Lenka PREDNÁ, Marta HABÁNOVÁ, Marianna SCHWARZOVÁ, Peter CHLEBO, Peter SLEZÁK
Abstrakt: Cieľom práce bolo sledovanie efektu konzumácie 100 % ovocnej šťavy na vybrané parametre krvnej plazmy
žien. Zistili sme štatisticky vysoko preukazný nárast HDL cholesterolu (z 1,41±0,36 na 1,65±0,36 mmol.l-1) a zvýšenie
totálneho antioxidačného statusu (z 1,64±0,08 na 1,79±0,09 mmol.l-1). Štatisticky významný bol aj pokles hladiny
celkového cholesterolu (z 6,15±0,88 na 5,93±0,69 mmol.l-1) a LDL cholesterolu (z 3,97±0,77 na 3,79±0,59 mmol.l-1).
Zmeny v ostatných sledovaných parametroch boli nesignifikantné. Z výsledkov vyplýva, že konzumácia štiav z bobuľového ovocia, ktoré je zdrojom biologicky aktívnych látok, pozitívne moduluje lipidový profil, čo je významné z hľadiska primárnej prevencie kardiovaskulárnych ochorení.
Kľúčové slová: 100 % ovocná šťava, antioxidanty, lipidový profil, kardiovaskulárne ochorenia, prevencia
Abstract: The aim of this study was monitor the influence of the consumption of 100 % fruit juice on the lipid profile
selected female probands. We found, statistically high-significant the increase in HDL cholesterol (1.41±0.36
to 1.65±0.36 mmol.l-1)and increase total antioxidant status (1.64±0.08 to 1.79±0.09 mmol.l-1). A statistically significant
decrease was recorded in total cholesterol (6.15±0.88 to 5.93±0.69 mmol.l-1 ), LDL cholesterol (3.97±0.77
to 3.79±0.59 mmol.l-1). Changes in others monitored parameters were not significant. The results have showed
that the consumption of juice of berries, which are a source of biologically active compounds, modulates the lipid profile positively and this fact is significant in terms of primary prevention of cardiovascular diseases.
Key words: 100 % fruit juice, antioxidant, lipid profile, cardivascular diseases, prevention ÚVOD
Najčastejšou príčinou úmrtnosti a chorobnosti vo svete sú kardiovaskulárne ochorenia (Mendis et al., 2011) a náklady na zdravotnícku starostlivosť predstavujú obrovskú finančnú záťaž nielen pre krajiny Európskej únie ale aj v USA (Leal et al., 2006). Viaceré rizikové faktory, ktoré sa s kardiovaskulárnymi ochoreniami spájajú, vrátane vysokej hladiny celkového cholesterolu, nízkej hladiny HDL cholesterolu, obezity, diabetu, hypertenzie a nízkej úrovne antioxidantov je možné modulovať správnym stravovaním a životným štýlom (Slavíček et al., 2008), s pravidelným cvičením, ako je napr. chôdza alebo jogging (Yu-Poth et al., 1999). Jednou z možností je tiež častejšie zaradenie drobného ovocia do jedálneho lístka (Habánová et al. 2013). Drobné ovocie je bohatým zdrojom biologicky aktívnych látok (Pojer et al., 2013; Giampieri et al., 2014; Nile – Park, 2014; Rodriguez-Mateos et al., 2014), ktoré majú signifikantne pozitívne účinky na zdravie. Najvýznamnejšie sú antimikrobiálne, protizápalové, antioxidačné a protinádorové účinky (Salmanian et al., 2014), na ktorých sa podieľajú predovšetkým polyfenoly, vitamíny, minerálne látky a vláknina (Nile – Park, 2014). Zdrojom antioxidačne pôsobiacich zlúčenín sú rovnako prírodné nápoje vo forme ovocných štiav (Asgary et al., 2014).
V bobuľovom ovocí prítomné polyfenoly zahŕňajú širokú škálu zlúčenín rozdelených do niekoľkých tried ako je hydroxybenzoová a hydroxyškoricová kyselina, antokyány, proantokyanidíny, flavonoly, flavóny, flavanoly, flavanóny, izoflavóny, stilbény a lignany (Moyer et al., 2002). Tmavo a červeno sfarbené druhy drobného ovocia (černice, čučoriedky, brusnice, maliny, jahody) sú populárne v ľudskej výžive nielen v čerstvej ale aj v spracovanej forme. Rastúci je tiež trend používať bobuľové extrakty ako prísady do funkčných potravín a rôznych potravinových doplnkov v kombinácii s inými druhmi ovocia, zeleniny a extraktov z liečivých bylín, pričom dokážu efektívne fungovať ako inhibítory voľných radikálov (Wang – Jiao, 2000).
