Tendencia de la gestión urbana como herramienta de desarrollo

Abstrakt

Východiskovým bodom tvrdení vykonaných v tomto príspevku je zlepšenie životnej situácie a integrácia sociálne vylúčených skupín obyvateľov. Týka sa hlavne marginalizovaných r mskych komunít s ohľadom na ich špecifické potreby a podmienky v ktorých žijú. Cieľom rozvoja komunitnej sociálnej práce je zlepšenie sociálnej situácie v komunite prostredníctvom vzájomného vzťahu medzi komunitným sociálnym pracovníkom a jej členmi, ktorí sú vystavení dlhodobému sociálnemu vylúčeniu.

Kľúčové slová: Komunita. Komunitná sociálna práca. Komunitný sociálny pracovník. R movia. R mska komunita.

Abstract

The starting point of the arguments undertaken in the present paper is to improve the living situation and and the integration of socially excluded population groups. This is particularly the marginalized Roma communities with regard to their specific needs and conditions in which they live. The aim of community social work is to make better social situation in the community through the relationship between community social worker and its members, who are exposed to long-term social exclusion.

Key words: Community. Community social work. Community social worker. Roma. Roma community.

1 Úvod

K primeranej, humánnej a efektívnej práci s komunitou, podobne ako aj k iným hodnotám, je nevyhnutné pripravovať sociálnych pracovníkov od prvého okamihu. Nespočetné možnosti ponúka práve komunitná sociálna práca, ktorá upriamuje pozornosť na jednotlivé sociálne problémy, ktorých riešenie nie je v silách samotných jej členov. A práve v momente spojenia vlastných síl komunity so širokou paletou met d, stratégií, princípov komunitnej sociálnej práce a pri dodržiava-ní jej základných etáp, dosiahneme zlepšenie nevyhovujúcej sociálnej situácie v komunite. A práve Matoušek a kol. (2003, s. 253) uvádza komplexný pohľad na komunitu podľa Mattessich, Monsey, Roy z roku 1997: „ľudia, ktorí žijú v geograficky definovanej oblasti a medzi ktorými existujú vzájomné sociálne väzby (v zmysle príbuzenstva, priateľstva a známosti geografickej oblasti, tiež v zmysle účasti na aktivitách komunity a niektorých formách ekonomickej výmeny, napr. kupovanie tovaru a služieb, práce pre miestnych zamestnávateľov a pod.) a ktorí sú citovo viazaní k sebe navzájom a miestu, kde žijú.“ Komunitný sociálny pracovník pracujúci v r mskej komunite by mal predstavovať nielen profesionála, ale najmä človeka, ktorého túžba pomáhať iným ľuďom pramení nielen z nadobudnutých vedomostí a zručností, ale najmä z vrodenej lásky k ľuďom. Táto láska kráča spolu s vierou v Boha a snaží sa dosiahnuť mnohé významné ciele a úlohy.

2 Komunitná sociálna práca a jej ciele

Komunitná sociálna práca predstavuje podľa Strieženca (2006, s. 87 – 88) jednu z najmenej rozpracovaných oblastí sociálnej práce, ktorá je zameraná na: „konkrétne životné situácie

v určitých územných celkoch. Rešpektuje biologické, etnické, psychologické, kultúrne, sociálne, ekonomické a ekologické potreby obyvateľov komunít. Jej zameranie je určované jednak konkrétnymi podmienkami a možnosťami spoločnosti. V širokom zmysle možno hovoriť o trvalom napätí medzi spoločenskými potrebami a zdrojmi a komunitná sociálna práca má predchádzať, zabraňuje vznikaniu sociálnych problémov alebo pomáha k riešeniu už vzniknutých problémov. Cieľom je tiež hľadať kompromisy ... jednou z najdôležitejších stránok je spolupráca s tými, ktorí majú prirodzenú autoritu v komunite a pomôžu vyvolať aktivitu u ďalších členov komunity.“ V minulosti sa za komunitnú sociálnu prácu považovala sociálna práca, ktorá prekračovala hranice sociálnej práce s jednotlivcom, s rodinou alebo so skupinou. Ale tento spomínaný fakt neovplyvnil jej význam, ktorého korene siahajú na Slovensku až do roku 1918, kedy nastáva rozvoj komunitnej práce v súvislosti s prácou odborov (Pavelová, Tvrdoň, 2006).

