Supremacía masculina en los cuentos clásicos

TAX BURDENANDGDP GROWTH IN THESLOVAKREPUBLICSINCE 2004

Ing. Zuzana Vincúrová, PhD.

Key words: tax, tax burden, HDP

Klúčové slová: daň, daňové zaťaženie, HDP Abstract

Tax burden and tax revenues are an important tool for managing the economy. The overall economic development in the country is monitored by indicators of GDP. The main focus is to analyze the relationship of tax revenue, the tax burden and GDP development in the Slovak Republic since 2004

Abstrakt

Daňové zaťaženie a daňové príjmy predstavujú dôležitý nástroj na riadenie ekonomiky. Celkový ekonomický vývoj v krajine sa sleduje prostredníctvom ukazovatele HDP. Hlavným zameraním je analyzovanie vzťahu daňových príjmov, daňového zaťaženia a vývoja HDP v Slovenskej republike od roku 2004.

JEL: E20,H32,H71 1 Úvod

Dane a daňová politika predstavuje nástroj pomocou ktorého dochádza k ovplyvňovaniu vývoja v ekonomike, kde sú definované základné ciele zdanenie. ,,Dva základné druhy cieľov zdanenia z pohľadu úrovne zamerania daňovej politiky predstavujú:“ [1]

 Fiškálne ciele predstavujú ciele vlády na zabezpečenie dostatočného daňového výnosu potrebného na krytie štátnych výdajov. Vláda potrebuje dostatok finančných prostriedkov na plnenie všetkých úloh štátu.

 Mimo fiškálne ciele, predstavujú využívanie daňovej politiky štátu ako nástroja hospodárskej a sociálnej politiky. Mimo fiškálnymi cieľmi vlády môže byť sociálna podpora, podpora určitých regiónov, ochrana životného prostredia, podpora vedecko- technického rozvoja, podpora podnikania, podpora investovania, podpora určitých druhov výroby a pod.

Cieľom príspevku je analyzovať vzťah a vývoj daňového zaťaženia a HDP v Slovenskej republike od roku 2004. V akej miere štát využíva nástroj fiškálnej politiky na zabezpečenie daňového výnosu na krytie vládnych výdavkov, ktoré slúžia ako nástroj hospodárskej a sociálnej politiky štátu.

,,Za najzložitejšie koncipovateľné ciele daňovej politiky sa považujú ciele v dlhodobom horizonte, pretože daňová politika je závislá od cieľov ekonomickej a fiškálnej politiky a ciele týchto politík sa menia relatívne často. Typickejšie sú strednodobé ciele daňovej politiky. Základných strednodobých cieľov daňovej politiky by nemalo byť príliš veľa a mali by byť v súlade s cieľmi ostatných politík.“ [2]

Pri koncipovaní daňových politík je potrebné vychádzať z daňových princípov a zásad. Vývoj v ekonomike ovplyvnil aj daňové princípy a zásady, ktoré prešli zložitým vývojom podobne ako dane samotné. Vývoj daňovej teórie ako aj zásad a princípov zdaňovania je obsiahnutý v prácach osobností ekonomickej a daňovej teórie, ktoré prispeli k súčasnému stavu daňovej problematiky. [3]. Daňové princípy sa vyvíjali podobne ako samotná daňová teória a odrážali požiadavky na daňovú sústavu v danom historickom období. Základ teórie zdanenia bol formulovaný A.Smithom do štyroch princípov zdanenia: [1]

 Princíp spravodlivosti

 Princíp určitosti

 Princíp pohodlnosti

 Princíp efektívnosti

Na meranie daňového zaťaženia v krajinách OECD je možné využívať rôzne metódy, ako sú napr. nominálne daňové sadzby, podiel dani na HDP, priemerné daňové sadzby alebo hraničné účinné daňové sadzby.

Podiel daní na HDP alebo daňová kvóta, alebo tiež vyjadruje koľko z každej menovej jednotky novo vytvorenej hodnoty sa vyberie ako daň a predstavuje podiel daní na hrubom domácom produkte krajiny. [4] Daňová kvóta I. je podiel z výnosu všetkých vybraných daní na hrubom domácom produkte.

100

 

% 1   GDP Y Q T T (1) Pričom: Q 1 T - daňová kvóta

Y_T - výnos z vybraných daní GDP - hrubý národný produkt. V praxi členíme daňovú kvótu na:

,,Daňovú kvótu II. predstavuje podiel na HDP , kde okrem daní započítané aj iné povinné nedaňové platby ako sú clo, dovozná prirážka, poistné. Najlepšiu vypovedaciu schopnosť má súhrnná daňová zaťaženosť, ktorú dostaneme súčtom daňovej kvóty I. a II.“ [1]

₂     100

 

% GDP D C IS Y QT T ₍₂₎ Pričom:

QT2 - daňová kvóta II. ,

Y_T- je výnos z vybraných daní,

IS - poistné na sociálnom a zdravotnom zabezpečení, C - poplatky,

D - clo,

GDP - hrubý národný produkt.

