Silvia Megyesiová, Matej Hudák
Abstract: The dependence of the mean age of women at childbirth and infant mortality in all
27 EU countries in 2009 was statistically significant. The relationship was strong and negative. It has been confirmed that the higher mean age of women at childbirth is negatively correlated with infant mortality. The next logical explanation for the lower rates of infant mortality is high level of wellbeing in individual countries. We thought that, in countries with high per capita GDP, expressed in PPS, is also the support of health care and social care better distributed to the population and the result could be visible through lower levels of infant mortality. The correlation between the GDP per capita and the infant mortality was also statistically significant and negative.
Key words: infant mortality, mean age of women at childbirth, HDP per capita in PPS, linear
regression.
Kľúčové slová: dojčenská úmrtnosť, priemerný vek matky pri pôrode, HDP na obyvateľa
v parite kúpnej sily, lineárna regresia.
JEL classification: J10, C39
1. Úvod
Sledovanie sociálnoekonomického stavu krajín je možné prostredníctvom rôznych ukazovateľov. Cieľom nášho záujmu v tomto príspevku bolo overenie vzťahu medzi zvolenými ukazovateľmi, ktoré popisujú sociálnoekonomický stav krajiny a ukazovatele verejného zdravia. Snažili sme sa overiť, či existuje vzťah medzi dojčenskou úmrtnosťou a priemerným vekom matky pri pôrode a následne vzťah medzi dojčenskou úmrtnosťou a hrubým domácim produktom na obyvateľa v parite kúpnej sily (PPS). Charakter týchto ukazovateľov je rôzny a preto nás zaujíma, či existuje medzi nimi závislosť. Túto závislosť sme overovali na základe reálnych údajov krajín Európskej únie v roku 2009.
2. Dojčenská úmrtnosť a priemerný vek matky pri pôrode
Pôrodnosť a úmrtnosť sú základnými demografickými procesmi. Jedným z najdôležitejších ukazovateľov úmrtnostných pomerov je dojčenská úmrtnosť (infant
mortality), ktorá charakterizuje sociálno-zdravotnú vyspelosť spoločnosti. Dojčenská
úmrtnosť je úmrtnosť detí do jedného roka . Vyjadruje sa ako podiel detí zomretých do jedného roku veku vzhľadom na 1000 živonarodených detí. V krajinách s vyspelou zdravotnou a sociálnou starostlivosťou je tento ukazovateľ nízky. Krajiny EÚ sú vo všeobecnosti považované za krajiny ekonomicky vyspelé avšak medzi jej členskými krajinami sú značné rozdiely.
Priemerný vek matky pri pôrode (mean age of women at childbirth) sa v posledných rokoch zvyšuje, má teda rastúci trend, čo však prináša aj problém s poklesom fertility. Najvýraznejšou zmenou v demografickom správaní populácie Českej republiky od roku 1989 je výrazný pokles fertility1. Z hľadiska sociálnoekonomického zabezpečenia rodiny a starostlivosti o deti je zvyšovanie priemerného veku akceptované pozitívne, avšak z pohľadu zdravotníckeho, zvyšovanie veku matky v čase pôrodu súvisí s istými komplikáciami. Zaujíma nás preto, či existuje lineárny vzťah medzi dojčenskou úmrtnosťou a priemerným vekom matky pri pôrode. Tento vzťah sme overovali na údajoch o dojčenskej
úmrtnosti a priemernom veku matky pri pôrode v krajinách EÚ v roku 2009. Hľadanie podobnosti v dosahovaných úrovniach demografických dát vedie k zhlukovaniu krajín s podobnou sociálno-ekonomickou situáciou2.