Cieľom komunitnej sociálnej práce je podľa Hartla (1997, s. 68): „úsilie o sociálnu zmenu v danej komunite, utváraním žiaducich vzťahov medzi skupinami, existujúcimi v danej komunite a to najlepšie tak, aby sami členovia komunity tieto zmeny žiadali a uskutočňovali.“ Následne Tokárová a kol. (2007) uvádzajú hlavné strategické ciele práce s komunitou podľa Novotnej, Schimmerlingovej, medzi ktoré patrí:

 Vytvorenie siete vzájomnej pomoci, pod ktorou si predstavíme vzájomnú starostlivosť

a oporu v rámci danej komunity, ktorú tvoria členovia rodiny, príbuzní, priatelia a susedia.

 Zapojenie dobrovoľníkov má nesmierny význam hlavne pri ich zapájaní do činnosti

konkrétnej sociálnej práce. Najčastejšie sa zapájajú cez nevládne dobrovoľné záujmové organizácie.

 Posilnenie susedskej pomoci, nakoľko práve susedia môžu podať ako prví pomocnú ruku.  Decentralizácia niektorých formálnych služieb sociálnej pomoci.

3 Etapy komunitnej sociálnej práce

V komunitnej sociálnej práci môžeme podobne ako aj v sociálnej práci s jednotlivcom alebo skupinou pozorovať nasledujúce etapy (Levická, 2008):

Komunitný sociálny pracovník sa snaží v prvej etape zistiť všetky dostupné informácie týkajúce sa komunity a jej jednotlivých členov, aby dokázal lepšie pochopiť konkrétnym problémom v danej komunite. K základným informáciám patria demografické údaje o štruktúre, informácie o infraštruktúre alebo o formálnych a neformálnych vodcoch v danej komunite.

Druhú etapu vnímame ako etapu diagnostickú, nakoľko sa komunitný sociálny pracovník snaží o odhalenie hlavného problému a jeho príčin. Tak ako aj pri diagnostikovaní problému jednotlivca alebo skupiny, aj v tejto etape sa využívajú rovnaké diagnostické met dy.

Špecifikom práce komunitného sociálneho pracovníka je v tretej etape slabé poznanie všetkých členov danej komunity a preto je potrebné navrhovať projekty. A na základe toho pri práci s územnou komunitou pracuje s takými technikami, ako je napríklad vystúpenie odborníkov ku konkrétnemu problému, večer otázok a odpovedí alebo anketové met dy, cez ktoré dostane informácie o najsilnejších názoroch v komunite.

Štvrtú etapu predstavuje samotná realizácia projektu. Do realizovania projektu sa púšťame hneď, keď je prijatý v komunite a sú jasne stanovené postupy na dosiahnutie cieľov. Patrí tu dostatočné využitie existujúcich problémov komunity, získanie podpory mimo komunity a informácií o dosiahnutých úspechov.

Piatu etapu komunitnej sociálnej práce považujeme za poslednú a orientuje sa na

prezentovanie výsledkov z realizácie projektu a záverečné hodnotenie. Úlohou komunitného

sociálneho pracovníka je zhodnotenie všetkých pozitívnych znakov komunity a vyzdvihnutie tých, ktoré robia komunitu silnejšou, odolnejšou.

4 Miesto a úlohy komunitného sociálneho pracovníka v komunite

Komunitného sociálneho pracovníka vnímame ako odborníka, ktorý je umiestnený priamo do komunity s cieľom získavania a podporovania miestnych dobrovoľných pracovníkov a s cieľom rozvinutia a upevnenia spolupráce s inými organizáciami, ktoré stoja na nižšej úrovni. Tento fakt, ale nevylučuje, aby komunitný sociálny pracovník pracoval s jednotlivými klientmi či skupinami s cieľom zlepšiť ich medziľudské vzťahy, vyriešiť sociálne a ekonomické problémy, ktoré ich trápia a prostredníctvom ich spolupráce zmeniť prostredie v komunite (Pavelová, Tvrdoň, 2006).

