Operacionalización de Variables

L

D

J

M

Katedra psychológie, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

The content and structure of autobiographical memory and self-descriptions of the two generations

Research is focused on identification of differences in structure of autobiographical memory and description of one's self among two generations of respondents.We have observed the relationship between autobiographical memories and cultural self-construal. Changes of cultural context and present day rising trend of individualism among people lead to different perception of one's self between two generations of respondents. Younger respondents showed greater deal of independency over the older ones. We have identified differences in autobiographical memory among two generations, especially in age, which respondents dated their memories to. The relationship between autobiographical memory and self- construal has been rendered essential to this research. People with higher degree of independent self-construal imagined their selves in memories more often. This research brings to attention the relationship between autobiographical memory, culture and self- contrual.

Key words: autobiographical memory, independent self-contrual, interdependent self- construal, cultural context

Úvod

Počas nášho života zažívame každým dňom množstvo udalostí. Niektoré časom zabudneme, na iné spomíname celý život. Práve pamäť, ako významný psychický proces, zabezpečuje, že si aj po niekoľkých rokoch vieme spomenúť na rôzne zážitky týkajúce sa našej individuálnej skúsenosti. V príspevku sústredíme pozornosť na autobiografickú pamäť, ktorú Conway a Rubin (1993) definovali ako pamäť na zážitky, ktoré človek zažil počas svojho života. Jedná sa predovšetkým o uskladňovanie zážitkov, ktoré sú pre samotného jedinca dôležité. Práve z tohto dôvodu Blucková a Habermas (2000) zdôrazňujú prívlastok „autobiografická“ a tvrdia, že autobiografické spomienky sú len tie, ktoré človek považuje po motivačnej a emocionálnej stránke za významné. Spomienky na jednotlivé udalosti utvárajú životný príbeh daného človeka. Tento životný príbeh je pre človeka špecifický, je jeho vlastný, vzťahuje sa k jeho vlastnému ja. Brewer (1986) preto hovorí o vzájomnom vzťahu medzi autobiografickou pamäťou a našim self. Jedná sa o hlavnú charakteristiku autobiografickej pamäti, ktorou sa odlišuje od ostatných pamäťových systémov (Brewer, 1986; podľa: Conway, Rubin, 1993). Je potrebné zdôrazniť, že vzťah medzi autobiografickou pamäťou a našim self je obojsmerný. Na jednej strane nám autobiografické spomienky dávajú pocit, že sme stále tou istou osobnosťou aj za zmenených okolností v priebehu času. Na druhej strane to, kým sme, ovplyvňuje spôsob, ako si spomíname na našu minulosť. Vzájomný vzťah medzi autobiografickou pamäťou a našim self autori často vyjadrujú vetou „sme to, čo si pamätáme“ (Albert, 1977; James, 1980/1950; podľa: Wilson, Ross, 2003).

Obrázok 1. Obojsmerný vzťah medzi autobiografickou pamäťou a self (Wilson, Ross, 2003)

Súčasný výskum však ukazuje, že pri vzájomnom prepojení autobiografickej pamäte a nášho self je potrebné brať do úvahy aj tretí faktor – faktor kultúry. Kultúrny kontext sa javí ako významný faktor vplývajúci na to, kým sme a na to, ako si spomíname na našu minulosť.

Kultúrne podmienený sebakonštrukt

V súvislosti s vplyvom kultúrneho kontextu na naše self je nevyhnutné predstaviť koncepciu sebakonštruktu od Markusovej a Kitayamu (1991). Autori vnášajú problematiku self do roviny medzikultúrnej psychológie a zavádzajú nový pojem self-construal.

Autori predpokladali, že určité kultúrne odlišnosti týkajúce sa predovšetkým hodnôt, ktoré sú kultúrou presadzované a podporované, sa podpíšu na odlišnom vnímaní samých seba u ľudí pochádzajúcich z rôznych krajín. Autori na základe spomenutých skutočnosti dospeli k odlíšeniu závislého a nezávislého sebakonštruktu.

