Estudiantes de la Universidad de Cuenca

Vladislav KAČÁNI

Pedagogická fakulta UMB, Banská Bystrica

The comparison of the results of a longitudinal research of the direction of interests and motivation of the adolescent pupils that has been realized 20 years ago with a similar research done in recent years has demonstrated that new social conditions and consecutive changes especially of family environment (atmosphere) have brought about marked increase in fixation on oneself and decrease of interest in interacting with others. Characteristics like individualism leading to utilitaristic behaviour have noticeably increased in frequency while altruistic, humanitarian motives have receded.

Dnes sa už všeobecne uznáva, že zameranosť ako neoddeliteľná súčasť motivačného javu je rozhodujúcim činiteľom nielen pre aktuálne správanie sa jednotlivca, ale aj významným determinantom formovania najmä charakterových vlastností osobnosti, ktoré značne ovplyvnia jej budúci vývin.

Podľa tvorcu modelu štruktúry motivácie T. Pardela (1975) zameranosť vystupuje v troch rozličných významoch:

a) ako základný znak motivácie a správania, b) ako „vnútorná organizácia“ správania, c) ako vlastnosť osobnosti.

Pritom každá zameranosť obsahuje anticipáciu cieľa, ale aj ako zážitkovú hodnotu a uvedomenie si prežívania v budúcom živote (H.Thomae, 1955). Tým vlastne rozhodujúcim spôsobom určuje životnú cestu jednotlivca a tiež ovplyvňuje jeho každodennú aktivitu.

Je známe, že každý jav zameranosti, motivácie a aktivácie sprevádza aj hodnotiaci a sebahodnotiaci aspekt, ktorý v najvšeobecnejšej podobe predstavuje konfrontáciu realizácie subjektívnych potrieb a cieľom s uznávanými, resp. požadovanými spoločenskými norami.

V našom príspevku porovnávame výsledky súčasného výskumu zameranosti s údajmi, ktoré sme v tomto smere získali prostredníctvom Bassovho dotazníka, Kudličkovej metodiky a Eysenckovho osobnostného dotazníka (EOD) a údajmi získanými pred. 20. rokmi v rámci širšieho koncipovaného výskumu o osobnosti žiaka (V. Kačáni, 1983).

Pôjde o tri druhy zameranosti:

a) Zameranosť na seba (istá modifikácia introverzie), ktorej podstata spočíva v tom, že žiak bez ohľadu na všetko osobné očakáva priamy efekt činnosti len pre seba samého. Ide o istý druh utilitárneho správania sa, ktoré smeruje k značnej individualizácii, či egoizmu.

b) Zameranosť na interakciu (určitá forma extroverzie) predstavuje tendenciu k zvýšeným medziľudským kontaktom a udržiavaniu prijateľných medziľudských vzťahov. Ináč povedané, je to akýsi druh altruistickej motivácie avšak za predpokladu, že jednotlivec hodnotí svoje smerovanie predovšetkým humanistickým smerom. c) Zameranosť na úlohu (prácu), ktorá prezentuje intenzitu, s akou sa žiak venuje

plneniu školských povinností, a to bez ohľadu na hlbšiu súvislosť s predchádzajúcimi druhmi zamerania.

Nielen teoretické predpoklady, ale i bežná prax nás presviedča o značných zmenách sociálneho vývinu našej mládeže, ktorá sa akoby zrazu objavila v súčasných nových spoločenských podmienkach. Zdá sa, akoby sa vytratilo humanistické uvedomenie mladého človeka, jeho aktivita, smerujúca k altruistickému správaniu.

I keď v tomto obmedzenom priestore nemožno podrobnejšie analyzovať sledovanú problematiku, predsa len poukážeme, či tento predpoklad je skutočne opodstatnený.

T1 Výsledky porovnania zameranosti žiakov po 20. rokoch

Predchádzajúci výskum Súčasný výskum

1. ročník 3. ročník 1. ročník 3. ročník

Ročník

a pohlavie Chlapci Dievčatá Chlapci Dievčatá Chlapci Dievčatá Chlapci Dievčatá Rozdiel

Zameranie na seba 23,8 22,9 22,6 23,1 27,6 26,1 28,1 27,3 +26,7 Zamerania na interakciu 27,8 27,6 27,8 27,9 22,8 22,2 21,9 23,0 -16,2 Zamerania na úlohu 29,6 30,1 30,4 30,1 30,2 29,7 31,5 30,2 -18,6

Z tabuľky 1 môžeme všeobecne konštatovať viaceré všeobecnejšie skutočnosti, ktoré nie sú nezaujímavé pre realizáciu edukačného procesu. Tak ako sme predpokladali, súčasné spoločenské zmeny navodzujú obrat v orientácii individuálnej a sociálnej motivácie a zameranosti.