Výsledky pokusov in vivo s potravinami bohatými na polyfenoly potvrdzujú ich blahodárne účinky pri liečbe hypertenzie a iných rizikových faktorov, ako hyperlipidémia, prípadne fajčenie a objasnenie mechanizmu ich účinku by malo poskytnúť nový pohľad na kardiovaskulárnu fyziológiu
a patofyziológiu a možno aj nové ciele pre výrobu protektívnych liečiv cievneho systému alebo výživových doplnkov (Stoclet et al., 2004). Napriek výsledkom intervenčných štúdií však ešte stále chýbajú niektoré údaje, pretože problematika nie je jednoduchá. Na potvrdenie takýchto pozorovaní sa odporúčajú dobre organizované intervenčné štúdie, ktoré by skúmali širšiu škálu ovocia a vplyv ich dlhodobej konzumácie na organizmus (Chong et al., 2010). Cieľom práce bolo sledovanie hodnôt biochemických parametrov krvného séra: celkový cholesterol, HDL cholesterol, LDL cholesterol, apolipoproteín A1, apolipoprotein B, totálny antioxidačný status a vysoko senzitívny C-reaktívny proteín a ich zmeny vplyvom pravidelnej konzumácie 100 % ovocnej šťavy.
MATERIÁL A METÓDY
Do štúdie bolo zaradených 36 žien s priemerným vekom 52,36±5,83 rokov, ktoré konzumovali 300 ml 100 % šťavy z plodov arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa (Michx.) Elliott), brusnice čučoriedkovej (Vaccinium myrtillus L.), brusnice obyčajnej (Vaccinium vitis-idaea L.) a jablka (Malus ssp.), bez konzervantov od firmy MountBerry počas troch týždňov (21 dní). Šťava nebola pripravená z koncentrátu (NFC – not from concentrate). Pomer jej ovocnej zložky predstavoval 50 % BIO jablčná šťava, 25 % BIO aróniová šťava, 15 % BIO čučoriedková šťava a 10 % BIO brusnicová šťava.
Probandkám bola odoberaná 2-krát žilová krv nalačno štandardným spôsobom – na začiatku a na konci štúdie. Po separovaní krvného séra boli vzorky skladované v hlbokomraziacom boxe pri teplote -80 °C do uskutočnenia analýz. Jednotlivé biochemické ukazovatele – lipidové spektrum (celkový cholesterol (T-CH), LDL cholesterol (LDL-CH), HDL cholesterol (HDL-CH), triacylglyceroly (TG)), celkový antioxidačný status (TAS) a vysoko senzitívny C-reaktívny proteín (CRPhs) sa stanovovali z rozmrazených vzoriek krvnej plazmy pomocou biochemického analyzátora Biolis 24i Premium, použitím analytických súprav (Randox, Írsko). Štúdia bola schválená Etickou komisiou pri Špecializovanej nemocnici Sv. Svorada na Zobore v Nitre, č. 01/0906/2015. Všetci účastníci štúdie podpísali informovaný súhlas so zaradením, podmienkami a priebehom štúdie.
Výsledky boli spracované dvojvýberovým párovým t-testom v programe STATISTICA na hladine významnosti α=0,05.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V práci sme hodnotili efekt pravidelnej konzumácie 100 % ovocnej šťavy na vybrané parametre krvného séra vybranej skupiny žien. Boli zistené štatisticky vysoko preukazné pozitívne zmeny pri hladine HDL cholesterolu (HDL-CH) a totálneho antioxidačného statusu (TAS) - nárast hodnôt v rámci referenčného intervalu (z 1,41±0,36 na 1,65±0,36 mmol.l-1 a 1,64±0,08 na 1,79±0,09 mmol.l- 1) (tab. 1). Nízka hladina HDL cholesterolu a naopak vysoká koncentrácia LDL cholesterolu a triacylglycerolov v krvi sú hlavným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú v súčasnosti najčastejšou príčinou úmrtnosti na Slovensku (UVZ SR, 2015). Polyfenoly sú prítomné v bežne konzumovaných potravinách rastlinného pôvodu (ovocie, čaj, víno, kakao, čokoláda) pričom vo vedeckých štúdiách pribúdajú dôkazy o tom, že tieto bioaktívne zložky sa uplatňujú ako významné antioxidanty napr. pri znižovaní rizika kardiovaskulárnych ochorení (Hooper et al., 2008). Štatisticky významne klesla hladina celkového cholesterolu (z 6,15±0,88 na 5,93±0,69 mmol.l-1) a LDL cholesterolu (z 3,97±0,77na 3,79±0,59 mmol.l-1). Podobný trend zmien parametrov lipidového spektra bol zaznamenaný aj v štúdii zameranej na pravidelnú konzumáciu brusnice čučoriedkovej (Vaccinium myrtillus L.) (Habánová et al., 2013). Vplyv konzumácie 100 % ovocnej šťavy na hladinu triacylglycerolov (TG), vysoko senzitívneho C- reaktívneho proteínu (CRPhs), apolipoproteínu A1 (APO A1) a apolipoproteínu B (APO B) bol nesignifikantný.
