Abstrakt:
Príspevok za zaoberá možnosťami využitia sociálno psychologického pôsobenia v praxi komunitného sociálneho pracovníka. Všíma si význam rodiny a sociálneho prostredia v procese socializácie a taktiež sociálne interakcie sociálneho pracovníka a jeho klienta, ktoré vníma ako dôležitý nástroj sekundárnej socializácie. Poukazuje na význam komunitného centra v tomto procese a zámerom autora je načrtnúť možnosti zvyšovania osobnostného potenciálu členov marginalizovaných r mskych komunít prostredníctvom sociálneho učenia. Sociálne zručnosti sú totiž základným osobnostným predpokladom pre prirodzenú sociálnu inklúziu R mov a ich rozvojom môžeme napomôcť R mom ako v osobnostnej, tak i komunitnej rovine.
Kľúčové slová:
Komunitná práca, socializácia, sociálne učenie, sociálna interakcia, sociálna práca Abstract:
The contribution deals with the oportunities of using of social-psychologic influence of the community social worker in practise. It observes the meaning of a family and a social worker in the process of socialization and also the social interactions between the social worker and his client, which are considered as an important tool of secondary socialization. It also points out the importance of a community centre in this process and the aim of the author is to outline the posibilities of a personal potential increasing of the members of the marginalized Roma communities through the social education. The social capabilities are the basic personal prerequisite for a natural social inclusion of Roma people. The developing of these social capabilities can help Roma peole in personal as well as in a community sphere.
Key words:
Community work, socialization, social learning, social interaction, social work
Pri práci s členmi marginalizovaných r mskych komunít sa často stretávame s názormi verejnosti, ktoré svojím obsahom zapadajú do kateg rií stereotypov a predsudkov. Spoločnosť nerozumie R mom, spolužitie je stále ťažšie a sociálny dištanc narastá. Pri hľadaní odpovedí na otázku prečo? nám v mnohých prípadoch do popredia vstupuje r mska rodina a jej socializačný a výchovný potenciál. No taktiež množstvo negatívnych fenoménov, s ktorými je r mske spoločenstvo spojené a ovplyvňujú jeho celkové fungovanie je nezanedbateľné. Viera majoritnej spoločnosti v to, že r msky národ môže povstať z pomyselného prachu (v našich reáliách často absolútnej chudoby, negramotnosti, marginality, exlaudácie atď.) a stať sa plnohodnotným partnerom na ceste k úspešnej proeur pskej budúcnosti je minimálna a je aktuálnou iba pre hŕstku ľudí, ktorí sa snažia svoje presvedčenie šíriť ďalej. Takíto ľudia, pokiaľ sa venujú sociálnej práci s r mskou komunitou, robia svoju prácu radi a snažia sa bez ohľadu na materiálne ohodnotenie alebo prestíž profesie vykonávať všetky potrebné kroky pre sociálnu inklúziu R mov. Na takto definované pôsobenie nájdeme vyhovujúce podmienky v komunitných centrách a niektorým špecifikám tejto práce sa budeme venovať.
Najstarším a najdôležitejším socializačným činiteľom je rodina ako spoločenská inštitúcia a prostredníctvom nej príbuzní, susedia, známi. Ďalšími socializačnými činiteľmi sú rôzne spoločenské a kultúrne zariadenia a inštitúcie ( v tomto kontexte i komunitné centrá). Pokiaľ hovoríme o socializácií, chápeme ju ako Oravcová58, čiže ako celoživotný proces
sociálneho učenia, prostredníctvom ktorého si dieťa osvojuje sociálne normy, vzorce správania, postoje, hodnoty, zvyky, zručnosti, ktoré sú pre tú kultúru, do ktorej sa narodí, typické a žiaduce. Primárna socializácia sa odohráva prevažne v rodine, začína sa narodením dieťaťa a prebieha do 6. roku života, teda do veku, kedy dieťa nastúpi do školy. Sekundárna socializácia je celoživotný proces v ktorom sa prejavujú najmä sociokultúrne faktory, ktoré stoja už mimo rodinného prostredia (tieto činitele pôsobia i na formovane odlišných aspektov osobnosti). Kratochvílová59 definuje výchovu, ako zámerné, cieľavedomé pôsobenie na rozvoj osobnosti, aj ovplyvňovanie podmienok, aby umožnili optimálny rozvoj jednotlivca v súlade s jeho individuálnymi depozíciami a stimulovali jeho vlastnú snahu stať sa autentickou a socializovanou osobnosťou.
