Pujada de Sant Feliu

Erika Jurišová

Abstract

Research goal: to determine relationships and mutual connections among basic components of basal psychic integration of personality and decision-making styles in a group of medical rescuers. Sample: 134 medical rescuers, age: 22 – 51 years, AM = 33.22, SD = 6.26. Methods: Melbourne Decision Making Questionnaire, MDMQ (Mann, L. et al., 1997), Questionnaire SPARO (Mikšík, O.,2004). Results: Components of basal system of autoregulation and integration of personality: high regulation, but first of all emotional variability in a sense of dynamics of emotional experiencing are showed to be effective in situations of stress and related solution of decision conflicts by adaptive form.

Key words: decision making, psychic regulation of personality, stress, medical rescuers.

1 Úvod

Popri štruktúre motivačnej a štruktúre schopností bazálny systém autoregulácie a psychickej integrovanosti predstavuje jednu z kľúčových osobnostných štruktúr. Ide o jednotu vrodených a osvojených stratégií, ktorými sa jednotlivec v procese svojej reálnej životnej praxe dynamicky vyrovnáva s rôznymi variantmi situačných komplexov. Podľa autora uvedeného konceptu O. Mikšíka (2004), od danej osobnostnej štruktúry závisí, ktoré životné podmienky, okolnosti, kontexty alebo nároky sú pre daného jednotlivca optimálne, a pre ktoré nie je dostatočne disponovaný, tzn. vedú k určitej kvalite, povahe a intenzite dezintegrácie jeho psychiky, vnútorných a vonkajších aktivít. Človek je každodenne postavený pred náročné životné, či pracovné rozhodnutia s cieľom uskutočniť voľbu z často viacerých možných alternatív riešenia. I. L. Janis a L. Mann (1977; podľa: Sarmány-Schuller, 2000) prostredníctvom teórie konfliktu poukazuje na stres ako zdroj zlyhania pri dosahovaní kvalitných rozhodnutí v procese decizijného konfliktu.

Tento príspevok vznikol s prispením grantovej agentúry VEGA v rámci projektu číslo 2/7051/27 Kognitívne, emočné a osobnostné aspekty rizika v procese rozhodovania.

Cieľom výskumu bolo zistiť vzťahy a vzájomné súvislosti medzi základnými komponentmi bazálnej psychickej integrovanosti osobnosti (kognitívna, emocionálna, regulačná a adjustačná variabilnosť) a štýlmi rozhodovania (vigilantné, hypervigilantné správanie, presúvanie zodpovednosti a prokrastinácia) vo vybranej skupine zdravotníckych záchranárov.

2 Metóda

Výskum sme realizovali na súbore 134 externých študentov VŠ študijného odboru zdravotnícky záchranár. Vekové rozpätie respondentov: od 22 do 51 rokov (AM=33.22; SD=6.26). Dĺžka praxe v odbore (zdravotnícky záchranár, hasič): od 2 do 28 rokov (AM=11.08; SD=6.23). Zastúpenie mužov (n=74) a žien (n=60). Výber respondentov bol zámerný, na základe kritéria: praxe v odbore (zdravotnícky záchranár, hasič), min. 1 rok. Účasť na výskume bola dobrovoľná a dotazníky boli vyplnené anonymne. Respondentom sme administrovali nasledujúce dotazníkové metodiky:

1. Dotazník SPARO (Mikšík, 2004), ktorý je prepracovaným a rozvinutým variantom vývojového radu SPIDO – IHAVEZ – VAROS – IHARO – IHATRANS. Zameriava sa na zisťovanie bazálnej štruktúry a dynamiky autoregulácie, integrovanosti a psychickej odolnosti. Postihuje a) základné komponenty bazálnej psychickej integrovanosti, b) všeobecné faktory variability, c) ďalšie osobnostné črty, integrované do súhrnnejších dimenzií. V prezentovanom výskume sme sa zamerali na základné komponenty bazálnej psychickej integrovanosti: KO – kognitívna variabilnosť: týka sa kognitívnych funkcií, postihnutia a spracovávania komplexu situačných premenných; EM – emocionálna variabilnosť: týka sa prežívania interakcií s prostredím a situačných zmien, zachytáva dynamiku emócií a ich dôsledky v oblasti kognitívnej a konatívnej; RE – regulačná variabilnosť: týka sa regulujúcich funkcií konatívnej modality, kvality autoregulácie a ovládania aktivít; AD – adjustačná variabilnosť: týka sa procesu adaptácie a vyrovnávania sa s novými skutočnosťami, podmienkami, činnosťami a okolnosťami života.