2 Vývoj daňového zaťaženia v Slovenskej republike

V Slovenskej republike sa v roku 2004 uskutočnila daňová reforma, ktorá bola zameraná na zníženie daňového zaťaženia podnikateľských subjektov, pričom bola zavedená tzv. rovná daň. Zjednodušene by sme mohli vyjadriť pod pojmom daňové zaťaženie výšku

dane, ktoré platia podnikateľské subjekty do štátneho rozpočtu. Po zavedení rovnej dane sa zdanenie kapitálu znížilo, pretože absolútna výška dane klesla z 25% na 19%. Okrem toho sa v rámci daňovej reformy zrušila daň z dividend, čím sa odstránilo tzv. dvojité zdanenie príjmu z kapitálu a kapitál sa začal zdaňovať len raz na úrovni ziskov spoločností. Uvedené úpravy, ako aj ďalšie zmeny týkajúce sa daňových výdavkov znížili daňovú kvotu I. na 18,3% (Obr. 1) V roku 2008 dosiahla Slovenská republika úroveň daňového zaťaženia najnižšiu v rámci krajín OECD, pričom daňové zaťaženie bolo o 6% nižšie ako priemer krajín OECD.

Daňovou reformou nastali úpravy v podobe zavedenie rovnej sadzby dane z príjmov, tak pre právnické aj pre fyzické osoby na úrovni 19% (predtým fyzické osoby 5 pásiem od 10% do 38%, právnické osoby 25% plus množstvo výnimiek a špeciálnych sadzieb). Boli zjednotené sadzieb DPH na úrovni 19% (predtým 14% a 20%), zrušila sa daň z dividend a daň z darovania, dedičstva a prevodu a prechodu nehnuteľností. Taktiež sa odstránila väčšina výnimiek, odpočítateľných položiek, špeciálnych režimov a špeciálnych sadzieb. Novelou účinnou od roku 2013, kedy boli príjmy rozdelené na tzv. aktívne a pasívne príjmy, pričom príjem z prenájmu bol zadefinovaný ako pasívny príjem už nie je možné za zdaňovacie obdobie roka 2013 uplatniť žiadne paušálne výdavky. Je možné uplatniť preukázateľné výdavky a viesť pritom evidenciu o príjmoch a výdavkoch, majetku a evidenciu o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Obrázok 1: Daňová kvóta I a II na Slovensku

Prameň: Eurostat, vlastné spracovanie

3 Vývoj odvodového zaťaženia v Slovenskej republike

Od roku 2004 nastal pokles aj daňovej kvóty II až do roku 2010, kde dosahovala najnižšiu hodnotu. V súčasnosti je vo výške 30,3%z HDP podľa metodiky ESA 2010, čo predstavuje úroveň daňového zaťaženia podobnú ako v roku 2006. Uvedený stav je možné zdôvodniť daňovou reformou, novelou zákona o dani z príjmov a opatreniami, ktoré na jednej strane predstavujú pomoc podnikateľským subjektom, avšak na druhej strane predstavujú zdroj príjmov na krytie deficitu a dlhu. V roku 2004 daňová reforma bola súčasťou širšieho reformného programu, ktorý obsahoval aj reformu verejných financií, sociálnu a dôchodkovú reformu, reformu trhu práce, reformu zdravotníctva a reformu verejnej správy.

Reforma daňového systému a naviazanie maximálnych vymeriavacích základov na platenie sociálnych odvodov na vývoj priemernej mzdy v ekonomike majú najväčšiu zásluhu na stabilizácii daňového zaťaženia po roku 2004.

V rámci krajín v EÚ Slovenská republika má najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie vo vzťahu k HDP, ak ako kritérium berieme do úvahy daňovú kvótu 2, teda priame dane, nepriame dane a povinné odvody. Tento podiel predstavuje 30,32 %, pričom priemer krajín eurozóny je 40 %. Výber daní a odvodov na HDP (Obr. 2) v Slovenskej republike klesá od roku 2004, čo sa môže zdať pozitívne, avšak toto zníženie sa prejavuje aj na strane výdavkov k HDP. AK by sme zachovali súčasnú úroveň príjmov, potom by bolo nemožné financovať verejné statky, ktoré sú potrebné. Ak by sme chceli vychádzať z princípu hospodárnosti, potom by sme museli znížiť výdavky na úroveň príjmov, čo by predstavovalo dramatické obmedzenie poskytovania verejných statkov. Od roku 2013 možno badať mierne zvýšenie daňovej kvôty I. a daňovej kvôty II., pričom zvýšený výber by mal zabezpečiť poskytovanie verejných statkov štátom a znížiť dlh Slovenskej republiky. Avšak nie je možné robiť opatrenia len na strane príjmov, aj na strane výdavkov existuje priestor na šetrenie.