V procese socializácie ma sociálne prostredie nezanedbateľnú úlohu a jeho významom sa zaoberajú teoretici a praktici po celom svete. Práve sociálne prostredie nám totiž umožňuje sa socializovať a byť vychovávaným, zároveň socializovalo a vychovávalo generácie pred nami, a to od kedy je človek sociálnou bytosťou. Veľmi významnou disciplínou v tomto kontexte je sociol gia výchovy, ktorej konštruktívnym pojmom je socializácia. Socializácia v sebe zahŕňa pôsobenie širokého spektra sociálnych faktorov a ambíciou sociol gie výchovy je podať čo možno najkomplexnejší opis pôsobenia sociálnych faktory na človeka a ozrejmiť tak v rozličných životných etapách, situáciách, resp. problémoch jeho sociogenézu. Táto špecifická disciplína sa v socializácií jednotlivca alebo skupín orientuje na skutočnosti vychádzajúce zo sociálneho prostredia: aké sociálne hodnoty, normy či tlaky na ľudí pôsobia, odkiaľ prichádzajú, v akých sociálnych podmienkach dochádza k formovaniu človeka, aké sú dôsledky pôsobenia rozličných podôb sociálnych podmienok atď.60
Prostredie nám ponúka príležitosti učiť sa tradičnému, spoznávať súčasné, či vytvárať nové a tým nás neustále obohacuje. Pestrosť a bohatosť sociálnych podnetov, ktoré pôsobia na dieťa považujeme za významné činitele sociálneho vývinu jedinca. Táto pestrosť a bohatosť sociálnych podnetov u detí zo sociálne znevýhodneného, alebo málopodnetného sociálneho prostredia chýba. Dieťa sa stretáva s obmedzeným počtom spoločenských skupín, navštevuje obmedzený počet inštitúcií, žije v sociálne nevyhovujúcom prostredí. Zážitky a voľnočasové aktivity týchto detí sú obsahovo chudobné, prevláda v nich pasívna konzumná zábava, čo vyplýva zo životného štýlu a nedostatočného finančného zabezpečenia rodiny. Rodičia sa otázkou voľného času svojich detí v mnohých prípadoch nezaoberajú, odovzdávajú im iba vlastný sociokultúrny kapitál a kapitál ich príbuzenstva či susedstva. Chýba zastúpenie kultúrnych, športových, záujmových činností, rozvíjajúcich sociálny a osobnostný kapitál týchto detí a nahrádza ho pasívna zábava, riziková alebo sociálno-patologická forma správania. V primeraných podmienkach má väčšina detí šancu priblížiť sa v úrovni socializačného a výchovného vývinu k norme, avšak zaostávanie, ktoré vznikne pri dlhodobej absencii rozvíjajúcich podnetov, najmä v ranom detstve, sa nedá vykompenzovať úplne. Matulay (2003)61
uvádza špecifiká procesu socializácie v rodine z málopodnetného sociálneho prostredia takto:
58 ORAVCOVÁ, J.: Sociálna psychol gia. Banská Bystrica: FHV UMB, 2005, 314 s., 2. vydanie, ISBN 80- 8055-128-9. str. 55 - 58
59 KRATOCHVÍLOVÁ, E. et.al : 2007. Úvod do pedagogika. Trnava : PDF TU, 167 s. ISBN 978-80-8082-145- 6. str. 15
60
InKRATOCHVÍLOVÁ ( 2007. str. 69-72)
61
BALOGOVÁ, B., MATULAY, S., MATULAYOVÁ, T., ŽUPINA, M.: Vybrané kapitoly zo sociálnej patol gie. Prešov: Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity 2003. 145 s. ISBN 80-8068-183-X.
- výchova nie je individualistická, ale kolektivistická, nesmeruje k výchove individuality, ale člena širšej rodiny,
- všetko v rodine i v komunite sa rieši kolektívne, individuálne rozhodnutia sa neodporúčajú,
- prvým zákonom pri výchove detí je ich voľnosť,
- od detí sa nevyžaduje, aby sa pri plnení školských povinností namáhali,
- rodičia s nízkym vzdelaním odovzdávajú deťom svoj vzdelanostný kapitál, škola je pre nich cudzím, nepriateľským územím,
- rodina dieťa chráni, je jeho útočiskom, ale zároveň mantinelom, ktorý nesmie prekročiť,
- rodina odovzdáva deťom svoje r mske hodnoty, zvyky, kultúru, filozofiu žitia a myslenia, čoho súčasťou je i odmietanie filozofie žitia a myslenia majoritnej časti spoločnosti.