Viacerí autori uvádzajú, že k bohatým zdrojom antioxidantov bobuľového ovocia patria brusnica čučoriedková, ostružina černicová, ríbezľa čierna, čučoriedka chocholikatá, arónia čiernoplodá, brusnica, hrozno, ostružina malinová a jahoda (Kalt et al., 1999; Kähkönen et al., 2001; Moyer et al.,
2002) a naša štúdia potvrdila, že pravidelná konzumácia 100 % ovocnej šťavy môže byť efektívnym korektorom lipidového profilu.
Tabuľka 1 Vyhodnotenie sledovaných parametrov krvnej plazmy žien pred a po konzumácii štiav (priemer ± SD)
Parametre Pred konzumáciou Po konzumácii P-koeficient
T-CH, mmol.l-1 6,15 ± 0,88 5,93 ± 0,69 <0,05 HDL-CH, mmol.l-1 1,41 ± 0,36 1,65 ± 0,36 < 0,001 LDL-CH, mmol.l-1 3,97 ± 0,77 3,79 ± 0,59 <0,05 TG, mmol.l-1 1,32 ± 0,57 1,32 ± 0,57 NS APO A1, g.l-1 2,01 ± 0,41 1,99 ± 0,38 NS APO B, g.l-1 1,06 ± 0,17 1,07 ± 0,33 NS TAS, mmol.l-1 1,64 ± 0,08 1,79 ± 0,09 < 0,001 CRPhs, mg.l-1 1,78 ± 3,16 1,54 ± 1,64 NS
T-CH – celkový cholesterol, HDL-CH – HDL cholesterol, LDL-CH – LDL cholesterol, APO A1 – Apolipoproteín A1, APO B – apolipoprotein B, TAS – totálny antioxidačný status, CRPhs – vysoko senzitívny C-reaktívny proteín, NS – nepreukazné; < 0,05 – preukazné; < 0,01; <0,001 vysoko preukazné
ZÁVER
Z výsledkov vyplýva, že po konzumácii 100 % ovocných štiav sme z krvnej plazmy sledovaných probandiek zaznamenali štatisticky vysoko preukazný nárast HDL cholesterolu (z 1,41±0,36 na 1,65±0,36 mmol.l-1) a totálneho antioxidačného statusu (z 1,64±0,08 na 1,79±0,09 mmol.l-1). Štatisticky významný bol aj pokles hladiny celkového cholesterolu (z 6,15±0,88 na 5,93±0,69 mmol.l- 1) a LDL cholesterolu (z 3,97±0,77na 3,79±0,59 mmol.l-1). Ostatné sledované parametre boli nesignifikantné. Na základe týchto výsledkov môžeme konštatovať, že konzumácia štiav z bobuľového ovocia, ktoré je zdrojom biologicky aktívnych látok, pozitívne moduluje lipidový profil, čo je významné z hľadiska primárnej prevencie kardiovaskulárnych ochorení.
LITERATÚRA
ASGARY, S. – KESHVARI, M. – AFSHANI, M.R. – AMIRI, M. – LAHER, I. – JAVANMARD, S.H. 2014. Effect of fresh orange juice intake on physiological characteristic in healthy volunteers In: ISRN Nutrition. 2014, p. 1-7.
GIAMPIERI, F. – ALVAREZ-SUAREZ, J.M. – BATTINO, M. 2014. Strawberry and human health: effects beyond antioxidant activity. In J Agric Food Chem vol. 62, 2014, p. 3867-3876.
HABÁNOVÁ, M. – HABÁN, H. – CHLEBO, P. – SCHWARZOVÁ, M. 2013. Zmena parametrov lipidového profilu v plazme v súvislosti s pravidelnou konzumáciou čučoriedok. In Potravinárstvo: vedecký časopis pre potravinárstvo. - Združenie HACCP Consulting: Nitrianske Hrnčiarovce, Slovensko. vol. 7, 2013, no. 1, p. 1-6.
HOOPER, L. – KROON, P.A. – RIMM, E.B. – COHN, J.S. – HARVAY, I. – LE CORNU, K.A. – RYDER, J.J. – HALL, W.L. – CASSIDY, A. 2008. Flavonoids, flavonoid-rich food, and cardiovaskular risk. a meta-analysis of randomized controlled trials. In American Journal
of Clinical Nutrition, vol. 88, 2008, no. 1, p. 38-50.
CHONG, MARY F.-F. – MACDONALD, R. – LOVEGROVE, J.A. 2010. Fruit polyphenols and CVD risk: a review of human intervention studies In British Journal of Nutrition, vol. 104, 2010, supl. 3, p. S28-S39.
