Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Abstract: The contribution dealt with the topic of affirmitive defenses of legal person. if it is neccessary to have it and what should be the drafting of such defenses in preparing legislation about criminal responsibility of legal persons.
Abstrakt: Príspevok formuluje základ oslobodzujúcich dôvodov pre priamu trestnú zodpovednosť právnických osôb vo svetle pripravovanej zákonnej úpravy na Slovensku, tak aby boli v praxi aj vykonateľné a právnické osoby neboli „objektívne trestne zodpovedné“ tak ako je to v zmysle súčasnej úpravy. Súčasne príspevok rieši potrebu uzakoniť tieto dôvody aj s presahom na zásadu práva na spravodlivý proces a rovnosti strán.
Key words: defense, legal person, criminal responsibility
Kľúčové slová: trestná zodpovednosť právnických osôb,
1 ÚVOD- K SÚČASNEJ ÚPRAVE
Sankcie zhabania peňažnej čiastky podľa §83a TZ a zhabania majetku podľa 83b TZ sa vo všeobecnosti uvádzajú ako tzv. „nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb“. Podstatou oboch sankcii je skutočnosť, že prelamuje jednu z doposiaľ základných zásad trestného práva hmotného- zodpovednosti za individuálne zavinenie fyzickej osoby a sankcionujú konanie právnickej osoby cestou uloženia sankcie – ochranného opatrenia
V zmysle ustanovenia §83a ods.1 písm.a) až c) resp. 83b ods.1 písm.a) až c) TZ uloženie ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky a zhabania majetku prichádza do úvahy ak sú splnené nasledovné podmienky (kumulatívne):
1.Došlo k spáchaniu trestného činu
2.Existuje príčinná súvislosť medzi právnickou osobou a fyzickou osobou v súvislosti: a.s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu.
b.s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby. c.S výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby alebo 3.Existuje príčinná súvislosť medzi právnickou osobou a spáchaným trestným činom v súvislosti:
a.s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu.
b.s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby. c.S výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby alebo 4.V prípade uloženia ochranného opatrenia zhabania majetku v zmysle §83b TZ je obligatórnou náležitosťou nadobudnutie majetku alebo jeho časti trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
Uvedená trestná zodpovednosť v zmysle 83a ods.1 písm.a) až c) resp. 83b ods.1 písm.a) až c) TZ má absolútny charakter bez možnosti oslobodenia resp. uvedenia okolnosti, ktorá by mohla rezultovať v neuloženie týchto ochranných opatrení1 je právne irelevantne a na rozhodnutie súdu
nemá dopad..
V zmysle §83a ods.1 písm. d) resp. 83b ods.1 písm. d) TZ na rozdiel od §83a ods.1 písm.a) až c) resp. 83b ods.1 písm.a) až c) TZ ustanovuje zanedbanie dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe. Možno hovoriť o stave, keď právnická osoba nevynaložila všetko úsilie na
to, aby zabránila porušeniu právnej povinnosti.2 Tento koncept určitým spôsobom nahrádza
„nedbanlivostnú“ formu zavinenia, tak ako ju ustanovuje § v zmysle §16 písm.a) a písm.b), pričom ustanovenie §83a ods.1, písm.d) a 83b ods.1, písm.d) TZ- zanedbanie dohľadu alebo náležitej starostlivosti možno taktiež obsahovo vymedziť pomocou výstižnej Solnářovej definície nedbanlivosti ako zanedbanie povinnej opatrnosti, ktorá spôsobí nezamýšľaný výsledok t.j. trestný čin.3
Z relevantných rozhodnutí zahraničných justičných orgánov4 vyplýva, že toto tvrdenie bude
právne relevantné iba v prípade, ak sa preukáže, že právnická osoba tento dohľad alebo náležitú starostlivosť nielen popisuje vo vnútorných predpisoch spoločnosti, ale že taktiež táto starostlivosť reálne funguje5. Samotná existencia dohľadových mechanizmov s vymenovaním zodpovedných
osôb v dokumentoch nestačí, ak tieto osoby reálne nekonajú a trestná činnosť (in concreto- podplácanie) predstavuje v spoločnosti bežnú obchodnú praktiku.6
2 NÁSTIN TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKEJ OSOBY V PRIPRAVOVANOM NÁVRHU ZÁKONA
V súčasnosti sa v Slovenskej republike pripravuje samostatný zákon, ktorým by sa mala zaviesť priama trestná zodpovednosť právnických osôb a ktorým by sa taktiež zrušila súčasná úprava, ktorú aplikačná prax neprijala a v zásade nikdy sa s ňou nestotožnila.
