodnotu 2, to znamená, že kvalitu príručky a jej zrozumiteľnosť hodnotila ako dobrú alebo dostatočne dobrú viac ako polovica respondentov.

Čo sa týka osobných názorov odborníkov, väčšinou mali výhrady k určitým for- málnym nedostatkom príručky a záznamového hárku, zosúladeniu čísel v manuáli a v záznamovom hárku. Z hodnotenia obsahovej stránky príručky môžeme konštato- vať, že psychológom chýbajú jasnejšie kritériá pri posudzovaní správnosti odpovedí, resp. pri hodnotení čiastočne správnych odpovedí.

Práca s testom

Okrem zrozumiteľnosti príručky nás samozrejme zaujímalo, ako sa s novým testom pracuje, t.j. či je administrácia testu pre psychológa jednoduchá (hodnota 1), alebo zložitá (hodnota 5). Túto dimenziu hodnotili užívatelia testu priemernou hodnotou 2,6. Väčšina respondentov, vyše 60 percent, hodnotila prácu s testom ako mierne, resp. priemerne zložitú (34,8 percenta opýtaných prisúdilo tejto položke

hodnotu 2 a 30,4 percenta opýtaných hodnotu 3). Ako výrazne zložitú nehodnotil prácu s testom nikto, ale 21,7 percenta opýtaných sa javila práca s testom ako dosť zložitá (tabuľka 1).

Ako najproblémovejšie okruhy uvádzali používatelia testu jeho zdĺhavosť a ča- sovú náročnosť, ťažšiu orientáciu v testovom materiále a určité formálne nedostatky pri vyhodnocovaní. Respondenti mali pripomienky k tomu, že test nie je možné administrovať skupinovo, čo by niektoré poradne s väčším zastúpením rómskeho obyvateľstva a potrebou vyšetriť naraz väčší počet detí uvítali. Z formálneho hľadis- ka sa administrátorom zdala zložitá a neprehľadná práca s obrázkovým materiálom (označenie na rubovej strane, ku ktorému subtestu kartičky patria, a pod.). Na dru- hej strane iní respondenti oceňovali, že prácu s podnetovými listami im uľahčovala práve inštrukcia na rubovej strane. Niektorí odborníci zvažovali a navrhovali určitú redukciu úloh v jednotlivých subtestoch, pretože testovanie je náročné nielen pre administrátora, ale hlavne pre dieťa, ktoré neudrží pozornosť počas celého približne hodinového vyšetrenia.

Posúdenie obsahovej stránky testu a testového materiálu

Na 5-stupňovej posudzovacej škále hodnota 1 znamenala, že obsah testu je vhodný pre deti, hodnota 5 znamenala, že je pre rómske deti z obsahovej stránky nevhodný. Ako ukazuje tabuľka 1, celkovo hodnotili používatelia testu túto položku pozitívne, priemerná hodnota prisúdená obsahovej stránke testu bola 2,43. Dokonca až 21,7 percenta respondentov hodnotilo obsahovú stránku testu ako vhodnú (hodnota 1). Hodnotu 2 jej prisúdilo 30,4 percenta a rovnaký počet opýtaných ju hodnotil ako priemerne vhodnú pre deti (hodnota 3). Nik z opýtaných neoznačil obsah textu ako nevhodný.

Väčšina respondentov sa vo svojich názoroch priamo nevyjadrila k obsahovej stránke testu a testového materiálu a jeho vhodnosti pre deti zo sociálne znevýhodne- ného prostredia. Niektorí v teste postrádali úlohy na meranie pozornosti a zachytenie