D ESCRIPCIÓN A LGEBRAICA DE LAS M AGNITUDES Y SU M EDIDA

Soňa Grofčíková RECENZE KNIHY

B , T., B , B. Myšlenkové mapy: probuďte svou kreativitu, zlepšete

svou paměť, změňte svůj život. Brno: Computer Press, 2011. 213 s.

ISBN 978-80-251-2910-4.

„Rovnako ako svaly, aj mozog potrebuje tréning k tomu, aby nadobudol silu. Myšlienková mapa je dokonalým cvičením pre vašu hlavu, ktorá zlepší schop- nosť myslieť, tvoriť a pamätať si. Rovnako ako pri každom inom tréningu platí, že čím viac času mu venujete, tým viac sa zlepšíte“ (s. 88).

Publikáciu môžeme nazvať ako praktický sprievodca svetom pojmových máp, ich významu, podstaty, tvorby a využitia nielen pri učení, ale aj v bež- ných životných situáciách. Je vhodná nielen pre odbornú verejnosť, ale aj pre študentov a každého, kto sa zamýšľa nad svojím učením, keďže je písaná jednoduchým, zrozumiteľným štýlom. Publikácia je rozpracovaná do piatich základných častí, ktoré sú prehľadne členené do podkapitol a logicky na seba nadväzujú.

Prvá kapitola s názvom Nekonečná sila a potenciál vašej mysle pojednáva o ľudskom mozgu a jeho možnostiach. Autor jednoduchým spôsobom popi- suje princípy, na základe ktorých pracujú systémy spracovávania informácií, vznikajú pamäťové stopy a zdôrazňuje neobmedzené možnosti ľudského mozgu. Taktiež poukazuje na výskumné zistenia v oblasti dominancie pravej a ľavej mozgovej hemisféry a ako to ovplyvňuje pohľad na naše učenie sa. Tomu venuje pozornosť aj v nasledujúcej podkapitole, kde dáva do súvisu myšlienkové mapy s učením a myšlienkovým procesom. Zdôrazňuje, že náš mozog nemyslí lineárne, ani sekvenčne, ale multilaterálne (viacrozmerne, in- tegrovane). Podkapitola o tvorbe poznámok a zápiskov sprostredkúva pohľad na tradičné spôsoby robenia si zápiskov a bežné systémy tvorby poznámok, ktoré však v minimálnej miere vedú k efektívnemu učeniu sa. Posledná pod- kapitola vysvetľuje termín „mental ray thinking“ (voľne preložené ako lúčové myslenie, vychádzajúce z centra a zostávajúce s centrom v spojení), ktoré autor považuje za jednoduchší, prirodzenejší, efektívnejší spôsob používania mozgu. Takéto myslenie odráža vnútornú štruktúru mozgu a procesov, ktoré v ňom prebiehajú, a na tomto princípe fungujú aj pojmové mapy, ktoré vychádzajú z centrálneho obrazu a každé ďalšie slovo, obraz sa stáva stredom

RECENZE

ďalších asociácií, ktoré sa môžu neustále ďalej vetviť, ale stále majú spoločný stred.

Vitajte v myšlienkovej mape je názov druhej kapitoly, ktorá je nosná a obsahovo zameraná na myšlienkové mapy a ich tvorbu. Autor nielen teore- ticky, ale aj prostredníctvom cvičení poukazuje na spracovávanie informácií pomocou lúčového myslenia. Celou kapitolou sa nesie hlavná idea, ako spájať asociácie s kľúčovými slovami a obrazmi a ako si možno cez myšlienkové mapy usporadúvať a vytvárať štruktúru svojich myšlienok. Autor postupuje od jednoduchého mapovania k tvorbe hierarchií a kategórií v mapovaní, po- núka hlavné princípy, ako triediť asociácie do kategórií. V ďalšej podkapitole sprostredkúva techniky a postupy k vytvoreniu kompletných myšlienkových máp a prezentuje 10 najlepších tipov na tvorbu máp.