Táto situácia bola vynútená výsledkami hodnotiacich správ pracovných skupín OECD, ktoré považovali neexistenciu pravej trestnej zodpovednosti v Slovenskej republike za nedostatok, najmä vo vzťahu ku korupcií a boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a podpory terorizmu.7
Samostatný zákon by mal obsahovať jednak hmotnoprávne ustanovenia, procesnoprávne ustanovenia a špeciálne ustanovenia justičnej spolupráce v trestných veciach.
Z dôvodu príbuznosti právnych poriadkov bol predlohou pre spracovanie zákona česká právna úprava.8
Vzhľadom na hore načrtnutý problém s chápaním nepravej trestnej zodpovednosti, ktorej charakter je viac „objektívny“ než, že by vychádzal zo zodpovednosti za zavinenie sa pokúsim načrtnúť možné znenie týchto dôvodov, tak ako by mohli byť upravené v novom zákone, príp. tak aby reflektovali aspoň základný rámec trestnej zodpovednosti páchateľa trestného činu- právnickej osoby, ktorá vychádza z individuálnej trestnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za zavinenie. Formulácia uvedeného znenia do značnej miery vychádza z existujúcej právnej úpravy ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky a zhabania majetku, avšak akcentuje má svoju inšpiráciu v rozhodnutiach US. Department of Justice, ktoré v týchto veciach poskytuje pomerne rozsiahlu jurisprudenciu,9 ale veľmi podobnú formuláciu napr. obsahuje i talianska zákonná úprava.10
2 Škultéty, P- a kol.; Správne právo hmotné- Všeobecná a osobitná časť; Heuréka, 2002, str. 153 3 Solnář, V.- Fenyk, J.- Císařová, D.; Základy trestní odpovědnosti, Lexis Nexis, Praha, str. 289. 4 U.S.DEPARTMANT of JUSTICE vs. Pinto, US v. Bank of England a iné
5 Dohoda o vine a treste (guilty plea) uzavretá medzi U.S. Department of Justice a Siemens
Aktiengeselschaft a para. 32 a nasl. a 86 a nasl. z 15.08.2008.
6 Dohoda o vine a treste (guilty plea) uzavretá medzi U.S. Department of Justice a Siemens
Aktiengeselschaft z para. 32 a nasl. a 86 a nasl z 15.08.2008.
7 Autor je členom Poradnej komisie Ministerstva spravodlivosti pre prípravu návrhu zákona o trestnej
zodpovednosti právnických osôb.
8 Zákon č.418/2011 Sb. o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim účinný od
1.1.2012
9 K tomu viac porovnaj oficiálny register prípadov Anti fraud Office, US Dept. Of Justice.
10 Zákonné nariadenie č. 231/2001 Talianskej republiky v zmysle čl. 7 ods. 1, ods. 2, ktoré
ustanovujú, že organizácia nesie zodpovednosť ak spáchanie trestného činu bolo možné z dôvodu nedodržania povinnosti riadenia alebo dohľadu. Vylučuje sa nedodržanie povinností riadenia a dohľadu, ak organizácia pred spáchaním trestného činu prijala a účinne zaviedla organizačný, riadiaci a kontrolný model vhodný zabrániť výskytu podobných trestných činov. V zmysle čl. 5 ods. II zákonného nariadenia č. 231/2001 je trestná zodpovednosť právnickej osoby vylúčená, v prípade, keď páchateľ spáchal trestný čin vo vlastnom záujme alebo v záujme tretích osôb. In: Bianchi, M., Zákonné nariadenie č. 23°1 zo dňa 8 júna 2001, Administratívna zodpovednosť právnických osôb, Implementácia a organizačné modely; Studio Morandini e Associati; medzinárodná konferencia La responsibilita penale degli amministratori e delle societa/Trestná zodpovednosť konateľov a spoločností, Bratislava 27. Júna 2013, str. 12
Návrh zákona vychádza zo zodpovednosti za všetky trestné činy, pričom platí, že trestný čin je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech a spáchal ho:
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať,
b) ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva riadiacu činnosť,
c) ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad, aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe,
d) ten, kto vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby, alebo
e) zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení pri plnení pracovných úloh alebo iných úloh pre právnickú osobu vykonaných na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písm. a) až d).