Obrázok 2: Vývoj HDP v SR

Prameň: Eurostat, vlastné spracovanie

V rámci verejných financií je potrebné dodržiavať fiškálne pravidlá a zabezpečiť tak stabilitu, pretože pri znižovaní verejných výdavkov sa bude nevyhnutne poskytovať nižší rozsah verejných statkov, alebo na druhej strane sa zvýši príjmová stránka rozpočtu.

Od roku 2012 sa mierne zvýšila efektivita výberu daní, čo sa prejavilo aj na príjmovej stránke rozpočtu. Podľa OECD je Slovenská republika považovaná za krajinu s najhoršou efektivitou výberu dane z pridanej hodnoty. Ak by sa Slovenskej republike podarilo zvýšiť výber tejto dane, získal by sa tak dodatočný príjem a nárast HDP. Na druhej strane aj zvýšením spotrebných daní a daní z nehnuteľností by sa zvýšila príjmová stránka rozpočtu, čo by ešte viac mohlo prispieť ekonomickej stabilizácií a zníženie dlhu.

4 Záver

Pri daňovom zaťažení existujú výrazné rozdiely medzi krajinami, ktoré odzrkadľujú špecifiká jednotlivých krajín a ich daňových systémov. Je to prirodzený jav, ktorý je postavený na rozdielnych spoločenských, ekonomických, sociálnych a politických princípov. Každá spoločnosť uznáva iné hodnoty a tradície vo vývoji daňových systémov.

V rámci vývoja daňového zaťaženia a vývoja HDP v Slovenskej republike by bolo potrebné vykonať súbor opatrení, a predovšetkým nájsť rovnováhu medzi daňovým zaťažením a výdavkami v rámci HDP, tak aby sa zbytočne nepreniesla daňové záťaž na

podnikateľské subjekty a občanov. Ak sa totiž nepodarí nájsť rovnováhu, tak sa môže stať, že ani dodatočné príjmy, nebudú postačovať na naštartovanie ekonomiky a rastu HDP v podobe výdavkov. Preto by bolo potrebné zosúladiť zdanenie jednak príjmov v podobe dane z príjmov, spotreby v podobe dane z pridanej hodnoty a majetku v podobe dane z nehnuteľností, tak aby výška daňového zaťaženia zbytočne nezaťažovala podnikateľské subjekty a občanov, ale na druhej strane aby príjmová stránka zabezpečovala dostatok zdrojov na krytie výdavkov štátu a dlhu.

Zoznam použitej literatúry:

[1] HARUMOVÁ, A.-KUBÁTOVÁ, K. 2006. DANE PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV. BRATISLAVA: EUROKÓDEX, 2006. S. 295. ISBN 80-88931-55-X. [2] PETRENKA, J. A KOL. 2003. DANE I. ÚVOD DO DAŇOVNÍCTVA. BRATISLAVA:

SÚVAHA, 2003. S. 131. ISBN 80-88727-64-2.

[3] ŠIROKÝ, J. 2003. DAŇOVÉ TEÓRIE S PRAKTICKOU APLIKACÍ. PRAHA : C.H.BECK, 2003. S. 249. ISBN 80-7179-413-9.

[4] KUBÁTOVÁ, K. 2003. DAŇOVÁ TEÓRIA A POLITIKA. PRAHA : ASPI PUBLISHING, 2003. S. 264. ISBN 80-7357-205-2

[5] The OECD classification of taxes and interpretative guide. [online]. Dostupné z http://www.oecdwash.org/PUBS/ELECTRONIC/SAMPLES/revenue _m ethodology2004.pdf

[6] Návrh o prínose daňovej a colnej politiky k lisabonskej stratégii. [online].Dostupné z http://209.85.135.132/search?q=cache:ef9E49VfOQEJ:www.europarl.europa.eu/sides/g etDoc.do%3FpubRef%3D//EP//NONSGML%2BCMPARL%2BPE386.393%2B01%2B DOC%2BWORD%2BV0//SK%26language%3DSK+implicitná+daňová+sadzba&cd=1 &hl=sk&ct=clnk&gl=sk

In document Una mirada feminista a la literatura infantil en Colombia (página 126-130)