3.6. ELEMENTS DEL PAISATGE URBÀ
3.6.2. Comerços i tallers
KŠHaK FŠ PU Prešov, + SPORTMED EAST Prešov
Úvod
Štúdium telesnej výchovy si vyžaduje okrem zvládnutia teoretickej prípravy aj plnenie požiadaviek z praktických disciplín, ktoré vyžadujú zodpovedajúcu pravidelnú pohybovú aktivitu. Preto nevyhnutnou požiadavkou úspešnosti štúdia je okrem dobrého zdravotného stavu aj dobrá východzia úroveň funkčnej zdatnosti študentov telesnej výchovy. Preto nás zaujímalo, akú úroveň funkčnej zdatnosti majú uchádzači o toto štúdium. Do budúcnosti bude tiež zaujímavé sledovať, či a v akej miere ovplyvnila funkčná zdatnosť probandov ich úspešnosť pri prijímacích skúškach a počas štúdia.
Cieľom našej práce bolo zistiť ukazovatele funkčnej zdatnosti uchádzačov o štúdium telesnej výchovy a získané výsledky porovnať so sledovaním funkčnej zdatnosti populácie ČSSR v rámci IBP - medzinárodného biologického programu (Seliger et al., 1976).
Metodika
Súbor tvorili uchádzači o denné aj externé štúdium telesnej výchovy v počte 9 žien (vek x = 22 roka) a 80 mužov (vek x = 21rokov). Súbor mužov sme rozdelili do dvoch skupín, nakoľko nás zaujímalo, či budú rozdiely vo funkčnej zdatnosti medzi uchádzačmi o štúdium len na FŠ PU a záujemcami o štúdium aj na FTVŠ UK Bratislava.
Probandi boli vyšetrení v rámci preventívnej lekárskej prehliadky požadovanej u uchádzačov o štúdium telesnej výchovy. Vyšetrenie bolo vykonané v neštátnej ambulancii telovýchovného a vnútorného lekárstva SPORTMED EAST Prešov. Po vyšetrení a zhodnotení zdravotného stavu nasledovalo antropometrické vyšetrenie - výška, hmotnosť, percento tuku (prístrojom OMRON). Spiroergometrické vyšetrenie do maxima bolo realizované na bicyklovom ergometri zn. Ergoline, analýza plynov bola spracovaná prístrojom Powerr Cube a výsledky boli vyhodnotené počítačovým programom firmy Schiller. Počiatočné zaťaženie 50 W u žien a 100 W u mužov bolo zvyšované každú minútu o 20 resp. 25 W až do maxima.
K vyhodnoteniu funkčnej zdatnosti sme použili relatívne hodnoty v prepočte na kilogram hmotnosti ukazovateľov maximálnej pracovnej kapacity (Wmax.kg-1),
kyslíka VO2 max. kg-1 (ml.min-1), hodnoty vitálnej kapacity (ml). Počítačový program umožňuje aj percentuálne vyjadrenie výsledkov k náležitým - doporučeným hodnotám vo vzťahu k veku a pohlaviu.
Na vyhodnotenie získaných údajov sme použili základné metódy matematickej štatistiky /aritmetický priemer, smerodajnú odchýlku a percento/.
Výsledky
Základná antropometrická charakteristika uchádzačov o štúdium telesnej výchovy a populácie ČSSR je uvedená v tab. 1. U oboch pohlaví priemerné hodnoty základných ukazovateľov telesného rozvoja sú na úrovni priemernej populácie. Vplyv pohybovej aktivity sa výraznejšie prejavuje na stavbe tela a tomu zodpovedajú aj hodnoty percenta tuku v našich súboroch. Tieto sú pod dolnou hranicou pre priemernú mužskú a ženskú populáciu 12 - 17 % resp. 20 - 26% (Seliger et al., 1976, Máček a Máčková, 1996) a zodpovedajú hodnotám športujúcich adolescentov. Musíme však podotknúť, že je obťažné porovnávať naše hodnoty s inými autormi, pretože rôzne metódy hodnotenia percenta tuku dávajú aj rozdielne výsledky. Hodnoty vitálnej kapacity v súbore žien dosiahli 100 % náležitej hodnoty, v súboroch mužov boli na úrovni 90 % z náležitej hodnoty.
