A IFORMAČÝCH A KOMUIKAČÝCH TECHOLÓGIÍ
ABOUT LANGUAGE AND TERMINOLOGICAL CULTURE OF PROFESSIONAL PRESENTATIONS IN THE FIELD OF INFORMATICS AND INFORMATION AND
COMMUNICATION TECHNOLOGIES
Ján STOFFA – Veronika STOFFOVÁ
Resumé: Štúdia poukazuje na typické jazykové a terminologické nedostatky
v odborných prezentáciách v oblasti informatiky a informačných a komunikačných technológií a uvádza odporúčania na zlepšenie existujúceho stavu.
Kľúčové slová: jazyková kultúra, terminologická kultúra, informatika, informačné
a komunikačné technológie
Abstract: The study points out on typical language and terminological shortcomings in
special presentations in the field of informatics and information and communication technologies and formulates recommendations for improving the actual state.
Key words: language culture, terminological culture, informatics, information and
communication Technologies
Úvod
Vysoká jazyková a terminologická kultúra je v edukácii imperatívnou požiadavkou. To znamená, že prezentácia edukátora sa smie realizovať len v spisovnom jazyku a prezentované pojmy majú byť pomenované správnymi termínmi. To od edukátora vyžaduje, aby získal a trvalo udržiaval potrebnú jazykovú a terminologickú kultúru (1) a sústavne sa jazykovo i terminologicky vzdelával.
Časť požiadaviek na jazykovú kultúru odborných prezentácií má univerzálny charakter a treba ich naplniť v každej odbornej prezentácii (2). Druhá časť požiadaviek má špecifický charakter, daný povahou informatiky ako relatívne mladého prírodovedného odboru, jej početnými medziodborovými vzťahmi a aplikačným prienikom do všetkých odborov ľudskej aktivity prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (ďalej IKT). Na niektoré problémy pri realizácii týchto požiadaviek v praxi sme už poukázali (3).
Cieľom tejto štúdie je zovšeobecniť doteraz získané poznatky o jazykovej a terminologickej kultúre odborných prezentácií v oblasti informatiky a IKT a sformulovať odporúčania pre odbornú komunitu, ktorých realizácia môže prispieť k zlepšeniu existujúceho stavu.
Jazyková kultúra prezentácií v oblasti informatiky a IKT
Naše poznatky získané štúdiom veľkého počtu odborných prezentácií svedčia o tom, že jazyková kultúra hovorených i písaných odborných prezentácií nie je na dostatočnej úrovni. Tento stav má tak objektívne ako aj subjektívne príčiny.
525
K objektívnym príčinám zníženej jazykovej kultúry patrí predovšetkým veľká dynamika rozvoja informatiky a IKT, v dôsledku ktorej žiaden jednotlivec už nie je schopný sledovať rozvoj odboru ako celku. Ďalšou objektívnou príčinou je, že na knižnom trhu je veľký nedostatok relevantných informačných zdrojov a existujúce rýchlo morálne zastarávajú. Do tretice treba uviesť, že informatika je viac než iné odbory zaťažená obrovským prílivom anglicizmov a neologizmov anglického pôvodu. Nezanedbateľný podiel na zníženej jazykovej kultúre má aj skutočnosť, že celý rad softvérových produktov ignoruje spisovnú interpunkciu.
K subjektívnym príčinám treba zaradiť najmä to, že po maturite sa už nerealizuje žiadna ďalšia organizovaná jazyková príprava a každý jednotlivec je ponechaný sám na seba. Ďalšou je to, že mnohí odborníci v svojich prezentáciách nekriticky preberajú nespisovné výrazy a formulácie (často aj subštandardné), podceňujú dodržiavanie príslušných štátnych noriem a ignorujú zvykové pravidlá komunity. Všeobecne sa málo rozlišuje odlišná povaha písanej a hovorenej prezentácie a správnej výslovnosti a správnemu čítaniu písaného textu sa venuje malá pozornosť.