Na obrázku 1 vidíme, že pravý dolný kvadrat, ktorý reprezentuje krajiny s nízkou mierou dojčenskej úmrtnosti a vysokým priemerným vekom matky pri pôrode je typický hlavne pre krajiny pôvodnej EÚ-15, ktoré sú považované na najvyspelejšie. Z „nových“
členských krajín sa do tohto kvadrantu zaradili iba Slovinsko a Cyprus. Pravý horný kvadrant
je prázdny, v porovnaní s priemernými hodnotami krajín EÚ-27, sa v danom kvadrante nenachádza žiadna krajina. Pre tento kvadrant by boli typické vyššie hodnoty dojčenskej úmrtnosti ako je priemer EÚ-27 a zároveň vyšší priemerný vek matiek v čase pôrodu. V ľavom hornom kvadrante sú hlavne krajiny, ktoré vstúpili do EÚ ako posledné, okrem Veľkej Británie. Tieto krajiny majú jednak nižšiu životnú úroveň a pravdepodobne aj nižšiu úroveň zdravotnej starostlivosti. Hlavne „najnovšie“ členské krajiny, teda Bulharsko a Rumunsko, dosiahli pomerne vysoké hodnoty dojčenskej úmrtnosti. V Rumunsku pripadlo na 1000 živonarodených detí približne 10 úmrtí detí do jedného roka. Pre krajiny v tomto kvadrante je ešte typický nižší priemerný vek matky pri pôrode. V ľavom dolnom kvadrante, ktorý znamená nižší priemerný vek matky pri pôrode a zároveň nižšiu dojčenskú úmrtnosť v porovnaní s priemernom EÚ-27 a umiestnili len štyri krajiny. Na základe tohto obrázku je možné očakávať, že medzi sledovanými dvoma ukazovateľmi bude silný nepriamy vzťah.
EÚ-27 Belgicko Bulha rsko ČR Grécko Nemecko Estónsko Írsko Dá nsko Španielsko Francúzsko Ta liansko Cyprus Lotyšsko Litva Luxembursko Ma ďa sko Ma lta Hola ndsko Rakúsko Poľsko Portugalsko Rumunsko Slovinsko Slovensko Fínsko Švédsko Veľká Británia 0 2 4 6 8 10 12 26 27 28 29 30 31 32 d o j če n sk á ú m rt n o s ť
priemerný vek matky pri pôrode
Obrázok 1: Vybrané demografické charakteristiky krajín EÚ v roku 2009
Uskutočnili sme korelačnú a lineárnu analýzu závislosti dojčenskej úmrtnosti a priemerného veku matky pri pôrode. Koeficient korelácie bol štatisticky významný a záporný, nadobudol hodnotu -0,86. Znamená to, že čím je priemerný vek matky v čase pôrodu vyšší, tým je dojčenská úmrtnosť nižšia.
2 LÖSTER, T. – LANGHAMROVÁ, J. EU countries from the viewpoint of demographic data and finding of
Na obrázku 2 je výstup regresnej analýzy. Koeficient determinácie je vysoký a charakterizuje, že sme zvoleným modelom vystihli približne 74,4% variability hodnôt dojčenskej úmrtnosti. Bodové odhady koeficientov regresnej funkcie ako aj regresná funkcia ako celok sú štatisticky významné. Ak sa priemerný vek matky pri pôrode zvýši o jednu jednotku (o jeden rok), tak sa v priemere zníži dojčenská úmrtnosť o 1,44 promilových bodov. Vyšší priemerný vek matky pri pôrode teda znamená pokles v ukazovateli dojčenská úmrtnosť.
Samozrejme, že je to zjednodušený pohľad na daný problém, avšak matky vo vyššom veku sú zrelšie, väčšinou vzdelanejšie a sú už často krát aj ekonomicky zabezpečené a súbor týchto všetkých pozitívnych hodnôt môže predstavovať skutočnosť, že poskytnú narodeným deťom lepšiu a zodpovednejšiu starostlivosť. Na druhej strane, matky s vyšším priemerným vekom pri pôrode pochádzali z krajín ekonomicky vyspelejších, kde je aj zdravotná starostlivosť na najvyššej úrovni.
