ESCT Construcción social de la tecnología (CST)

SERENČÉŠ Roman ABSTRACT

The article gives a view of the agriculture and policy in the limited fossil resources. Agri-food complex is a major consumer of raw materials and in the connection with the distribution leaves a significant carbon track. Many citizens' initiative sees the future in local or regional food production systems.

KEY WORDS

green economy, agricultural policy, environment

ABSTRAKT

Článok prináša pohğad na poğnohospodárstvo a politiku pri limitovaných fosílnych zdrojoch.

Agropotravinársky komplex je významným spotrebiteğom surovín a v spojení s distribúciou zanecháva výraznú uhlíkovú stopu. Mnoho občianskych iniciatív vidí

budúcnosť v lokálnych alebo regionálnych systémoch výroby potravín.

KĞÚČOVÉ SLOVÁ

zelená ekonomika, poğnohospodárska politika, ţivotné prostredie

ÚVOD

Organizácia Spojených národov pre ţivotné prostredie má pracovnú definíciu zelenej ekonomiky - vedie k zlepšeniu ğudského blahobytu a sociálnej spravodlivosti, zároveň výrazne zniţuje riziká týkajúce sa ţivotného prostredia a ekologických nedostatkov.

Zelená ekonomika zabezpečuje rast príjmov a zamestnanosti prostredníctvom verejných i súkromných investícií, ktoré zniţujú emisie uhlíka a znečistenie, zvyšujú energickú účinnosť nosičov a zabraňujú strate biodiverzity a ekosystémových sluţieb. Tieto investície musia urýchğovať a podporovať cielené verejné výdavky, politické reformy a zmeny pravidiel. Táto cesta rozvoja by mala zlepšiť a prípadne obnoviť prírodný kapitál ako rozhodujúce ekonomické aktívum a zdroj verejných výhod, najmä pre chudobných ğudí.

MATERIÁL A METÓDY

Článok prináša pohğad na poğnohospodárstvo a politiku pri limitovaných fosílnych zdrojoch. Väčšina ekonomických teórií vychádza z reality prírodných zdrojov 18. a 19. storočia. Zdá sa, ţe bude nevyhnutné prehodnotiť ekonomické, výrobné a obchodné zvyklosti, ale tieţ ich teoretické ekonomické motivácie. Ako napr. zavádzanie ekologických prvkov do výroby zniţuje jej konkurencieschopnosť. V článku boli vyuţité metódy analýzy a syntézy.

VÝSLEDKY

Aj keď je to neuveriteğné, ale systém výţivy obyvateğstva je úzko spätý s klimatickými zmenami. Agropotravinársky komplex je významným spotrebiteğom surovín a v spojení s distribúciou zanecháva výraznú uhlíkovú stopu. Van Jones* uvádza, ţe 20%

92

hrozna dopestovaného v Kalifornii sa vyváţa do Číny, pričom Čína je najväčším svetovým pestovateğom hrozna. Polovica rajčín z Kalifornie sa vyváţa do Kanady, odkiağ USA dováţajú kaţdý rok spracované rajčiny v hodnote 36 miliónov dolárov. Vyváţame to isté, čo dováţame, pretoţe je to vhodné pre firmy, ktoré sa tým zaoberajú, nie však pre krajiny a ţivotné prostredie. Ide o veğké vzdialenosti, ktoré agropotraviny prejdú v dopravných prostriedkoch poháňaných fosílnymi palivami.

Skrytou cenou za spôsob produkcie potravín je znečistenie chemickými látkami, odpadmi z fariem, emisie skleníkových plynov, zhoršovanie kvality pôdy, pouţívanie ropy pri výrobe agrochemikálií a pri spracovávaní a preprave agrokomodít, pouţívanie konzervantov a rôznych špeciálnych obalov, aby bola moţná preprava po celo svete. Ďalšie výdavky smerujú do rôznych vládnych organizácií, ktoré regulujú, kontrolujú a poskytujú dotácie agropotravinárskemu komplexu.

Výsledkom je, ţe mnohí ğudia s nízkymi príjmami majú sťaţený prístup k potravinám a dokonca mnohí hladujú. Na druhej strane zlá výţiva vedie k mnohým chorobám, ako napr. cukrovka, ochorenie srdca, atď., ktorých liečenie stojí miliardy Eur. Z 500 miliónov Európanov má 250 miliónov nadváhu a 42 miliónov ţije v podmienkach potravinovej nedostatočnosti, pričom plytvanie s potravinami je na úrovni 90 miliónov ton (Eurostat 2010). Tento systém nevytvára podmienky na rozvoj podnikania a zamestnanosti na vidieku, dokonca moţno povedať, ţe ho znevaţuje. Ten istý zdroj uvádza, ţe celková zamestnanosť v poğnohospodárstve klesla za posledných 10 rokov o 25%, čo je strata 3,7 milióna pracovných miest. Táto realita sa ale nepremietla do nárastu platov v poğnohospodárstve, ktoré by boli porovnateğné s platmi v iných odvetviach, práve naopak.