Nezávislý sebakonštrukt je typický pre ľudí žijúcich v západných krajinách. Ľudia s nezávislým typom sebakonštruktu sa zameriavajú na vlastné vlastnosti, správanie a schopnosti a kladú dôraz na hodnotenie individuálneho výkonu (Cheng, Lam, 2007).

Naproti tomu stojí závislý typ sebakonštruktu, ktorým disponujú predovšetkým ľudia žijúci v Japonsku, Číne, ale aj Latinskej Amerike, Afrike a niektorých krajinách východnej Európy. U týchto ľudí je charakteristická silná potreba byť v neustálom prepojení s inými ľuďmi. O spomenutých typoch sebakonštruktu by sme skôr mohli uvažovať ako o hraničných bodoch kontinua, čo znamená, že v každom z nás sa vyskytuje určitá miera aj závislého aj nezávislého sebakonštuktu

Vzťah autobiografickej pamäte a kultúrne podmieneného sebakonštruktu

K objasneniu problematiky vzájomného prepojenia autobiografickej pamäte a kultúrne podmieneným sebakonštruktom výrazne prispela realizáciou mnohých štúdií profesorka Q. Wangová. V jednej zo svojich štúdií sa snažila určiť konkrétne odlišnosti v autobiografických spomienkach u ľudí pochádzajúcich z Ameriky a Číny. Wangovej sa podarilo zistiť, že spomienky amerických respondentov boli dlhšie, detailnejšie, než spomienky respondentov pochádzajúcich z Číny. Takisto Američania datovali svoju spomienku do nižšieho veku v porovnaní s druhou skupinou . Čínski a Americkí respondenti sa odlišovali aj v miere spontánne spomenutých emócií vo svojej spomienke. Američania častejšie uvádzali spontánne emócie v rámci svojej najranejšej spomienky. Pre čínskych respondentov zas bolo špecifická prítomnosť tzv. morálneho posolstva v spomienkach. V rámci morálneho posolstva respondenti spontánne hodnotili svoje správanie v situácií, na ktorú sa viazala ich najranejšia spomienka. Američania vo svojich spomienkach častejšie spomínali samých seba v porovnaní s čínskymi respondentmi, ktorí častejšie spomínali iné osoby. Wangová sa však v rámci svojho výskumu sústredila aj na identifikáciu konkrétneho typu sebakonštruktu u spomínaných dvoch skupín respondentov. Podarilo sa jej určiť prítomnosť vyššej miery nezávislého sebakonštruktu u Američanov. Naopak respondenti pochádzajúci z Číny disponovali vyššou mierou závislého sebakonštruktu. Korelačnou analýzou sa autorke podarilo potvrdiť súvislosť medzi vyššou mierou nezávislého sebakonštruktu a vlastnosťami

Autobiografická

najranejších spomienok ako väčší rozsah spomienky, nižší vek do ktorého bola spomienka datovaná, spontánne vyjadrovanie emócií či počet vyjadrení viažucich sa k vlastnej osobe. Takisto sa potvrdila súvislosť medzi vyššou mierou závislého sebakonštuktu a premennými najranejších spomienok ako nižší rozsah spomienky, vyšší vek do ktorého bola spomienka datovaná, všeobecnosť spomienky, prítomnosť morálneho posolstva či počet vyjadrení viažucich sa k iným osobám. Autorke štúdie sa teda podarilo potvrdiť vzájomný vzťah medzi štruktúrou autobiografických spomienok a kultúrne podmieneným konceptom self.

Autobiografická pamäť a sebakonštrukt na Slovensku

V našom výskume sme sa rozhodli preskúmať problematiku autobiografických spomienok a sebakonštruktu na Slovensku. Východiskovým predpokladom pri našich úvahách bol fakt významnosti kultúrneho kontextu pri formovaní autobiografických spomienok aj nášho konceptu self. Aj keď je Slovensko malou krajinou, počas posledných desaťročí prešlo zásadnými zmenami. Po páde komunizmu v roku 1989 došlo k výrazným spoločensko- kultúrnym zmenám v smere náraste demokratizácie na našom území.

Súčasne je dôležité brať do úvahy celkový trend nárastu individualizmu u ľudí, čo vo svojej teórií spoločenských zmien a ľudského vývoja vysvetľuje Greenfieldová (2009) prostredníctvom rozvoja demografických trendov vo svete.