Tab 1 Základné antropometrické parametre a vitálna kapacita v súboroch uchádzačov o štúdium telesnej výchovy a priemernej populácie v rámci IBP programu (Seliger et al., 1976).
Výška Hmotnosť Tuk (%) VC %nál.hod. Pohla vie Vek x s x s x s x s x s 18 n=33 4 163,8 6 58,7 7,4 20 4,6 25 n=22 2 163,8 9 60,9 8,1 20,1 5,6 Ženy 22 n=9 (Tv) 165,7 3,7 56,8 5,9 18,3 5,3 4028,9 317,5 100,1 13,2 18 n=32 7 176,9 6,1 67,9 8 12,1 4,1 Muži 25 n=32 0 176,9 6,1 75,5 9,4 15,5 5,4
19 n=30 (Tv1) 177,7 6,1 71,2 8,4 10,7 3,2 5048,8 586,1 88,9 8,8 21 n=50 (Tv2) 180,3 7,9 76,6 9,8 11,6 3,9 5338,8 777,9 92,6 11,2 Legenda: x – priemer S – smerodajná odchýlka VC – vitálna kapacita
%nál.hod. – percento náležitej hodnoty
Tv1 – uchádzači o štúdium na FŠ PU aj na FTVŠ UK v Bratislave Tv2 – uchádzači o štúdium len na FŠ PU
Priemerné hodnoty pracovnej kapacity pri tepovej frekvencii 170 (W170.kg-1), maximálnej pracovnej kapacity (Wmax.kg-1) a maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max.kg-1) v prepočte na kilogram hmotnosti sú uvedené v tab. 2.
Tab 2 W170/kg, Wmax/kg, VO2/max/kg a maximálna pulzová frekvencia v súboroch uchádzačov o štúdium telesnej výchovy a priemernej populácie v rámci IBP programu (Seliger et al., 1976).
W170/k
g (W) Wmax/kg (W) %ná.hod. VO2/max/kg (ml.minֿ1 ) %nál.hod. pfmax Pohla vie Vek x s x s x s x s x s x s 18 n=334 1,79 3,3 36,7 195,5 21 n=222 1,81 3,1 35,3 194,2 Ženy 22 n=9 2,48 0,34 2,93 8 0,2 109,2 20,8 32,3 3,7 89 12,9 184,7 7,6 18 n=372 2,67 4,1 46,7 193,1 19 n=320 2,68 3,8 46,3 192,8 19 n=30 (Tv1) 3,47 0,64 4,2 0,72 119,7 20,9 46,0 6,4 105,5 15,1 186,1 7,4 Muži 21 n=50(T 0,5 0,4 11 17, 105, 13,
Legenda: x – priemer
s – smerodajná odchýlka
pfmax – maximálna pulzová frekvencia
Tv1 – uchádzači o štúdium na FŠ PU aj na FTVŠ UK v Bratislave Tv2 – uchádzači o štúdium len na FŠ PU
Priemerné hodnoty W 170.kg-1 uchádzačov o štúdium TV boli vyššie v porovnaní s populáciou v rámci IBP (Seliger et al., 1976a). Pracovná kapacita W 170 je vhodným ukazovateľom pre posúdenie všeobecnej zdatnosti a výkonnosti u zdravej nešportujúcej populácie. Používa sa tiež pri orientačnom posúdení výkonnosti v niektorých druhoch športu, ale nie je vhodná pre športovcov vrcholovej výkonnosti (Placheta, 1988, Komadel et al., 1997). Frekvencia srdca 170 za minútu sa považuje u zdravých osôb za najvyššiu frekvenciu, pri ktorej sa ešte udržuje optimálny minútový objem srdca. Hodnoty závisia od veku, pohlavia, zdravotného stavu a telesnej zdatnosti. Zdraví jedinci a trénovaní športovci dosahujú vyššie hodnoty W 170, pretože rovnaké stredné a submaximálne zaťaženie vykonávajú pri nižšej frekvencii srdca. Na základe sledovania v rámci IBP programu vrcholí hodnota W 170 u mužov a žien v 20 rokoch a udržuje sa do 25 rokov u mužov a do 31 rokov u žien, potom nastáva pokles spolu s hodnotami VO2 max (Seliger a kol.1976, Máček a Vávra, 1988).