K základným kritériám na výkon profesie sociálnej práce podľa Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov patrí ukončené minimálne 3 ročné pomaturitné vzdelanie, ktoré sa týka oblasti sociálnej práce alebo iného príbuzného odboru. Ďalším kritériom pre výkon profesie sociálnej práce je záujem o celoživotné permanentné vzdelávanie zo strany sociálneho pracovníka a 21. rok života, ktorý je dolnou hranicou pre výkon praxe. Sociálny pracovník musí spĺňať osobnostné požiadavky, medzi ktoré patrí napríklad bezúhonnosť, mlčanlivosť alebo dôveryhodnosť a dosahovať požadovanú úroveň základných, odborných a špecializovaných vedomostí a zručností a motiváciu k práci v r mskej komunite (Levická, 2007).

Medzi základné úlohy komunitného sociálneho pracovníka patrí vytvorenie vzťahu s jednotlivcami, skupinami a organizáciami, analyzovanie komunitných zdrojov a potrieb komunity, realizácia strategického plánovania a následne pomáhanie pri tvorbe skupín a sietí vzájomnej pomoci. Mimoriadne dôležité sú aj úlohy týkajúce sa riešenia konfliktov vo vnútri skupiny, facilitácii a efektívneho rozvoja skupín. Komunitný sociálny pracovník zabezpečuje ústnu alebo písomnú komunikáciu s jednotlivcami, skupinami a organizáciami, spolupracuje s ostatnými odborníkmi, snaží sa zapojiť dobrovoľníkov do činnosti komunity a pracuje s jednotlivcom pri použití poradenstva. Pri práci so zdrojmi ale musí rešpektovať čas, celkový rozpočet, sledovať a hodnotiť vývoj. Na záver musí vystihnúť správny okamih na opustenie komunity (Navrátil, 2001).

5 Postavenie a metódy práce komunitného sociálneho pracovníka v komunite

V praxi pozorujeme dve rôzne postavenia komunitného sociálneho pracovníka v komunite (Matoušek a kol., 2003) :

 Dominantné postavenie, kedy komunitného sociálneho pracovníka vnímame ako experta.

Táto pozícia je typická predkladaním kompletných návodov na vyriešenie sociálneho problému v komunite. Prejavuje sa častým odmietaním tejto roly zo strany komunity.  Partnerské postavenie, na základe ktorého je snahou komunitného sociálneho pracovníka

čerpať z dispozícií komunity pri riešení jej problémov. Snaží sa vychádzať zo spoločných hodnôt komunity, dáva podnetné návrhy, ale nabáda v tom aj ostatných členov danej komunity.

Za hlavné met dy komunitnej sociálnej práce využívané v práci komunitného sociálneho pracovníka považuje Hartl (1997) intervenciu, rokovanie a vyjednávanie.

Základom úspešnej intervencie je kladný, podporujúci vzťah vznikajúci medzi komunitným sociálnym pracovníkom, komunitou, jej skupinami a jednotlivcami. Hlavným predpokladom spomínaného vzťahu zo strany komunitného sociálneho pracovníka je empatia, ktorá predstavuje schopnosť vcítiť sa do postavenia klienta, ale aj citlivosť a aktívne počúvanie (Gurgová, 2004).

Ako met da sa vyjednávanie podľa Hartla (1997) veľmi často používa v komunitnej sociálnej práci v prípadoch, kedy vo vnútri komunity alebo s inou skupinou nie je možné dosiahnuť dohodu z dôvodu ich rozdielnych názorov. Cieľom vyjednávania je dosiahnuť situáciu, v ktorej všetci členovia komunity dokážu fungovať pri danom rozhodnutí alebo prijatých krokoch.