Na základe dlhoročného pozorovania môžeme konštatovať ako veľmi frekventované nasledujúce jazykové nedostatky a prehrešky (správne formy ďalej označujeme skratkou spr.):
● Neuvádzanie bodky na konci výpočtu viacerých položiek istého tvrdenia, nepísanie bodky po skratkách (napr. Doc, Ing, CSc). Často sa však bodka píše nenáležite (napr. po výraze In. v bibliografických odkazoch);
● Neuvádzanie veľkého písmena v prípade vlastných mien licencovaných služieb, chránených názvov produktov a pod. Typickým príkladom je písanie názvu celosvetovej siete internet (spr. Internet). Časté je aj nenáležité písanie veľkého písmena, napr. vo výrazoch typu Intranet, Informačná gramotnosť;
● Nenáležité striedanie formy istého výrazu, napr. on line vs on-line vs online (správne on-line); podobná situácia je aj v prípade výrazu off-line); Power Point vs PowerPoint (spr.); hi–fi (spr.) vs hifi vs Hi-Fi vs HiFi;
● Nesprávne hláskovanie cudzích skratiek a značiek v slovenskom kontexte, napr. pí sí v prípade skratky PC (správne pé cé), pí ejdž dí v prípade skratky PhD. (správne pé há dé; skratka je latinského pôvodu a v češtine má formu Ph.D.), cé dé rom (správne cé dé er o em; objavilo sa však už aj skratkové slovo céderom);
● Používanie neštandardných, nezriedka nejednoznačných skratiek bez vysvetlenia, napr.
alt., činn., did., inštit., klas., mchr., udrž., vl.;
● Nesprávna výslovnosť cudzích slov a ich odvodenín, napr. manager, menedžer,
menežér, menedžmet, menidžment, (správne manažér, manažment);
● Používanie cudzích skratiek alebo cudzích foriem ich zápisu v národnom kontexte, napr. skratky ICT namiesto IKT, t.j. alebo tj. alebo t.j namiesto t. j.;
● Používanie nesprávneho rodu (často vplyvom češtiny), napr. snímok (spr. snímka),
klávesa (spr. kláves), schéma (v češtine stredného rodu, v slovenčine ženského), komponenta (v slovenčine komponent), varianta (v slovenčine variant);
● Nenáležité používanie interpunkčného znamienka čiarka. Typickým príkladom je jej časté uvádzanie pred skratkou atď. Na druhej strane sa čiarkou často neoddeľujú vložené vety. Veľmi často sa neuvádza čiarka pred skratkami resp. a príp.;
● Chybné uvádzanie cudzích slov, napr. bisnis (spr. business), systémú namiesto systémů;
pruvodce namiesto průvodce;
● Erratá, pri ktorých dochádza k strate informácie, napr. polyamid namiesto polyimid,
526
● Nenáležité skloňovanie, napr. chýba dôvera v informačných systémoch (spr. ... v informačné systémy); o vzhľade obrázku (spr. ... obrázka); príručok (spr. príručiek);
v učebnom materiále (spr. ... materiáli); Pri skloňovaní slova pamäť sa často
nerozlišuje pamäť živého organizmu (genitív pamäti) a strojová pamäť (genitív pamäte);
● Hrubé pravopisné chyby, napr. mobilný klienti; pedagogický pracovníci; študenti, ktorý;
Organickou súčasťou jazykovej kultúry je aj štylistická kultúra. Ňou sa však v tejto štúdii pre nedostatok miesta nezaoberáme.
Veľké množstvo banálnych errát svedčí o tom, že autori odborných prezentácií nevenujú dostatočnú pozornosť korektúre ich textu, resp. že ju nevykonávajú vôbec.
Terminologická kultúra prezentácií v oblasti informatiky a IKT
K niektorým čiastkovým otázkam terminologickej kultúry sme sa už vyjadrili v (4). O jej úrovni platia podobné konštatovania ako v prípade jazykovej kultúry. K subjektívnym príčinám jej neuspokojivého stavu patrí navyše nedostatočná, príp. žiadna terminologická príprava špecialistov.
Na základe dlhoročného pozorovania môžeme konštatovať ako zvlášť frekventované nasledujúce terminologické nedostatky a prehrešky:
□ Používanie cudzích termínov, ktoré nie sú súčasťou národného terminologického systému, napr. termínov algebraická metóda (spr. algebrická ...); arzenid gália alebo
gáliumarzenid (spr. arzenid gálitý), computer (spr. počítač), čidlo (spr. snímač), doporučený program (spr. odporúčaný ...), dotaz (spr. otázka), gulička (spr. guľôčka); výuka (spr.
výučba);
□ Používanie cudzích termínov, ktoré už boli adaptované do národnej formy, v ich pôvodnej forme, napr. hardware (spr. hardvér), software (spr. softvér), scanner (spr. skener), design (spr. dizajn), display (spr. displej), team (spr. tím);
□ Používanie skomolených bohemizmov, ktoré nie sú súčasťou ani spisovnej češtiny, ani spisovnej slovenčiny, napr. distančné vzdělávanie (spr. česky distanční vzdělávání, slovensky dištančné vzdelávanie), nápoveda (spr. česky nápověda, slovensky nápoveď), zosilovač, zosiľovač (správne česky zesilovač, slovensky zosilňovač);
□ Používanie termínov vyradených z terminologických systémov, napr. termínov
kysličník kremičitý (spr. oxid kremičitý), termoset (spr. reaktoplast), umelá hmota (spr.