Uvedené výsledky možno interpretovať nasledovne:

1. Z ontogenického hľadiska je zjavné, že v celkovom priemere výskumného súboru nenastali za tri roky u žiakov výraznejšie zmeny. To asi znamená, že tieto endogénne kvality sa viac formujú v predchádzajúcich vekových obdobiach. Avšak hlbšia analýza ukázala, že ak išlo o extrémne skupiny (25-50-25) tak v prospechu, ako i v intelektových schopnostiach, nastali podstatnejšie odchýlky od priemeru. Aj tento fakt si vyžaduje diferencovaný prístup v praktickej výchovnovzdelávacej práci.

2. Kým v predchádzajúcom výskume sa prejavila veľmi mierna tendencia znižovať zameranosť na seba, v súčasných podmienkach sa priekazne zvýšil tento druh zameranosti, a to vo všetkých vekových kategóriách adolescentných žiakov. Tento stav možno aj v kontexte s výsledkami testov, ktoré zisťujú extroverziu a introverziu interpretovať tak, že orientácia mladého človeka realizovať iba seba samého sa stáva dôležitým fenoménom sebarealizácie.

3. Zaujímavý je aj údaj v zameranosti na interakciu. Jej znižovanie nabáda k úvahám, že v súčasnosti sa akosi strácajú altruistické tendencie uvedomenia mladého človeka, ktoré by viedlo k humanistickému presvedčeniu a správaniu. Myslíme si, že súčasný trend humanizácie školstva možno zužovať len na prijateľný vzťah učiteľ-žiak, ale ukazuje sa potreba zmeny obsahu najmä tzv. výchovných predmetov a tiež metód i foriem výchovnovzdelávacej práce.

Tieto konštatovania môžeme ilustrovať a z časti aj potvrdiť výsledkami dotazníka, v ktorom sa mali žiaci vyjadriť k trom druhom motivácie a zameranosti mimoškolskej činnosti (tab.2).

T2 Vyjadrenia žiakov k trom hypotetickým druhom mimoškolskej aktivity

Modifikácia zameranosti

Charakter odpovedí

Starší výskum Novší výskum Rozdiel

Kladné 65,9 33,7 -32,2 Záporné 11,8 20,2 +8,4 1. Vysoká spoločenská prospešnosť - minimálny bezprostredný úžitok pre jednotlivca Neutrálne 22,3 46,1 +23,4 Kladné 16,7 12,5 -4,2 Záporné 55,2 72,2 +17,0 2. Vysoká spoločenská prospešnosť - bezprostredná újma pre jednotlivca Neutrálne 28,1 15,3 -12,8 Kladné 14,6 22,5 +7,9 Záporné 54,3 51,1 -3,2 3. Vysoká prospešnosť pre jednotlivca- poškodenie spoločenských záujmov Neutrálne 31,1 26,4 -4,7

Ako vidieť z tabuľky, v predchádzajúcom výskume takmer trištvrtiny žiakov sa kladne vyjadruje k činnosti, ktorá prestavuje vysokú spoločenskú prospešnosť a zanedbateľný bezprostredný osobný prospech pre jednotlivca. Len jedna desatina žiakov má k takejto aktivite jednoznačne záporné postoje.

V opakovanom výskume sa jednoznačne ukázal opačný trend.

Výrazne sa znížil počet žiakov, ktorí by boli ochotní pracovať pre humanistické ciele, ak z toho nemajú väčší osobný a najmä materiálny prospech, a naopak, znížil sa počet tých žiakov, ktorí by neváhali poškodiť záujmy iných pre osobný najmä materiálny prospech skôr na ilustráciu.

Napokon ešte uvedieme, že najvýraznejšie zameranie menších skupín žiakov má viditeľný vplyv na viaceré osobnostné premenné. Tak napríklad jednotlivci, ktorí sú najviac zameraní na seba sa ukázali pod hladinou priemeru aktivácie, a tiež v zameranosti na úlohu. Skupina žiakov výrazne zameraná na interakciu dosiahla lepšie výsledky v intelektových schopnostiach.

Celkový záver

Porovnanie výsledkov longitudinálneho výskumu zamerania a motivácie adolescentných žiakov, ktorý sa realizoval pred 20. rokmi a v posledných rokoch ukázal, že nové spoločenské podmienky a následné zmeny najmä rodinného života navodili výrazné zvýšenie zameranosti

na seba a zníženie zameranosti na interakciu. Badateľne sa zvýšili také vlastnosti, ako je individualizmus, smerujúci k utilitaristickému správaniu a na druhej strane ustúpili altruistické, humanistické pohnútky.

Literatúra

Kačáni, V.: Osobnosť žiaka vo výchovnovzdelávacom procese. Bratislava, 1983. Pardel, T.: Motivácia ľudskej činnosti a správania. Bratislava, 1977.

Rubinštejn, S.L.: Zásady a cesta rozvoja psychológie. Bratislava, 1963. Thomae, H.: Die Motivation des menschlichen Handels. Köln-Berlin, 1965.