Ďalšie ustanovenie predstavuje z teoretického východiska náznak reálnej doktríny trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ktorá je typická požiadavkou na etické konanie a konanie ktoré je v súlade s trestným poriadkom, pričom právnicka osoba samotná má dostatočné rozvinutý tzv. Compliance managment systém alebo Compliance program.
Právnická osoba nie je trestne zodpovedná, ak v príčinnej súvislosti zo spáchaným trestným činom:11
a)nebol zanedbaný dohľad, náležitá starostlivosť, kontrola ani riadenie v právnickej osobe a v tomto prípade trestnú zodpovednosť právnickej osoby možno vylúčiť, ak je preukázané, že právnická osoba tento dohľad alebo náležitú starostlivosť, ktorú upravujú vnútropodnikové normy, taktiež reálne uplatňuje a že táto starostlivosť aj funguje12
b)boli uskutočnené potrebné a primerané opatrenia na zabránenie alebo potlačenie spáchania trestného činu, ktoré od právnickej osoby možno spravodlivo požadovať a
Týmto ustanovením sa má na mysli, že spoločnosť mala zavedený systém vnútornej kontroly ktorý zabezpečoval zodpovednosť za používanie prostriedkov spoločnosti a bránil zamestnancom, aby nepríjmali, nesľubovali alebo neposkytli verejným činiteľom žiadnu vec alebo službu určitej hodnoty. Vnútorne predpisy sa pravidelne aktualizovali v súlade s bankovou legislatívou a špecifickými rizikami. Tieto predpisy zakazovali korupciu a upozorňovali na možné riziko korupcie pri poskytnutí darov, benefitov, cestovného, stravného alebo sponzoringu. Spoločnosť často svojich zamestnancov v tejto oblasti školila. 13
.
c)neboli prehliadané informácie, z ktorých vyplývalo, že hrozí spáchanie trestného činu. Samotná existencia dohľadových mechanizmov s vymenovaním zodpovedných osôb v dokumentoch nestačí, ak tieto osoby reálne nekonajú a trestná činnosť (in concreto- podplácanie) predstavuje v spoločnosti bežnú obchodnú praktiku14
3 PRÁVO NA OBHAJOBU A PRÁVO NA SPRAVODLIVÝ PROCES
Súčasná právna úprava neposkytuje právnickej osobe dostatočné procesné záruky na uplatnenie práva na spravodlivý proces v plnej miere.
Súčasne so zavedením priamej trestnej zodpovednosti je nevyhnutné, aby právnickej osobe bolo poskytnuté rovnaké právo na spravodlivý a právo na obhajobu ako fyzickej osobe obvinenému. V zmysle §2 ods. 9 TP Každý proti komu sa vedie trestné konanie má právo na obhajobu. Vzhľadom na to, že v pripravovanej právnej úprave bude mať právnická osoba- páchateľ trestného činu procesné postavenie obvineného, je nutné, aby právnická osoba mala taktiež právo obhajobu, tak aby mohla právnická osoba efektívne uplatňovať svoje práva v trestnom konaní. Rozsah práva na obhajobu, ktoré má fyzická osoba sa v nezmenenej forme vzťahuje aj na právnickú osobu obvineného.
11 Legislatívny návrh JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD. a JUDr. Eduard Burda, PhD. Univerzita
Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky pre poradnú komisiu MS SR na prípravu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb zo dňa 12.03.2013.
12 Dohoda o vine a treste (guilty plea) uzavretá medzi U.S. Department of Justice a Siemens
Aktiengeselschaft a para. 32 a nasl. a 86 a nasl. z 15.08.2008.
