Desarrollo de Responsabilidad Social Empresarial a Nivel

KONTEXTY ODOLNOSTI V DODRŽIAVANÍ PREDSAVZATÍ A JEJ

ZISŤOVANIE

L

L

Č

R

Katedra psychológie FF UPJŠ

Context of resistance in compliance with resolutions and its idenfication

The aim of our research wasto prepare reliable method for measuring the resistance in compliance with resolutions. We have used the sample of 120 university students aged 19 – 26 (average age was 22,2). The Procrastination Scale (Lay, 1986) and the slovak version of Self-Control Scale (Tangney, Baumiester Boone, 2004) were used as control methods for validity. We found that there was a significant relation between the variables resistance in compliance with resolutions, procrastination, and self-control. As a next step were by factor analysis idenfied four factors of resistance in compliance wiht resolutions: traits, circumstances, apprehension, alcohol.

Key words: resistance in compliance with resolutions, self-control, procrastination

Grantová podpora: VEGA 1/1258/12

Úvod

Základom cieľavedomého správania človeka je jeho schopnosť smerovať svoje aktivity k dosiahnutiu želaného výsledku aj počas dlhšieho obdobia. Jej veľmi dôležitou súčasťou je vyrovnávanie sa s pôsobením rôznych rušivých vplyvov, ktoré môžu oddialiť dosiahnutie cieľa alebo ho odsunúť do úzadia. Individuálne rozdiely v tejto oblasti sa opisujú výrazmi ako vytrvalosť, húževnatosť, prípadne odolnosť, ktorá sa dáva do súvisu s potrebou nepodľahnúť možným lákadlám a potlačením tendencií správať sa nevhodným spôsobom vo vzťahu k stanoveným cieľom. V priebehu posledných desaťročí je možné zaznamenať zvýšený záujem o túto problematiku a to v rôznych teoretických vzťahových rámcoch a výskumných líniách.

Jeden z nich sa spája s konceptom vôľa. Využitie tohto pojmu v daných súvislostiach je spojené s tradíciou, ktorá sa viaže na pojem vôľa v psychológii, ale aj s jej súčasným chápaním. Pripomenutie odlíšenia staršieho a súčasného pohľadu na vôľu má svoj dôvod v tom, ako sa k vôli pristupovalo v rôznych obdobiach rozvoja psychológie. Do prvých desaťročí 20. storočia bola vôľa jedným z kľúčových pojmov pri vysvetľovaní príčin ľudského správania (napr. ako jedna z troch základných zložiek triády: rozum, cit a vôľa). Približne v tridsiatych rokoch však postupne pojem vôľa nahradil a vytlačil pojem motivácia. Trvalo približne pol storočia kým sa objavili práce poukazujúce na to, že sa s pojmom vôľa stratila zo zreteľa aj problematika faktorov ovplyvňujúcich dosahovanie vzdialených cieľov po ich stanovení a individuálne rozdiely v tejto oblasti. (Uvedené sa nevzťahuje na psychologickú literatúru v krajinách bývalého socialistického tábora, v ktorej bola problematika vôle štandardne prezentovaná najmä v kontexte výchovy). Súčasné chápanie vôle zodpovedá pôvodnému obsahu tohto pojmu. Dokumentuje to známa definícia Cornovej, podľa ktorej je vôľa („volition“) tendencia udržať koncentráciu a úsilie smerujúce k cieľu sily vôle potrebnej na splnenie úlohy a usilovnosti v dosahovaní cieľa (Corno, 1993).

Alternatívny pohľad na zvolenú problematiku poskytuje jej vysvetlenie v kontexte sebaregulácie a sebakontroly. Sebaregulácia sa chápe široko ako schopnosť jednotlivca modifikovať svoje správanie a tým ho prispôsobovať určitým požiadavkám (Gailliot, Baumeister, 2007). Zmyslom sebou regulovanej zmeny je docieliť zhodu správania a súvisiacich vnútorných stavov s požadovanými štandardami alebo cieľmi (Baumeister, Vohs, 2007). Súčasťou sebaregulácie v uvedenom chápaní je rozsiahla schopnosť človeka uplatňovať kontrolu nad svojimi vnútornými stavmi, procesmi a správaním (Baumeister a ďalší). Uplatňovanie kontroly nad sebou sa označuje ako sebakontrola, ktorá je tak vlastne súčasťou sebaregulácie. Sebakontrola sa charakterizuje ako potenciál jednotlivca udržať pod kontrolou a potláčať nevhodné tlaky vyvolané stimuláciou z vonkajšieho prostredia alebo spontánne sa vynárajúce zvnútra.