V hodnotách maximálneho výkonu sú naši muži na úrovni 20 ročnej netrénovanej populácie a v súbore žien sú hodnoty nižšie. Hodnoty maximálneho výkonu sú najviac ovplyvnené vysokou intenzitou tréningového zaťaženia a vôľovými vlastnosťami. Preto môžeme predpokladať, že 50 % probandov nevykonáva intenzívny tréning nad úrovňou anaeróbneho prahu. Potvrdzujú to aj hodnoty maximálnej pulzovej frekvencie, ktoré sú v našich súboroch nižšie ako udáva Seliger et al. (1976a) a len maximálne hodnoty pulzovej frekvencie v súboroch zodpovedajú priemerným hodnotám podľa IBP. Podobné výsledky sme pozorovali aj v maximálnej spotrebe kyslíka. VO2max je dôležitý ukazovateľ funkcie transportného systému a aktivity oxidatívnych enzýmov v kostrových svaloch. Patrí preto medzi najdôležitejšie ukazovatele funkčnej diagnostiky, osobitne pri testovaní telesnej zdatnosti obyvateľstva a športovcov. Dedičnosť a pohlavie významne ovplyvňujú VO2 max. Genetickú podmienenosť (až 80 %) dokazujú výskumy na dvojčatách, ale aj nálezy vysokých hodnôt u niektorých netrénovaných jedincov. Ženy majú nižšie hodnoty VO2max o 15-20% ako muži a tréningom môžeme zvýšiť VO2 max o 5-30% (Komadel et al., 1997).
V odborných kruhoch sa často ozývajú určité výhrady k hodnotám, ktoré boli získané v rokoch 1968 - 1974 v rámci IBP. Niektorí autori ich pokladajú za vysoké a niektorí naopak za nízke, ale napriek tomu sa stále používajú, lebo nie sú k dispozícii iné súčasné normy funkčných hodnôt zdravej populácie u nás /Máček, Máčková, 1996/. Preto aj vznikajú rozdiely v hodnotení Wmax a VO2 max pri
porovnaní s hodnotami menších resp. zahraničných súborov a IBP. To je zrejme aj dôvodom rozdielov v hodnotení Wmax.kg-1 počítačom, kde priemerné hodnoty sú u žien na úrovni 109 % a u mužov 119 % náležitej hodnoty. Hodnoty VO2mx.kg-1 sú u mužov o 5 % vyššie ako náležitá hodnota a u žien sú len na úrovni 90 % náležitej hodnoty. Súbor žien má nižšiu funkčnú zdatnosť ako súbor mužov a je to spôsobené malým počtom probandiek a väčším vekovým rozpätím súboru.
Uchádzači o štúdium telesnej výchovy na FTVŠ Bratislava vykazovali lepšie hodnoty vo všetkých ukazovateľoch funkčnej zdatnosti. Rozdiely medyi súbormi sú však veľmi malé a potvrdzujú to aj rozdiely v percentuálnom vyjadrení náležitých hodnôt (tab.2/.
V závere môžeme konštatovať, že priemerné hodnoty antropometrických a funkčných parametrov uchádzačov o štúdium telesnej výchovy sú na úrovni zdravej populácie v rámci IBP. Bolo by zaujímavé sledovať vzťah funkčnej zdatnosti a úspešnosti probandov v prijímacích skúškach a počas štúdia.
Literatúra
Komadel, Ľ a spol.: Telovýchovnolekárske vademecum. SSTL a Berlin Chemie Bratislava 1997, 237s., ISBN 80-967806-3-8
Máček,M., Vávra, J.: Fyziologie a patofyziologie tělesné záteže, 2 vydanie, Praha: Avicenum 1988, 360s.
Placheta, Z.: Submaximal exercise testing. Sborník prací lékařské fakulty v Brne č. 102, Universita J.E. Purkyně 1988, 268 s.
Seliger, V a kol.: Výsledky měření ukazatelů fyzické zdatnosti populace ČSSR ve věku 12-55 r.I. Charakteristika souboru. Teor.Praxe těl. Vých. 24, 1976, 6, s. 328- 333.
Seliger, V a kol.: Výsledky měření ukazatelů fyzické zdatnosti populace ČSSR ve věku 12-55 r.III. Funkční ukazatele. Teor.Praxe těl. Vých. 24, 1976, 8, s.483 - 490 (a)