13
http://www.justice.gov/usao/nye/pr/2012/2012apr25c.html
14 Dohoda o vine a treste (guilty plea) uzavretá medzi U.S. Department of Justice a Siemens
Zásada práva na spravodlivý a zákonný súdny proces zakotvuje právo každého obvineného aby jeho vec bola prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Jedná sa o jednu z najdôležitejších zásad trestného konania, pričom táto zásada je vymedzená aj v ústave. S touto zásadou bude úzko súvisieť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní v zmysle §2 ods. 10 Tr.por. objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenej právnickej osobe, ale aj okolnosti ktoré svedčia v jeho prospech pričom v oboch prípadoch vykonávajú dôkazy tak aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. V zmysle §201 ods. 2 a 4 Tr.por. Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu.
Pre všetky orgány činné v trestnom konaní a súd platí prísny príkaz objektivity dokazovania v zmysle naznačenom vyššie. Zákonodarca nemôže preniesť povinnosť zaobstarávať vyvyňujúce a poľahčujúce dôkazy na obvineného15
V zmysle citovanej zásady a zabezpečenia práva na spravodlivý proces sú tak orgány činné v trestnom konaní zodpovedné za zistenie relevantných skutočnosti svedčiacich o tom, že právnická osoba spáchala určitý trestný čin.
Týmto zásadám musí zodpovedať aj metodika vyšetrovania trestných činov páchaných právnickými osobami, ktorá musí plne garantovať záruky princípov spomenutých vyššie avšak súčasne orgány činné v trestnom konaní musia mať možnosť efektívne vyšetrovať a odhaľovať trestnú činnosť páchanú právnickými osobami. Tento aspekt je nutné zdôrazniť aj s prihliadnutím na skutočnosť, že právnická osoba bude mať dostatočné finančné, personálne, technické vybavenie, aby vykonala paralelne dokazovanie, prípadne zabezpečila dôkazy, ktoré potom použije na svoju obhajobu pred súdom.
4 ZÁVER
Uvedený príspevok mal poukázať na nedostatočnosť súčasnej slovenskej právnej úpravy, ktorá v praxi môže spôsobiť mnoho problémov. Založiť trestnú represiu na absolútnej zodpovednosti právnickej osoby by viedlo by k prepínaniu trestnej represie, čo nepochybne účelom tohto ustanovenia nie je. Predvídateľnosti rozhodovania a právnej istote neprospieva ani zrejmá nevôľa poučiť sa z nedostatkov súčasnej úpravy a pokúsiť sa tento nedostatok odstrániť.
Ak všeobecný trend vo vývoji trestného práva smeruje k zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb, mala by sa zvážiť úprava, ktorá poskytne právnickej osobe náležité procesné a hmotné záruky, ktoré budú porovnateľné so zárukami fyzických osôb, tak aby sa mohla efektívne brániť a chrániť svoje záujmy.16 Súčasná právna úprava právnickým osobám túto šancu dáva veľmi
obmedzene v prípade §§83a ods.1, písm.d) alebo §83b ods.1, písm.d) TZ, tak ako bolo naznačené vyššie v prevej časti príspevku.
Súčasná situácia iba znásobuje obavy a posilňuje argumenty, že by sa otvoril priestor pre kriminalizáciu podnikateľského prostredia a účelové zneužívanie v podobe podávania trestných oznámení ako prostriedku konkurenčného boja, v rámci ktorého sa vytvára široký priestor pre voľnú úvahu policajných orgánov, či v dôsledku konania fyzických osôb bude nastupovať aj zodpovednosť právnickej osoby.17
Odstrániť tento neuspokojivý stav a pochybnosti by mohla práva nová právna úprava, ktorá by bola inšpirovaná hore uvedenými dôvodmi pre vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Bez zapracovania týchto dôvodov pre vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb
15 Musil; J.;Kratochvil; V.; Šámal; P.; a kol.; Trestní právo procesní, 3.doplňené vydání, C.H.BECK,
Praha, 2007 str. 137-138. Je na mieste otázka či tento argument platí aj pre odhaľovanie trestných činov, ktoré páchajú právnické osoby, s poukazom, že majú slabšie postavenie ako orgány činné v trestnom konaní. Pre orgány činné v trestnom konaní je nesmierne náročné odhaľovať túto trestnú činnosť a zhromažďovať o nej dôkazy. Ak orgány činné v trestnom konaní nedokážu v tomto uspieť bude akékoľvek trestné stíhanie právnických osôb mimoriadne náročné alebo nemožné.