Ako je evidentné socializácia v rodine z málopodnetného sociálneho prostredia r mskych osád alebo mestských get má svoje vlastné špecifiká, ktoré neustále pôsobia na jednotlivca. Nedostatočné výchovné a socializačné pôsobenie rodiny a rodinnej výchovy však môže byť čiastočne saturované pôsobením sociálnych pracovníkov. Naša práca s jednotlivcom, realizovaná v rámci služieb komunitného centra, prebieha v sociálnom prostredí, ktoré má špecifické hodnoty a kultúrne vzorce. Vnímanie zložitých sociálnych situácií R mami je značne diferentné od majoritného obyvateľstva a stratégie riešenia takýchto situácií je ovplyvnené sprostredkovanými informáciami, poznatkami, hodnotami a názormi rodinných príslušníkov, ľudí žijúcich v ich blízkosti, či členov lokálne širšej komunity. Toto ovplyvňovanie jedinca prostredníctvom sociálneho učenia má dopad i na našu každodennú prácu a preto je nutné mu venovať i náležitú pozornosť v teoretickom i praktickom význame. Teoretici sociálneho učenia boli celkovo ovplyvnení behaviorizmom, takže pri modifikácii správania pripisovali veľký význam spevňovaniu. Tiež te ria observačného učenia amerického psychol ga Alberta Banduru je v podstate behavioristická, ale berie do úvahy kognitívne a sociálne faktory. Podľa Banduru sa ľudia učia predovšetkým na základe zástupného spevňovania (vicarious reinforcement), teda prostredníctvom pozorovania správania druhých ľudí a jeho následkov. Observácia týchto vzorov alebo modelov vedie ku vzniku subjektívnych presvedčení a očakávaní týkajúcich sa efektívnosti určitých aktivít. Medzi podnetom a reakciou vtedy pôsobia sprostredkujúce kognitívne mechanizmy62
.
Na čo sa teda v komunitnej práci s R mami zo sociálno-psychologického hľadiska zamerať? Na sprostredkovanie vzorov a modelov správania, ktoré budú svojím obsahom a spôsobom realizácie podnetom pre nasledovanie. Musíme sa však snažiť pôsobiť ako na jednotlivca, tak i skupinu a následne celú komunitu a prostredníctvom rozvoja znalostí, sociálnych zručností, môžeme meniť postoje a hodnoty potrebné pre zabezpečenie pozitívnych foriem správania ako požadovaných predpokladov pre úspešnú sociálnu integráciu jednotlivca do širšieho sociálneho okolia a i jeho adaptáciu na novo vznikajúce požiadavky spoločnosti. Pre potreby sociálnej inklúzie sa sociálny pracovník môže svojou praktickou prácou zamerať na rozvoj osobnosti a konkrétnych sociálnych zručností R mov. Nácvikové a tréningové stretnutia môžu byť realizované v komuntných centrách a ich
62
PLHÁKOVÁ, A: Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia, 2004. 472 s. ISBN 80-200-1086-6. str. 189
longitualita, spolu s odborným vedením by mali byť zárukou efektivity. Formovanie, ako i modelovanie osobnosti je veľmi zložitým javom a vyžaduje znalosť špecifických postupov, ktoré slúžia na podporu zmeny správania. Ako jednu z techník použiteľných pri tomto náročnom procese vnímame modelovanie, ktoré je cielené a zamerané na napodobňovanie a opakovanie jednotlivých významných modelov ľudského správania. Naša interakcia so sociálnym klientom sa prostredníctvom sociálneho učenia stáva dôležitým nástrojom učenia a pri našich aktivitách sa môžeme zamerať na nové spôsoby správania sa v rozličných životných situáciách, zmierňovať aktuálne správanie alebo ho dokonca potláčať. Na nacvičenie si potrebných zručností je vhodnou technikou hranie rolí (výkon rolí) a našim zámerom je vytvárať vopred definované situácie (môžeme uprednostniť pre nášho klienta nezvyčajné prostredia), v ktorých sa klient správa určitým spôsobom (zvyčajne novým, v konkrétnej situácií vhodnejším). Klient sa v situáciách zvyčajne snaží improvizovať, spôsoby správania bežné v jeho komunite sa stávajú nepoužiteľné a jeho herecký výkon (naučené správanie) musí byť i patrične odmenené (osoba dostáva odmenu, povzbudenie alebo ohodnotenie za vykonanú rolu). Táto technika je opakovateľná a môžeme ju modifikovať, vytvárať rozličné situácie a zameriavať sa na rozvoj konkrétnej zručnosti a schopnosti jednotlivca, pričom nesmieme zabudnúť, že skupinová dynamika napomôže prenosu naučeného správania v rámci komunity. Negatívum spojené s hrozbou možných socio-kultúrnych konfliktov je značne vysoké a zmena vo vnútri osobnosti so sebou nesie určité riziká. S problematikou zmien postojov súvisí i te ria kognitívnej disonancie autora Festingera63, ktorá tvrdí, že ak sú u človeka dva poznatky o nejakom predmete či jave v rozpore, protirečia si, vznikajú zážitky nespokojnosti, čo vedie k tendencií znížiť disonanciu pomocou postojových zmien a nastoliť konzonanciu. Príkladom je zmena osobných postojov, ktorá ich dá do súladu s postojmi prejavovanými verejne (disonancia medzi vnútorným a verejne prejaveným postojom).