Silový model sebakontroly Baumeistera a jeho spolupracovníkov pritom predpokladá, že udržiavanie rušivej stimulácie pod kontrolou a jej potláčanie si vyžaduje mentálnu silu označenú ako sila Ega. Významovo zodpovedá chápaniu vôle, resp. výrazu sila vôle (will power) v práca Mischela a jeho spolupracovníkov (Mischel, Ayduk, 2002). Prekrývanie sa pojmov sila Ega a sila vôle, rovnako ako prekrývanie sa pojmov vôľa a sebakontrola ako súčasti sebaregulácie považujeme evidentné.

Už pred istým časom začal pútať pozornosť aj protipól dodržiavania predsavzatí a záväzkov. V odbornej literatúre sa zaužívalo jeho označenie pojmom prokrastinácia. Prokrastinácia sa chápe obvykle ako odkladanie plnenia úloh a realizácie rozhodnutí (Gabrhelík, 2006). Prejavuje sa ako oddiaľovanie a zadržiavanie dokončenia úloh a rozhodovania. Definície poukazujú na nesúlad medzi zámermi a výsledným správaním a dysfunkčnosť takého správania. Steel (2007) na základe spracovaného prehľadu snažiac sa využiť v definíciách uvádzané znaky charakterizoval prokrastináciu ako odkladanie konania v zamýšľanom smere z vlastnej vôle (voluntarily delay), napriek očakávaniu negatívnych dôsledkov kvôli oneskoreniu.

Aj na základe veľmi stručného náčrtu možných teoretických prístupov k problematike dodržiavania predsavzatí je možné poukázať na relevantnosť ich využitia v daných súvislostiach. Húževnatosť v dodržiavaní predsavzatí a s ňou súvisiaca odolnosť voči pôsobeniu rôznych rušivých vplyvov sa dá charakterizovať v intenciách vôľového správania s využitím pojmu sila vôle. Snaha dodržať predsavzatia je prejavom vôle, odolnosť voči rušivým faktorom sa dá chápať ako prejav sily vôle. Rovnako je možné charakterizovať uvedené prostredníctvom pojmov sebaregulácia a sebakontrola. Odolnosť voči rušivým vplyvom je nepochybne prejavom sebakontroly a zároveň procesov sebaregulácie.

Nie je našim zámerom na tomto mieste prezentovať riešenie vzťahu uvedených prístupov a v psychológii rôznymi tradíciami poznamenaných pojmov. Skôr ako predbežné a pracovné stanovisko sa kloníme k chápaniu sebaregulácie ako globálneho atribútu ľudskej činnosti, do kontextu ktoré zapadá aj pojem vôľa ako tendencia udržať koncentráciu a úsilie smerujúce k cieľu sily vôle potrebnej na splnenie úlohy a usilovnosti v dosahovaní cieľa (Corno, 1993). Súčasťou a jednou z kľúčových zložiek sebaregulácie a v súvislosti s koncentráciou a úsilím smerujúcim k dosiahnutia zvoleného cieľa, je sebakontrola. Sebakontrola ako schopnosť potlačiť rušivé vplyvy a odolať lákadlám a pokušeniam.

V intenciách uvedeného sme sa priklonili k chápaniu odolnosti v dodržiavaní predsavzatí ako schopnosti jednotlivca správať sa v súlade s predsavzatiami aj v prípade pôsobenia rušivých faktorov v podobe odmietania lákadiel (pokušení) a prekážok. Je to v podstate aktivizovaná sebakontrola v uvedených súvislostiach. Ako taká je odolnosť súčasťou toho, čo obsahuje pojem vôľa, resp. vôľové správanie. Našim zámerom pritom bolo vztiahnuť uvedené na predsavzatia, ktoré chápeme na záväzky, úlohy ciele, ktoré si stanovuje jednotlivec sám pre seba. Odlišujeme ich od prideľovaných úloh a vonkajším prostredím vyžadovaných pravidiel správania, ktoré musí jednotlivec rešpektovať. V takomto kontexte bolo našim cieľom pripraviť dotazník na zisťovanie odolnosti v dodržiavaní predsavzatí, overiť jeho vnútornú konzistenciu, prípadnú vnútornú štruktúru a vzťah k sebakontrole a

prokrastinácii s využitím známych dotazníkov. Validizačnú hodnotu by mala mať pozitívna korelácie odolnosti so sebakontrolou a negatívne korelácia s prokrastináciou.

Čo sa týka prokrastinácie, uvedená definícia, pripravená na základe reprezentatívneho prehľadu (Steel, 2007), poukazuje na to, že prokrastinácia je špecifickým prípadom zlyhania v dosahovaní stanovených cieľov a v napĺňaní svojich predsavzatí. Preto ju nepovažujeme za všeobecný protipól odolnosti v dodržiavaní predsavzatí. Preto považujeme za opodstatnené venovať pozornosť obom pojmom analyzovať ich vzťah.