Obrázok 2: Lineárna regresia dojčenskej úmrtnosti od priemerného veku matky pri pôrode, EÚ-27, 2009 (SAS-EG 4.2)
3. Dojčenská úmrtnosť a hrubý domáci produkt v parite kúpnej sily
prerozdeľovania HDP do jednotlivých sfér spoločnosti sa dá očakávať, že jeho vysoké hodnoty sa prejavia aj vo výraznejšom financovaní zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Prepočet ukazovateľa vyjadrený v PPS umožňuje jeho porovnávanie medzi krajinami, pričom eliminuje rozdiely cenových úrovní daných krajín. Prepočet na obyvateľa zasa umožňuje jeho porovnávanie ekonomík, ktoré sú veľmi rozdielne vzhľadom k ich veľkosti.
Hrubý domáci produkt je všeobecne považovaný za indikátor ekonomickej situácie danej krajiny. HDP predstavuje celkovú hodnotu všetkých vyprodukovaných tovarov a služieb zníženú o hodnotu tovarov a služieb použitých vo forme medzispotreby pri ich produkcii. Vyjadrenie HDP v parite kúpnej sily eliminuje rozdiely v cenových úrovniach jednotlivých krajín a prepočet na obyvateľa umožňuje jeho porovnanie ekonomík výrazne rozdielnych vo veľkosti3.
V roku 2009 v priemere na 1 obyvateľa krajín EÚ-27 bol vytvorený HDP v PPS v hodnote 23500 Eur (viď obrázok 3). HDP na obyvateľa v PPS vyšší než priemerná hodnota EÚ-27 sa dosiahol v 13 krajinách, všetky tieto krajiny boli súčasťou predchádzajúcej „starej“ EÚ-15. Najvyšší HDP na obyvateľa bol v roku 2009 vytvorený v Luxembursku a to vo výške 62800, čo je aj v porovnaní s ostatnými krajinami extrémne vysoká hodnota. HDP na obyvateľa nižší než jeho priemerná hodnota krajín EÚ-27 bol vytvorený v štrnástich krajinách, sú to väčšinou krajiny, ktoré vstúpili do EÚ iba nedávno. Medzi týmito krajinami je aj Slovensko, kde bol vytvorený HDP na obyvateľa v PPS v hodnote 17200 Eur. Najnižšia životná úroveň, meraná hrubým domácim produktom na obyvateľa v roku 2009 bola dosiahnutá v Rumunsku a v Bulharsku. HDP na obyvateľa v PPS Rumunska dosiahol 10900 Eur a HDP na obyvateľa Bulharska 10400 Eur.
0 10000 20000 30000 40000 50000 60000 70000 H D P n a o b y v a te ľa v E u r á c h , b e žn é c e n y
Obrázok 3: HDP na obyvateľa v PPS, EÚ-27, 2009
Koeficient korelácie medzi dojčenskou úmrtnosťou a hrubým domácim produktom na obyvateľa v PPS bol štatisticky významný, charakterizoval nepriamu závislosť, pretože jeho hodnota bola záporná -0,59. Po následnej regresnej analýze závislosti dojčenskej úmrtnosti od HDP na obyvateľa v PPS všetkých 27 krajín EÚ v roku 2009 sme získali nasledovné výsledky – viď obrázok 4.
Obrázok 4: Lineárna regresia dojčenskej úmrtnosti od HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, EÚ-27, 2009 (SAS-EG 4.2)
Na základe vyššie uvedenej regresnej analýzy môžeme skonštatovať, že koeficient determinácie nadobudol nižšiu hodnotu, než tomu bolo pri regresnej analýze dojčenskej úmrtnosti a priemerného veku matky pri pôrode. Regresná funkcia je však štatisticky významná podobne ako odhady regresných koeficientov. V prípade HDP na obyvateľa však vidíme aj na základe grafického zobrazenia jednu extrémnu hodnotu a to HDP na obyvateľa Luxemburska. Preto sme sa rozhodli Luxembursko z analýzy vylúčiť a zopakovať tak korelačnú ako aj regresnú analýzu údajov 26 krajín EÚ.