Mnoho občianskych iniciatív vidí budúcnosť v lokálnych alebo regionálnych systémoch výroby potravín. Tieto systémy by mali byť udrţateğné a mali by garantovať nielen výţivovú hodnotu a zdravotnú neškodnosť svojich produktov, ale aj maximalizovať sebestačnosť a sociálnu spravodlivosť vo vnútri daného zoskupenia výrobcov.

Spoločná poğnohospodárska politika (SPP) EÚ po roku 2013 má veğkú šancu odštartovať zmenu, hoci jej legislatívny návrh neposkytuje veğa optimizmu, stále existuje veğký priestor na rokovania. Priestor by mala dostať udrţateğnosť a nový vidiek. Udrţateğnosť nielen zdravého ţivotného prostredia, ale aj ekonomiky a sociálnej spravodlivosti. Vidiek by sa mal stať novým centrom záujmu spoločnosti.

Orientovať by sme sa mali v rámci SPP na udrţateğné formy poğnohospodárskej produkcie (je ťaţké definovať perspektívnu veğkosť, ale zrejme pôjde o veğkostnú pestrosť) prinášajúce kvalitné agropotraviny určené na výţivu, nie na energetické účely. Nemali by sa orientovať na výrobu veğkých mnoţstiev agroproduktov, ale na výrobu udrţateğnú a efektívnu, zameranú na kvalitu, so silnou väzbou na dané územie a s nízkym dopadom na ţivotné prostredie.

Takéto poğnohospodárske projekty umoţňujú vznik nových pracovných príleţitostí, pričom všetky tieto pracovné pozície môţu byť zelené. Okrem toho rozvoj zamestnanosti prispieva k udrţateğnému rozvoju lokálnych (regionálnych) ekonomík, čo zniţuje demografický tlak na mestské centrá. Politika budúcnosti by sa mala zamerať aj na ğudí ţijúcich v marginálnych oblastiach a ich nenahraditeğnú úlohu pri ochrane krajiny, najmä pôdy. Ich odchod za prácou do mesta býva definitívny, návraty sú ojedinelé.

Prepojenosť s daným teritóriom a orientácia na miestne a tradičné výrobky je výhodná nielen z ekonomického hğadiska, ale aj pôdneho, klimatického, záchrany biodiverzity, stravovacej kultúry a tradícií.

Systém globálneho poğnohospodárstva a zásobovania narazil na hranice. Preferovať by sa mal lokálny systém zásobovania a spotreby, ktorý skracuje vzdialenosti a zaručuje dostupnosť čerstvých a sezónnych potravín. Táto zmena môţe viesť k novému prvku poğnohospodár – obchodník (trhovník) a k novému vzťahu k potravine a k výţive.

93

SPP by mala podporovať agroekológiu – postupy, ktoré správne narábajú s prírodnými zdrojmi, sú zaloţené na miestnych znalostiach hospodárenia a na vyuţití tradičných i moderných techník. Ozeleňovanie by malo byť spojené s postupným zniţovaním syntetických produktov vo všetkých sférach výroby. Podpora by mala smerovať tam, kde sa ochraňuje ţivotné prostredie a verejný majetok (vrátane marginálnych oblastí).

Budúcnosť a úspech nie je moţný bez mladých ğudí, poğnohospodárstvo a vidiek je na okraji záujmu mladých ğudí. Je nevyhnutné zamerať sa na aktivizáciu tohto driemajúceho potenciálu. Podğa Eurostatu iba 7% poğnohospodárov má vek pod 35 rokov a jeden z piatich má vek nad 65 rokov.

ZÁVER

Van Jones* konštatuje, ţe model lokálnej produkcie agropotravín je ekonomicky ţivotaschopný. Ak poğnohospodári dodávajú svoje produkty priamo do obchodov a reštaurácií alebo ich predávajú na miestnych trhoch či distribuujú ich na základe objednávok, dostanú za ne 80-90% jeho ceny. Politické a ekonomické dôsledky prechodu na lokálnu produkciu agropotravín prebiehajúce v harmónii s prírodou teda môţu byť rovnako lukratívne ako krásne.

LITERATÚRA

1. JONES, V.: Zelená ekonomika. 1. vyd., Vyšehrad 2011, 224 s., ISBN 978-80-7429-032-9 2. POKRIVČÁK, J., BIELIK, P., (2001). Selected problems of restructuring and transforming of agriculture. Zemědelská ekonomika, 47 (8): 356-360.

3.Vstříc nové Společné zemědělské politice, dostupné na internete < http://www.bio- info.cz/uploads/download/Vstric_nove_spolecne_zem._politice_Slow_Food.pdf>

4. http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database 5. www.unep.org/greeneconomy/AboutGEI/WhatisGEI/tabid/29784/Default.aspx

KONTAKTNÁ ADRESA

Ing. Roman Serenčéš, PhD. e-mail: [email protected] Katedra ekonomiky FEM SPU v Nitre Trieda A. Hlinku 2

949 76 Nitra Slovensko

94

RENTABILITA ZEMIAKOV PODĞA VÝROBNÝCH OBLASTÍ PRED A PO