2. Melbournský dotazník rozhodovania, MDMQ (L. Manne et al., 1997; slovenská verzia I. Sarmány Schuller). 22 položkový dotazník identifikuje štyri stratégie správania v situácii decizijného konfliktu: a) VIG – vigilantné správanie: starostlivé hľadanie relevantných informácií, asimilovanie informácií neskresleným spôsobom a starostlivé zvažovanie všetkých alternatív pred rozhodnutím. Ide o adaptívnu, optimálnu formu rozhodovania, ktorá je spojená len s miernou hladinou stresu. b) HYP – hypervigilantné správanie: v extrémnej polohe ide o unáhlený, anxiózny štýl rozhodovania

59

spojený s veľkým emočným stresom. c) PZ – presúvanie zodpovednosti pri rozhodovaní: ide o prenechávanie rozhodovania na iných a nepreberanie zodpovednosti, váhanie pri rozhodovaní. d) PRO – prokrastinácia: vyhýbanie sa rozhodovaniu pokiaľ možno čo najdlhšie, odkladanie rozhodnutia, tendencia k „nerozhodovaniu“. MDMQ zachytáva aj 5. faktor: hodnotenie seba ako decidenta, v zmysle schopnosti efektívneho rozhodovania.

3 Výsledky

Analýza súvislostí medzi základnými komponentmi bazálnej psychickej integrovanosti osobnosti (KO – kognitívna, EM – emocionálna, RE – regulačná a AD – adjustačná variabilnosť) a štýlmi rozhodovania (VIG – vigilancia, PZ – presúvanie zodpovednosti pri rozhodovaní, PRO – prokrastinácia, HYP – hypervigilancia) vo vybranej skupine zdravotníckych záchranárov pozostávala z troch častí.

V prvom kroku sme bivariačnou analýzou zistili signifikantné, negatívne vzťahy medzi emocionálnou a regulačnou variabilnosťou vo vzťahu k maladaptívnym štýlom rozhodovania. Zároveň, uplatňovanie adaptívnej formy – vigilantné rozhodovanie je v pozitívnom vzťahu k trendu ku regulačnej variabilite (tabuľka 1).

Tabuľka 1 Korelácie medzi komponentmi bazálnej psychickej integrovanosti a štýlmi rozhodovania (n = 134)

VIG PZ PRO HYP

KO -.071 .103 .108 .150

EM -.043 -.290** -.313** -.420**

RE .189* -.076 -.309* -.182*

AD -.056 .024 -.029 -.074

*p < 0.05; **p < 0.01

Nasledovne sme sa detailnejšie zamerali na posúdenie sily zistených vzťahov. Testová štatistika F testujúca hypotézu o zbytočnosti všetkých prediktorov (KO, EM, RE, AD) bola zamietnutá v prípade prokrastinácie a hypervigilantného správania (tabuľka 2).

Tabuľka 2 Výsledky regresnej analýzy pre závislé premenné: VIG, PZ, PRO, HYP a nezávislé premenné: KO, EM, RE, AD

Model R R2 R2adj. F p

VIG .254 .065 .036 2.224 .070

PZ .299 .090 .061 3.170 .016

PRO .426 .181 .156 7.137 .000

HYP .453 .205 .180 8.313 .000

Legenda: R – koeficient mnohonásobnej korelácie, R2 – index determinácie, R2adj. – adjustovaný index determinácie, F – hodnota testovej štatistiky pre celkový F-test, p – signifikancia pre celý F-test

Po kontrole nepriamych vplyvov medzi sledovanými základnými komponentmi štruktúry osobnosti na štýly rozhodovania sme viacnásobnou regresnou analýzou zistili, že komponenty emocionálna a regulačná variabilnosť majú v porovnaní s ostatnými komponentmi najsilnejší vplyv na prokrastináciu. V prípade hypervigilantného správania má ako sa ukazuje najsilnejší vplyv emocionálna variabilnosť (tabuľka 3).

Tabuľka 3 Odhady regresných koeficientov Model B SD Beta t p P R O konštanta KO EM RE AD 13.515 .066 -.103 -.182 .001 1.123 .046 .035 .051 .064 .121 -.245 -.295 -.002 12.033 1.449 -2.963 -3.544 -.021 .000 .150 .004 .001 .984 H Y P konštanta KO EM RE AD 13.332 .058 -.161 -.866 -.492 1.117 .045 .035 .051 .063 .106 -.379 -.140 -.061 11.940 1.293 -4.643 -1.702 -.779 .000 .198 .000 .091 .437 **p < 0.01 ***p < 0.001

Vzťah medzi komponentmi emocionálnej a regulačnej variabilnosti je podľa O. Mikšíka (2003) východiskom pre stanovenie variant „typov“ bazálnej psychickej integrovanosti osobnosti (obrázok 1).