Korelačný koeficient po vylúčení Luxemburska z ďalšej analýzy stúpol z hodnoty -0,59 na podstatne vyššiu úroveň a to -0,73. Po uskutočnení regresnej analýzy vidíme, opäť výrazné zlepšeniu hodnôt regresného modelu. Koeficient determinácie za zvýšil z 0,35 na 0,53 – viď obrázok 5. Touto zvolenou lineárnou regresnou funkciou sa nám podarilo vysvetliť 53% variability hodnôt znaku, teda dojčenskej úmrtnosti. Model ako celok ako aj regresné koeficienty sú štatisticky významné. Vychádzajúc z danej regresnej funkcie, môžeme skonštatovať, že zvýšenie HDP na obyvateľa o jednu jednotku (1000 Eur) bude predstavovať zníženie dojčenskej úmrtnosti o 0,22 promilového bodu.
Obrázok 5: Lineárna regresia dojčenskej úmrtnosti od HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, EÚ po vylúčení Luxemburska, 2009 (SAS-EG 4.2)
4. Záver
Analýzou závislosti medzi dojčenskou úmrtnosťou a priemerným vekom matky pri pôrode krajín EÚ v roku 2009 sme zistili štatisticky významný negatívny vzťah týchto dvoch premenných. Potvrdilo sa nám, že čím je priemerný vek matky pri pôrode vyšší, tým je dojčenská úmrtnosť nižšia.
Ďalším logickým vysvetlením nižších mier dojčenskej úmrtnosti je kvalitná zdravotná
a sociálna starostlivosť v jednotlivých krajinách. Uvažovali sme, že v krajinách s vysokou životnou úrovňou, vyjadrenou výškou HDP na obyvateľa v PPS, je aj zdravotníctvo vyspelejšie a poskytuje dostatočne vysokú starostlivosť tak o rodičky ako aj o narodené deti, výsledkom čoho by mala byť nízka úroveň dojčenskej úmrtnosti. To sa nám aj potvrdilo, pretože vzťah medzi dojčenskou úmrtnosťou a HDP na obyvateľa v PPS bol negatívny a štatisticky významný. Hodnota koeficienta korelácie sa výrazne zvýšila po vyradení Luxemburska z analýzy. Luxembursko sme sa rozhodli z analýzy v druhom prípade vylúčiť kvôli extrémne vysokej hodnote HDP na obyvateľa v PPS a táto extrémna hodnota ovplyvňovala výsledky hodnotenia.
Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu VEGA 1/0906/11.
5. Literatúra
[1]FIALA, T. – LANGHAMROVÁ, J. Změny demografického vývoje a populační struktury v ČR od roku 1989. In: Forum Statisticum Slovacum. 5/2010. ISSN 1336-7420. s. 46-52. [2]LÖSTER, T. – LANGHAMROVÁ, J. EU countries from the viewpoint of demographic
data and finding of clusters of similar countries. In: Reprodukce lidského kapitálu – Vzájemné vazby a souvislosti [CD-ROM]. Praha : Oeconomica, 2009, ISBN 978-80-245- 1434-5. s. 1–8.
[3]MEGYESIOVÁ, S. – LIESKOVSKÁ, V. Recent population change in Europe. In Sborník příspěvků, International Days of Statistics and Economics at VŠE (Mezinárodní statisticko-ekonomické dny na VŠE v Praze. 2011. ISBN 978-80-86175-72-0. [CD-ROM]. [4]MURA, L. Demografická analýza okresu Komárno. In: Forum Statisticum Slovacum.
6/2011. ISSN 1336-7420. s. 118-123.
[5]MURA, L. Dynamika zmien demografických ukazovateľov Nitrianskeho kraja. In: Forum Statisticum Slovacum. 6/2011. ISSN 1336-7420. s. 124-129.
[6]http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/eurostat/home/
[7]http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec0 0001&plugin=1