Tretia kapitola sa zameriava na praktické využitie pojmových máp zacie- lené na učenie sa, kreativitu, rozhodovanie sa a usporiadanie myšlienok iných ľudí. Autor poukazuje na to, že mapami sa dá pamäť nielen podporovať, ale aj zlepšovať a dajú sa vyhľadať aj spomienky, o ktorých si myslíme, že sú dávno zabudnuté. Taktiež poskytuje argumenty, prečo používať mapy na kreatívne myslenie a prezentuje techniky pre tvorivé myslenie. Myšlienkové mapy sú zároveň dobrým nástrojom aj pri rozhodovaní sa, hoci neurobia rozhodnutie za nás, aspoň nám ho pomôžu uľahčiť. Autor poskytuje metódy na rozhodovanie sa medzi dvoma dilemami, aj zložitými voľbami, na cvičenie kritického myslenia. V závere ponúka možnosti, ako si robiť výpisky z kníh, prednášok nelineárnym spôsobom a zaznamenávať ich do pojmových máp.

Štvrtá kapitola pojednáva o využití máp pri štúdiu, v práci či v bežnom živote, pritom je jedno, či pomocou mapy analyzujete problém, určujete si ciele, plánujete, robíte výskum, opakujete si na skúšku alebo si chystáte verejný prejav. Veľmi zaujímavé je použitie myšlienkovej mapy na sebaa- nalýzu a reflexiu. Mapy sú zároveň prezentované aj ako nástroj plánovania nasledujúceho obdobia (budúcnosti), ku ktorým sa možno vracať a kontro- lovať ich plnenie. Prezentuje tu princípy vedenia diára pomocou máp od ročného plánovania hlavných udalostí, cez mesačné, týždenné a denné plány, všetko aj s konkrétnymi príkladmi máp. Ďalšia podkapitola je orientovaná na možnosti využitia mapy pri skúške, školskom projekte, pri učení sa z knihy, pri prezentácii a dotýka sa aj využitia máp pri manažovaní a vedení skupiny ľudí, na zlepšenie tímovej práce.

Posledná kapitola s názvom Myšlienkové mapy a budúcnosť zameriava pozornosť na elektronické mapy, ich tvorbu, výhody a nevýhody programu iMindmap, čo je oficiálny softvér autorov. Záver publikácie ponúka užitočné webové adresy venované myšlienkovému mapovaniu aj s krátkym popisom činnosti, nájdete tu odvolania na rôzne svetové asociácie, nadácie, kluby,

výbory zaoberajúce sa mapovaním – myslením, pamäťou a memorovaním, inteligenciou, kreativitou atď.

Písaný text je dopĺňaný obrázkami, príbehmi, mapami, autori uplatňujú vlastné princípy mentálneho mapovania prakticky tým, že používajú rôzne farby, veľkosti a druhy písma, oddeľujú text podfarbením. Za najzaujímavej- šie považujem doplnenie teoretického textu ponukou aktivít, v ktorých sa môže čitateľ priamo realizovať, zároveň sú pripravené tak, aby bol čitateľ motivovaný zapojiť sa, skúšať a vytvárať si vlastné mapy.

Kniha vedie k zamysleniu sa nad vlastným myslením, nad svojimi mož- nosťami a spôsobmi prijímania a spracovávania informácií. Vedie čitateľa k tomu, aby hodnotil výstupy svojho myslenia, robil si záznam vlastnej myšlienkovej činnosti, teda vytváral skutočné pojmové mapy. Prínos publi- kácie vidím predovšetkým v užitočnosti ako študijného materiálu nielen pre vysokoškolákov. Samotná publikácia, jej prečítanie, nemusí byť cieľom, ale prostriedkom, ako naštartovať svoje učenie sa.

Autorka

PaedDr. Soňa Grofčíková, PhD., Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Pedagogická fakulta, Katedra pedagogiky, Drážovska 4, 949 01 Nitra, Slovenská republika, e-mail:[email protected]

Lifelong Learning – celoživotní vzdělávání