61

Obrázok 1 Varianty bazálnej psychickej integrovanosti osobnosti podľa O. Mikšíka (2003)

V poslednej časti analýzy sme sa zamerali na výskyt štyroch variant – kombinácií komponentov emocionálnej a regulačnej variabilnosti v rámci jednotlivých štýlov rozhodovania. Výsledky komparácie podporili rozdiely v úrovni uplatňovania maladaptívnych štýloch rozhodovania medzi respondentmi rozdelených do štyroch typov. Signifikantne najvyššie skóre v jednotlivých štýloch rozhodovania sme zistili multivariačnou komparáciou štyroch variant osobnosti pri type „pokojný typ“ (tabuľka 4).

EM - EM + RE - RE + Variant A Variant C Variant D Variant B

Reaktívny, dynamický typ – spojenie

emocionálnej stability, nízkej vzrušivosti s bezprostrednou akčnou odozvou na pôsobiace situačné premenné.

Pokojný typ – nižšia psychická vzrušivosť, spojenie emocionálnej stability s regulovanosťou

Prežívajúci, utlmený typ – spojenie

vysokej emocionálnej citlivosti s anticipačnou reguláciou správania, zníženou akčnou odozvou

Vzrušivý, spontánny typ – spojenie

vysokej emocionálnej nabudenosti s iregulovanosťou, spontánnou situačnou reagenciou

Tabuľka 4 Komparácia v štýloch rozhodovania z hľadiska štyroch variant bazálnej úrovne psychickej integrovanosti osobnosti

4 Diskusia

Analýza získaných údajov poukazuje na vplyv emocionálnej a regulačnej invariability na uplatňovanie maladaptívnych štýlov rozhodovania v sledovanom výbere zdravotníckych záchranárov. Podľa O. Mikšíka (2004) emocionálna invariabilita (EM-) predstavuje emocionálnu stabilitu, citovú stálosť, zníženú emotivitu, nízku úroveň dynamiky prežívania situačných kontextov a regulačná invariabilita (RE-) postihuje sústavné zaraďovanie budúceho možného efektu do rozhodovacích procesov, do činností a systémov správania (tzv. anticipačná regulácia správania). Ak „pokojný typ (EM-RE-)“ s uvedenou charakteristikou prežívania a správania sa významne spája s maladaptívnymi vzorcami rozhodovania je možné uvažovať o súvislosti medzi emocionálnou, ako i regulačnou variabilitou a adaptívnymi spôsobmi riešenia decizijných konfliktov. Protipólom „pokojného typu“ je „vzrušivý, spontánny typ (EM+RE+)“. Emocionálna variabilita (EM+) v uvedenom type predstavuje vysokú emocionálnu vzrušivosť, sklon prežívať situačné napätie, tenzie, citlivosť na situačné zmeny (emocionálny typ interakcií) a regulačná variabilita (RE+) je príznačná nízkou úrovňou uvažovania o možných dôsledkoch prebiehajúcich interakčných aktivít, resp. zníženými autoreguláciami situačne účelového správania.

n AM SD F p

V I G

Pokojný typ: EM– RE– Vzrušivý typ: EM+ RE+ Prežívajúci typ: EM+ RE– Reaktívny typ: EM– RE+

43 29 32 30 8.56 9.03 7.94 8.57 2.02 2.29 1.74 2.01 1.529 .210 P Z

Pokojný typ: EM– RE– Vzrušivý typ: EM+ RE+ Prežívajúci typ: EM+ RE– Reaktívny typ: EM– RE+

43 29 32 30 14.49 13.00 12.31 13.00 2.27 2.19 2.36 2.33 6.180 .001 P R O

Pokojný typ: EM– RE– Vzrušivý typ: EM+ RE+ Prežívajúci typ: EM+ RE– Reaktívny typ: EM– RE+

43 29 32 30 13.12 11.38 11.94 11.97 1.73 1.84 2.06 2.13 5.324 .002 H Y P

Pokojný typ: EM– RE– Vzrušivý typ: EM+ RE+ Prežívajúci typ: EM+ RE– Reaktívny typ: EM– RE+

43 29 32 30 12.65 10.69 10.66 11.33 1.85 2.11 1.73 1.79 9.488 .000

63

Uvedené zistenia implicitne poukazujú na význam prepojenia emócií, osobnostných charakteristík zachytávajúcich dynamiku prežívania situačných kontextov a adaptívneho štýlu rozhodovania, s pohľadom i na aspekty vedúce k rizikovému rozhodovaniu u sledovaného súboru zdravotníckych záchranárov.

Závery v zmysle prepojenia variant psychickej integrovanosti osobnosti – pokojný a spontánny typ si však vyžadujú ďalšie skúmanie. Napr. zapojenie

ďalších diferencujúcich komponentov, ako sú kognitívna a adjustačná

variabilnosť, prípadne ďalších osobnostných dimenzií.