Metóda

Dotazník Odolnosť v dodržiavaní predsavzatí (ODP) má 22 položiek. V úvode dotazníka mal účastník výskumu uviesť nejaké svoje predsavzatie. Ako príklady toho, čoho sa môžu predsavzatia týkať, boli uvedené: zvládanie štúdia, zvládanie pracovných povinností, partnerské vzťahy, životospráva (fajčenie, alkohol, stravovanie, cvičenie), alebo niečo iné, čo je respondenta z nejakého dôvodu dôležitá. Potom mal prostredníctvom 5-bodovej škály vyjadriť, nakoľko v položkách popísané okolnosti predstavujú rušivý vplyv, ktorý by mohol ohroziť splnenie uvedeného predsavzatia. Ide o také okolnosti ako je stretnutie s priateľmi, návšteva diskoték, konzumácia alkoholu atď. Póly odpoveďovej škály boli označené ako „Vôbec nie“ a „Veľmi“. Za prejav odolnosti v dodržiavaní svojich predsavzatí sa považovala negatívna odpoveď – odmietnutie nedodržania predsavzatia kvôli uvedenej okolnosti. Tento prístup umožňuje zároveň overiť možný rušivý vplyv rôznych okolností. Dotazník má dostatočnú vnútornú konzistenciu (hodnota koeficientu α bola 0,849).

Škála prokrastinácie je prekladom Procrastination Scale (Lay, 1986). Má 20 položiek tvorených výrokmi, ktoré sa týkajú plnenia v každodenných situáciách. Respondenti mali na 5-bodovej škále (1 – vôbec nie, 5 – veľmi) vyznačiť, do akej miery ich daný výrok charakterizuje. Cronbachova α slovenskej verzie bola 0,857.

Všeobecne chápaná sebakontrola ako črta bola zisťovaná slovenským prekladom Self- Control Scale (SCS), ktorej autormi sú Tangneyová, Baumeister a Boone (2004). Slovenský preklad má 35 položiek (pôvodná škála má 36 položiek). Jeho reliabilitu sme overovali Cronbachovým koeficientom α, ktorého hodnota bola v tomto prípade 0,780.

Výskumu sa zúčastnilo 120 vysokoškolských študentov vo veku od 19 do 26 rokov, priemerný vek bol 22,2 rokov. Z toho bolo 76 žien a 44 mužov. Priemerný vek žien predstavoval 21,5 rokov a priemerný vek mužov 23,3.

Výsledky

Prvú časť spracovania údajov tvorila korelačná analýza vzťahov medzi skóre v novom dotazníku Odolnosti a dotazníkmi sebakontroly a prokrastinácie. Údaje v tab. č. 1 potvrdili naše očakávania týkajúce pozitívneho vzťahu odolnosti a sebakontroly (0,471), rovnako ako negatívneho vzťahu odolnosti a prokrastinácie (-0,405). V oboch prípadoch možno hovoriť o štatisticky významných stredne tesných vzťahoch. Celkový obraz o vzťahoch zisťovaných premenných dopĺňa zistená štatisticky významná a pomerne vysoká korelácia medzi sebakontrolou a prokrastináciou (-0,599).

Tabuľka 1. Korelačná analýza vzťahu odolnosti v dodržiavaní predsavzatí, sebakontroly a prokrastinácie.

Prokrastinácia Sebakontrola

Odolnosť -0,471** 0,405**

Prokrastinácia x -0,599**

Súčasťou overovania nového dotazníka bolo zistenie jeho vnútornej štruktúry prostredníctvom faktorovej analýzy. Výsledkom sú identifikované štyri faktory, ktoré

vysvetľujú 57,34% rozptylu. Nazvali sme ich: 1. Vlastnosti, 2. Rušivé vplyvy, 3. Obavy, 4. Alkohol a diskotéky. Jednotlivé faktory sýtili nasledovné položky:

Z položiek sýtiacich uvedené faktory boli vytvorené krátke subškály. Ich vnútorná konzistencia bola dostatočne vysoká (hodnota koeficientu alfa pre jednotlivé subškály bola: vlastnosti - 0,860, okolnosti - 0,813, obavy - 0,748, alkohol a diskotéky - 0,816), čo umožnilo ich ďalšie využitie v analýze údajov. Skóre v nich bolo vyjadrené aritmetickým priemerom.