Sociálna práca v sociálne marginalizovaných spoločenstvách R mov je dimenzovaná mnohými špecifikami, ktoré vychádzajú z potrieb cieľovej skupiny, čiže užívateľov spôsobilosťou, zručnosťami a kompetenciami pracovníkov poskytujúcich komunitné sociálne služby, ale i celej takto orientovanej organizácie, čiže poskytovateľov a zodpovedné orgány a organizácie reprezentujúce a zastupujúce záujmy obce, mesta alebo štátu majúce vplyv a rozhodovacie právomoci pri prerozdeľovaní zdrojov potrebných na chod komunitného centra, tz. zadávateľov. Celkové poskytovanie sociálnych služieb skupine poskytovateľmi je možné iba v zhode so záujmami a ašpiráciami zadávateľov. Totiž sociálna politika na komunálnej úrovni má vždy svoje vlastné strategické ciele a ich zohľadňovanie musí byť v súlade s cieľmi komunitnej sociálnej práce realizovanej na lokálnej úrovni. Pracovníci zodpovední za ich realizáciu však musia mať na zreteli i smerovanie r mskeho etnika ako takého a ich prácou, osobným nasadením a profesionálnym prístupom sa musia snažiť vytvárať príležitosti pre čo najpozitívnejšie interakcie medzi ním a sociálnym klientom. Tieto interakcie by sa mali prirodzene orientovať na podporu a rozvoj už nadobudnutých kľúčových kompetencií jednotlivca a na rozvoj nových zručností a schopností, ktoré budú súčasťou ľudského potenciálu osobnosti, v našom prípade integračného kapitálu jednotlivca. Pretože pokiaľ chápeme interakciu s inými ľuďmi ako účinný prostriedok socializácie, potom samotný kontakt s jednotlivcom a sním spojená komunikácia (či už vedomá – nevedomá, cielená – spontánna, chcená - nechcená, či verbálna – neverbálna atď.) so sebou nesie osvojovanie si noriem, postojov, hodnôt a taktiež vzorcov správania. Tento proces je obojstranný a zodpovedný sociálny pracovník s ním musí rátať a byť naň adekvátne pripravený.
63
Použitá literatúra:
KRATOCHVÍLOVÁ, E. et.al : Úvod do pedagogika. Trnava : PDF TU, 2007.167. s. ISBN 978-80-8082-145-6.
KOLLÁRIK, T, a kol.. Sociálna psychol gia. Bratislava : UK, 2004. 545 s. ISBN 80-223- 1841-8.
BALOGOVÁ, B., MATULAY, S., MATULAYOVÁ, T., ŽUPINA, M.: Vybrané kapitoly zo sociálnej patol gie. Prešov: Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity 2003. 145 s. ISBN 80-8068-183-X.
ORAVCOVÁ, J.: Sociálna psychol gia. Banská Bystrica: FHV UMB, 2005, 314 s., 2. vydanie, ISBN 80-8055-128-9.
PLHÁKOVÁ, A: Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia, 2004. 472 s. ISBN 80- 200-1086-6.
Kontakt:
PhDr. Roman Bartoš
Katolícka univerzita v Ružomberku Ústav sociálnych vied
Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok [email protected]