S poznaním spomenutých dvoch faktov sme si stanovili nasledovné ciele výskumu:

- zistiť, či existujú rozdiely v obsahu a štruktúre autobiografických spomienok a opisoch samých seba medzi mladšou a staršou skupinou respondentov.

- zistiť, či existuje vzťah medzi autobiografickou pamäťou a kultúrne podmieneným konceptom self.

Metódy

Výskumu sa zúčastnilo 145 respondentov. Prvú výskumnú skupinu tvorilo 68 respondentov staršej generácie. Vekové rozpätie staršej generácie bolo od 42 do 57 rokov. Druhú skupinu tvorilo 77 respondentov mladšej generácie. Vekové rozpätie sa pohybovalo od 15 do 18 rokov. Výskumu sa celkovo zúčastnilo 74 mužov (51%) a 71 (49%) žien.

Analýza najranejších spomienok z detstva

Obsah a štruktúru autobiografickej pamäti sme skúmali prostredníctvom analýzy najranejších spomienok. Našich respondentov sme požiadali, aby uviedli svoju najranejšiu spomienku z detstva z čo najväčším počtom detailov, ktoré si pamätajú. Získané dáta sme analyzovali vďaka kódovaciemu systému najranejších spomienok, ktorý počas svojej kariéry vytvorila Wangová (Wang, 2001; Wang, Conway, 2004; Wang, Ross, 2005; Antalíková, 2011). Vybrali sme nasledovné relevantné kategórie pre spracovanie dát:

- rozsah spomienky;

- vek, do ktorého bola spomienka datovaná; - intenzita emócií;

- valencia emócií;

- počet vyjadrení viažucich sa k vlastnej osobe; - počet vyjadrení viažucich sa k iným ľuďom;

- autonómna orientácia: vyjadrenia vlastných potrieb, túžob, preferencií či názorov.

Test dvadsiatich viet

Test dvadsiatich viet vytvorili v roku 1954 Kuhn s McPartlandom ako odpoveď na požiadavku vytvoriť nástroj na meranie konceptu self. Dodnes je často využívanou metódou pre posúdenie odlišností v rôznych kultúrach v tom, ako človek vníma sám seba. Spočíva v zodpovedaní jednoduchej otázky: Kto som?. Respondenti sú počas testu vyzvaní, aby uviedli dvadsať rôznych odpovedí na túto otázku. V našom výskume sme využili skrátenú verziu TST, v ktorej respondenti uvádzali iba desať opisov samých seba.

Rovnako ako pri prvej metóde sme prostredníctvom TST získali kvalitatívne dáta, ktoré sme analyzovali kódovacím systémom opisov samých seba podľa Wangovej (Wang, 2001; Wang, Conway, 2004; Wang, Ross, 2005; Antalíková, 2011). Kódovací systém pozostáva z troch nasledovných kategórií:

- vlastné sebaopisy: opisy vzťahujúce sa na osobnosť samotného respondenta; - kolektívne sebaopisy: sebaopis prostredníctvom demografickej kategórie;

- verejné sebaopisy: opisy vyjadrujúce vnímanie seba samého vo vzájomnej prepojenosti s inými ľuďmi.

V súlade s teóriou Markusovej a Kitayamu (1991) sme identifikovali závislý a nezávislý sebakonštrukt. Mieru nezávislého sebakonštruktu sme vyjadrili súčtom vlastných sebaopisov. Mieru závislého sebakonštruktu sme vyjadrili súčtom sociálnych sebaopisov, ktoré tvorili kolektívne a verejné sebaopisy. Pre skúmanie vzťahu obsahu a štruktúry autobiografickej pamäti a sebaopisov sme pracovali s indexom sociálnej orientácie, ktorý sme vyjadrili ako rozdiel vlastných a sociálnych sebaopisov. Index sociálnej orientácie nám tak udáva informáciu o tom, nakoľko sa človek vníma ako jedinečná samostatná osobnosť (nezávislý sebakonštrukt) či člen sociálnej skupiny (závislý sebakonštrukt).

Výsledky