16
K tomu porovnaj: Laciak, O.; Rights of the suspects in the Slovak republic; ECBA- Threats to independence of the defence lawyers; Autumn International Conference, Nicosia; University of
Nicosia; 23-24.9.2011, str. 1-3
http://www.ecba.org/content/index.php?option=com_content&view=article&id=583:autumn- conference&catid=40:past-conferences&Itemid=80.
17 Klátik J, Trestná zodpovednosť právnických osôb - argumenty v prospech a proti jej zavedeniu,
vzniká riziko, že nová právna úprava nijakým spôsobom neodstráni tie nedostatky o ktorým píšem vyššie a ktoré o.i. bránia taktiež v efektívnom využívaní tohto inštitútu.
Vystavujeme sa tak riziku, že prijmeme zákon, ktorý sa v praxi vykonávať nebude a stretne ho podobný osud, ako súčasnú právnu úpravu nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a naopak sa stane nástrojom konkurenčného boja medzi obchodnými spoločnosťami.
Súčasne so zavedením inštitútu priamej trestnej zodpovednosti právnických osôb je taktiež nevyhnutné, aby sa týmto osobám, ktoré budú mať procesné postavenie obvineného zabezpečil rovnaký rozsah práva na spravodlivý proces a právo na obhajobu ako má fyzická osoba obvinený. Len tak je možné nenarušiť a dodržať princíp rovností strán v zmysle §2 ods.14 Tr.por v porovnaní s fyzickou osobou obvineného.
Je pritom žiadúce, aby tieto zásady postupne nestrácali svoju dôležitosť, alebo štruktúru vo svetle zložitosti a komplexnosti vyšetrovania trestných činov právnických osôb.
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0620-11.
Použitá literatúra:
Bianchi, M., Zákonné nariadenie č. 23°1 zo dňa 8 júna 2001, Administratívna zodpovednosť právnických osôb, Implementácia a organizačné modely; Studio Morandini e Associati; medzinárodná konferencia La responsibilita penale degli amministratori e delle societa/Trestná zodpovednosť konateľov a spoločností, Bratislava 27. Júna 2013
Dohoda o vine a treste (guilty plea) uzavretá medzi U.S. Department of Justice a Siemens Aktiengeselschaft a para. 32 a nasl. a 86 a nasl. z 15.08.2008.
Dohoda o vine a treste (guilty plea) uzavretá medzi U.S. Department of Justice a Siemens Aktiengeselschaft z para. 32 a nasl. a 86 a nasl z 15.08.2008.
Klátik J, Trestná zodpovednosť právnických osôb - argumenty v prospech a proti jej zavedeniu, Obchodné právo č. 4, 2006, s. 43 – 44.
Laciak, O.; Rights of the suspects in the Slovak republic; ECBA- Threats to independence of the defence lawyers; Autumn International Conference, Nicosia; University of Nicosia; 23-24.9.2011 Legislatívny návrh JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD. a JUDr. Eduard Burda, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky pre poradnú komisiu MS SR na prípravu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb zo dňa 12.03.2013.
Musil; J.;Kratochvil; V.; Šámal; P.; a kol.; Trestní právo procesní, 3.doplňené vydání, C.H.BECK, Praha, 2007
Solnář, V.- Fenyk, J.- Císařová, D.; Základy trestní odpovědnosti, Lexis Nexis, Praha, Škultéty, P- a kol.; Správne právo hmotné- Všeobecná a osobitná časť; Heuréka, 2002 Kontaktné údaje:
JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD. [email protected]
Univerzita Komenského, Právnická fakulta Šafárikovo nám. 6, P.O.BOX 313
810 00 Bratislava Slovenská republika