plast);
□ Používanie subštandardných názvov namiesto štandardných, napr. pisíčko namiesto osobný počítač, cédečko namiesto kompaktný disk, demo namiesto demonštračná nahrávka;
□ Používanie nejednoznačných polotermínov namiesto úplných termínov, napr.
audio namiesto zvukový záznam, foto namiesto fotografia, info namiesto informácie, video
namiesto videozáznam, videonahrávka;
□ Preberanie cudzích foriem termínov, napr. multi-médiá namiesto multimédiá,
hyper textový namiesto hypertextový;
□ Používanie pojmov s nejasným alebo nejednoznačným obsahom, napr.
diferenciálne pohľady; kompetencie vyučovania IKT; elektrina; optimizovanie manažmentu; spoznanie základných vedomostí; vzdelávanie prírodovedných predmetov;
□ Používanie nenáležitých termínov, napr. jazykové zručnosti namiesto jazykové spôsobnosti, utvrdzovanie učiva namiesto upevňovanie učiva, pojem namiesto termín;
□ Striedanie pomenovaní toho istého pojmu alebo ich formy, napr. E-learning vs
E – learning vs e-learning vs e – learning (spr. e-learning); informačné a komunikačné technológie (spr.) vs informačno-komunikačné technológie vs informačno – komunikačné
527
technológie vs informačné technológie vs komunikačné technológie; www stránky (spr.) vs WWW stránky;
□ Používanie menej vhodných termínov namiesto vhodnejších, napr. jedinec namiesto jednotlivec, popísané rozhranie namiesto opísané rozhranie, popis štruktúry namiesto opis štruktúry.
Závery a odporúčania
Z hore uvedeného vyplýva, že jazyková a terminologická kultúra odborných prezentácií z oblasti informatiky a IKT nie je v súčasnosti na žiaducej úrovni. Kým odstránenie objektívnych príčin tohto stavu nie je v blízkej budúcnosti reálne, odstránenie subjektívnych príčin je v silách odbornej komunity. Odporúčame venovať predmetnej problematike sústavnú pozornosť, vydávať viac vhodnej literatúry a hlbšie skúmať posuny v úrovni komunikácie. Vysokoškolské pracoviská sú priam predurčené na tvorbu názvoslovných štátnych noriem. Táto možnosť sa však v praxi využíva veľmi málo a v tomto smere odporúčame vyvinúť väčšiu iniciatívu. Odporúčame tiež zriadiť terminologickú komisiu pre oblasť informatiky a IKT, ktorá by riešila aktuálne otázky ustaľovania a systemizácie termínov, ich tvorby, preberania, adaptácie a pod.
Zoznam bibliografických odkazov
(1) STOFFA, J. – KROBOTOVÁ, M.: Jazyková a terminologická kultura učitele 21. století. In: Připravujeme učitele pro 21. století a vstup do Evropy? : (Pregraduální
a postgraduální příprava učitelů) : Sborník z konference. 1. vyd. Olomouc : Univerzita
Palackého, 1998, s. 169-173. ISBN 80-7067-871-2
(2) KROBOTOVÁ, M.: O jazykové kultuře edukačních prezentací. In: XX. DIDMATECH
2007 : Díl I. 1. vyd. Olomouc : Votobia Olomouc, 2007, s. 53-60. ISBN 80-7220-296-0
(3) STOFFA, J. – STOFFOVÁ. V.: Časté terminologické chyby v písomnej komunikácii z informačnej technológie. In: Zborník : Sieťové a informačné technológie : Celoškolský
seminár. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002, s. 104-108. ISBN 80-
7137-981-6
(4) STOFFA, J.: Terminologická kultúra ako súčasť jazykovej kultúry v systéme prípravy učiteľov technickej výchovy. In: Cesty k tvořivé škole : Sborník příspěvků z konference
k 50. výročí založení Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity Brno 13. – 14. listopadu 1996. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 1998, s. 248-252. ISBN80-210-
1938-7
Lektoroval:
doc. PaedDr. et PhDr. Miroslav Chráska, Ph.D.
Kontaktné adresy
Prof. Ing. Ján Stoffa, DrSc.
Katedra technické a informační výchovy Pedagogická fakulta UP
Žižkovo náměstí 5 771 40 Olomouc, ČR
Prof. Ing. Veronika Stoffová, CSc. Katedra informatiky,
Pedagogická fakulta UJS Ul. Roľníckej školy 1519 945 01 Komárno, SR
528