Identifikované faktory a na ich základe pripravené subškály sú indikátormi faktorov súvisiacich s odolnosťou v dodržiavaní záväzkov. Poukazujú na to, či odolnosť súvisí s tým ako sa charakterizuje jednotlivec (faktor vlastnosti), s rušivými vplyvmi, s obavami a s alkoholom a návštevou diskoték. Uvedené faktory a na ich báze vytvorené škály zároveň poukazujú na faktory ohrozujúce odolnosť v dodržiavaní predsavzatí. S ohľadom na tento aspekt sme sa zaujímali a porovnanie skóre v jednotlivých subškálach. Rozdiely medzi nimi poukazujú na to, čo podporuje alebo oslabuje odolnosť v dodržiavaní predsavzatí.

Významnosť rozdielov sme testovali prostredníctvom MANOVA pre opakované merania, faktorom reprezentovaným 4 premennými boli rušivé okolnosti. Zisťovali sme tým, či uvádzanie rôznych okolnosti ovplyvnilo mieru vyjadrenej odolnosti. Štatisticky významné hodnoty zistených koeficientov (Wilks F = 18,495, p=0,0001) sú prejavom významných rozdielov medzi priemermi skóre v jednotlivých subškálach (tab. č. 2).

Tabuľka 2. Aritmetické priemery skóre v subškálach dotazníka odolnosti v dodržiavaní predsavzatí.

Faktor Vlastnosti Rušivé vplyvy Obavy Alkohol Ar. priemer skóre 3,14 2,81 2,64 2,36

Diskusia a závery

Primárnym cieľom zrealizovaného projektu bolo pripraviť a overiť dotazník na zisťovanie odolnosti v predsavzatí. Zistená vysoká vnútorná konzistencia pripraveného dotazníka ODP a korelácie so škálou sebakontroly a prokrastinácie poukazujú na jeho reliabilitu a validitu. Aj keď bude potrebné podrobiť uvedený dotazník ďalšiemu overovaniu, už teraz je prínosom pre výskum v rôznych oblastiach, v ktorých hrá odolnosť v dodržiavaní predsavzatí dôležitú úlohu. V našom prípade sa to vzťahuje najmä na problematiku starostlivosti o seba, v ktorej je dodržiavanie predsavzatí jedným z kľúčových faktorov.

Prínosom sú aj identifikované faktory odolnosti v dodržiavaní predsavzatí a na ich základe pripravené subškály dotazníka ODP. Za výhodu považujeme možnosť ich využitia na zisťovanie miery pôsobenia štyroch základných kategórií rušivých faktorov. Výsledky prezentované v predchádzajúcej časti poukazujú na to, že pre účastníkov nášho výskumu je najrušivejším faktorom voči odolnosti v dodržiavaní predsavzatí alkohol a diskotéky a obavy. Najmenej negatívne na predsavzatia pôsobí prisudzovanie sebe negatívnych osobných vlastnosti. Tu sa dá skôr hovoriť o tom, že dodržiavanie predsavzatí podporuje vnímanie seba ako nie lenivého, ako osoby, ktorá nemá vo zvyku odkladať problémy atď.

Dôležitou otázkou výskumu v danej oblasti je riešenie teoretického pozadia odolnosti v dodržiavaní predsavzatí. Navrhované riešenie, podobné ako výsledky uskutočnených analýz si vyžadujú ďalšie overovanie a dopracovanie.

Literatúra

Baumeister, R.F., Vohs, K.D., Tice, D. M. (2007). The strength model of self-control. Current Directions in Psychological Science, 16, 396-403.

Corno, L. (1993). The best-laid plans: Modern conceptions of volition in and educational research. Educational Researcher, 22, 14-22.

Gabrhelík, R. (2006). Prokrastinace: Validizace sebeposuzovací škály na populaci studentu vysokých škol. Československá psychologie, 50, 361-371.

Gailliot, M.T., Baumeister, R.F. (2007). Self-regulation and sexual restraint: Disposinionally and temporarily poor self-regulatory abilities contribute to failures at restraining sexual behavior. Personality and Social Psychology Bulletin, 11, 173-186.

Lay, C. (1986). At last, my research article on procrastination. Journal of Research in Personality, 20, 474-495.

Mischel, W., Ayduk, O. (2002). Self-regulation in a cognitive-affective personality system: Attentional control in the service of the self. Self and Identity, 1, 113-120.

Steel, P. (2007). The nature of procrastination: A meta-analytic and theoretical review of quintessential self-regulatory failure. Psychological Bulletin, 133, 65-94.

Tangney, J.P., Baumeister, R.F., Boone, A.L. (2004). High Self-Control Predicts Good Adjustment, Less Pathology, Better Grades, and Interpersonal Success. Journal of Personality.72, 2 , 271-324.

COPINGOVÉ STRATÉGIE V SÚVISLOSTI S RIEŠENÍM