KALT, W. – FORNEY, C.F. – MARTIN, A. – PRIOR, R.L. 1999. Antioxidant capacity, vitamin C, phenolics, and anthocyanins after fresh storage of small fruits. In Journal of Agricultural and Food
Chemistry, vol. 47, 1999, p. 4638 – 4644.
KÄHKÖNEN, M.P. – HOPIA, A.I. – HEINONEN, M. 2001. Berry phenolics and their antioxidant activity. In Journal of Agricultural and Food Chemistry, vol. 49, 2001, p. 4076-4082.
LEAL, J. – LUENGO-FERNANDEZ, R. – GRAY, A. – PETERSEN, S. - RAYNER M. 2006. ACE enzyme inhibitors, anti-arrhytmic, anti-hypertensive, anti-atherosclerotic, anti-inflammatory,
cytoprotective. Economic burden of cardiovascular diseases in the enlarged European Union. In Eur
Heart J , vol. 27, 2006, no.13, p. 1610–1619.
MENDIS, S. – PUSKA, P. – NORRVING, B. 2011. Global atlas on cardiovascular disease
prevention and control. Geneva: World Health Organization. Dostupné na: http://www.world-heart-
federation.org/fileadmin/user_upload/documents/Publications/Global_CVD_Atlas.pdf.
MOYER, R.A. – HUMMER, K.E. – FINN, C.E. – FREI, B. – WROLSTAD, R.E. 2002. Anthocyanins, phenolics, and antioxidant capacity in diverse small fruits: Vaccinium, Rubus, and Ribes. In Journal of Agricultural and Food Chemistry, vol. 50, 2002, p. 519-525.
NILE, S.H. – PARK, S.W. 2014. Edible berries: bioactive components and their effect on human health. In Nutrition vol. 30, 2014, p.134-144.
POJER, E. – MATTIVI, F. – JOHNSON, D. – STOCKLEY, C.S. 2013. The case for anthocyanin consumption to promote human health: a review. In Compr Rev Food Sci F vol. 12, 2013, p.483-508. RODRIGUEZ-MATEOS, A. – HEISS, C. – BORGES, G. – CROZIER, A. 2014. Berry (poly)phenols and cardiovascular health. In J Agric Food Chem, vol. 62, 2014, p. 3842-3851.
SALMANIAN, S. – MAHOONAK, A.R.S. – ALAMI, M. – GHORBANI, M. 2014. Phenolic Content, Antiradical, Antioxidant, and Antibacterial Properties of Hawthorn (Crataegus elbursensis) Seed and Pulp Extract. In J. Agr. Sci. Tech., vol. 16, 2014, p. 343-354.
SLAVÍČEK, J. – KITTNAR, O. – FRASER, G.E. – MEDOVÁ, E. – KONEČNÁ, J. – ŽIŽKA, R. – DOHNALOVÁ, A. – NOVÁK, V. 2008. Lifestyle Decreases Risk Factors for Cardiovascular Diseases. In Cent Eur J Public Health, vol. 16, 2008, no. 4, p. 161–164.
STOCLET, J.C. – CHATAIGNEAU, T. – NDIAYE, M. – OAK, M.H. – EL BEDOUI, J. – CHATAIGNEAU, M. – SCHINI-KERTH, V.B. 2004. Vascular protection by dietary polyphenols. In European Journal of Pharmacology, vol. 500, 2004, no. 1-3, p. 299-313.
UVZ SR 2015. Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2012-2014. dostupné na internete:http://www.uvzsr.sk/docs/info/podpora/Sprava_o_zdravotnom_stave_obyvatelstva_SR_za _roky_2012_2014.pdf
WANG, S.Y. – JIAO, H.J. 2000. Scavenging capacity of berry crops on superoxide radicals hydrogen peroxide hydroxyl radicals and singlet oxygen. In J Agric Food Chem, vol. 48, 2000, pp. 5677–5684. YU-POTH, S. – ZHAO, G. – ETHRTON, T. – NAGLAK, M. – JONNALAGADA, S. – KRIS, E.P.M. 1999. Effects of the National Cholesterol Education Program’s Step I and Step II dietary intervention programs on cardiovascular disease risk factors: a meta analysis. In Am J Clin Res, vol. 69, 1999, p. 632–646.
Poďakovanie: Príspevok vznikol za finančnej podpory vedeckého projektu VEGA 1/0127/14 a ITEBIO
ITMS 26220220115.
Kontaktná adresa: Lenka PREDNÁ, Marta HABÁNOVÁ, Marianna SCHWARZOVÁ, Peter CHLEBO, Peter
SLEZÁK, Katedra výživy ľudí, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, SPU, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, [email protected]
ŠTRUKTÚRA A FUNKČNÁ INTEGRITA MODELOVÉHO BIOKORIDORA BÁB