Otázkou do diskusie je tiež nie jednoznačné pôsobenie emócií v procese rozhodovania. Ľ. Pilárik (2005) poukazuje na negatívne dôsledky vysokej emočnej excitácie na kvalitu rozhodovania. Naše zistenia, však poukazujú na opačný efekt. Odpoveď čiastočne ponúka A. D. Pickering (1997), ktorý tvrdí, že v prípade inhibičného správania silná anxieta facilituje a impulzivita sťažuje správanie, kým v prípade aktivačného správania silná impulzivita facilituje a anxieta sťažuje správanie.

5 Záver

Štýl rozhodovania je multikauzálnym procesom, na ktorom sa podieľajú okrem osobnostných, motivačných, emocionálnych faktorov i aspekty situačné. V práci zdravotníckeho záchranára a hasiča sa súbežne vyskytujú mnohé stresogénne faktory: sťažené klimatické, senzomotorické podmienky pri realizácii výkonu, časový deficit, tlak ohrozenia, tlak „zodpovednosti“ a pod. Uvedené faktory ovplyvňujú schopnosť racionálne sa orientovať, koncentrovať sa na realizáciu činnosti, plne využiť vlastnú rozumovú kapacitu a schopnosti, čo sa odzkadľuje v štýle a optimálnosti procesu rozhodovania. Sledovaný výber respondentov sa ukazuje ako špecifický práve v oblasti postihovania realizácie rozhodovacích procesov. O. Mikšík (2003) poukazuje na proces utvárania a rozvíjania osobnosti, ktorý sa realizuje výlučne v konfrontácii s nárokmi konkrétnych podmienok a okolností životnej praxe jednotlivca. V aktívnom kontakte s podmienkami – životnými, či pracovnými

človek permanentne rieši rozpor medzi tým, čo už interiorizoval (spracoval,

integroval ako systém postojov, prístupov, interakcií a štandardných postupov v práci záchranára), a novými požiadavkami na obsahy a procesy vnútorných a vonkajších aktivít.

V ďalšom výskume sa ukazuje ako nevyhnutné sústrediť sa na identifikáciu a postihnutie prípadných zmien v štýloch rozhodovania u zdravotníckych záchranárov z pohľadu možných medzipohlavných rozdielov, ale i z aspektu rozdielnej dĺžky praxe v odbore vzhľadom na uvedený dopad životných nárokov na rozvoj osobnosti jednotlivca.

Literatúra

Mikšík, O. (2003). Psychologická charakteristika osobnosti. UK v Praze. Praha: Nakladatelství Karolinum.

Mikšík, O. (2004). Dotazník SPARO. Príručka. Bratislava: Psychodiagnostika a.s.

Pickering, A. D. (1997). The conceptual nervous system and personality: from Pavlov to neural networks. European Psychologist, 2, p. 139-163.

Pilárik, Ľ. (2005). Determinanty vyhľadávania stimulácie z pohľadu osobnostných faktorov a štýlov rozhodovania. In: Blatný, M., Vobořil, D., Květon, P., Jelínek, M., Sobotková, V. (Eds.) Sociální procesy a osobnosť: zborník z konferencie. Brno : Psychologický ústav AV ČR. 296-302.

Sarmány-Schuller, I. (2000). Rozhodovanie ako stresový faktor a niektoré copingové stratégie. In: Ruiselová, Z. (Ed.) Adjustačné problémy, charakteristiky zvládania a osobnosť adolescentov. Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava.

Abstrakt

Cieľom príspevku bolo analyzovať vzťahy a vzájomné súvislosti medzi základnými komponentmi bazálnej psychickej integrovanosti osobnosti a štýlmi rozhodovania vo vybranej skupine zdravotníckych záchranárov. Výskumný súbor: 134 zdravotníckych záchranárov vo veku 22 – 51 rokov, AM = 33.22, SD = 6.26. Metódy: MDMQ (Mann, L. et al., 1997) a Dotazník SPARO (Mikšík, O., 2004). Výsledky: Komponenty bazálneho systému autoregulácie a integrovanosti osobnosti: vysoká regulačná, ale predovšetkým emocionálna variabilnosť v zmysle dynamizmu emocionálneho prežívania sa ukazujú ako účinné v situáciách záťaže a s ňou spojeného riešenia decizijných konfliktov adaptívnou formou.

Kľúčové slová: proces rozhodovania, bazálny systém autoregulácie a integrovanosti osobnosti, stres, zdravotnícky záchranár.

Autorka:

PaedDr. Erika Jurišová, PhD.

Katedra psychologických vied, FSVaZ UKF, Kraskova 1 949 74 Nitra, email: [email protected]

ROZHODOVANIE V KONTEXTE KOGNÍCIE, OSOBNOSTI A EMÓCIÍ

65

PROKRASTINÁCIA VO VZŤAHU K PERFEKCIONIZMU