Algunos antecedentes sobre la institucionalización de la antropología científica y académica en el campo internacional
2.3 Notas sobre las primeras experiencias en la institucionalización de la antropología en América Latina
2.3.3 Inicios en Colombia
104
Ing. Martin Grešš, PhD.
Summary
Health and health care is one of the fundamental factors of population dynamics and development. Concerning developing countries, the development of health care is low therefore one may characterize certain patterns of morbidity in these countries. In case of developing countries located in Africa, one of the most widespread and incurable diseases is HIV/AIDS.
Keywords: Africa, developing countries, HIV/AIDS, LDC countries, population.
Úvod
Rozvojové krajiny zaostávajú za vyspelými krajinami v ekonomickom rozvoji. Na to, aby sa v nich začal, prípadne vzrástol, ekonomický rast vplýva veľké množstvo faktorov. Jedným z hlavných faktorov vplyvu na ekonomický rozvoj krajiny je aj veľkosť, stav a vývoj populácie. Problémy v demografickom vývoji, najmä v oblasti veľkosti a rastu celkovej populácie, sú typické práve pre rozvojové krajiny. Vyspelé krajiny v súčasnosti tiež zažívajú problémy vo svojom demografickom vývoji. Tieto problémy sú však diametrálne odlišné od problémov v rozvojových krajinách. Vo vyspelých krajinách ide predovšetkým o tzv. starnutie populácie, kedy dochádza k rapídnemu nárastu podielu poproduktívnej časti obyvateľstva na celkovom počte obyvateľov, prípadne nárastu podielu na produktívnej časti populácie. V rozvojových krajinách, naopak, prevažuje mladá populácia.
1 Stav zdravia populácie v rozvojových krajinách
Ako jeden z kľúčových faktorov pre rozvoj populácie sa javí zdravie
a zdravotná starostlivosť. Stav zdravia populácie v súčasných rozvojových krajinách je
na oveľa nižšej úrovni ako vo vyspelých krajinách (napr. v počte doktorov
a zdravotného personálu na 1 000 obyvateľov). Rozvojové krajiny zaostávajú tiež v základných demografických ukazovateľoch ako je miera úmrtnosti (a špecifickejšie miera dojčenskej a detskej úmrtnosti, ktoré sú obzvlášť vysoké), očakávaná dĺžka života (v niektorých krajinách o 20 a viac rokov nižšia ako vo vyspelých krajinách) apod. Čo sa týka očakávanej dĺžky života, jej vývoj je v najchudobnejších a najmenej rozvinutých krajinách sveta (LDC krajiny) pomerne stabilný. Zlepšenie tohto ukazovateľa v LDC krajinách spôsobilo predovšetkým zvýšenie životnej úrovne v posledných rokoch. V menšej miere za týmto úspechom stojí rozvoj medicíny v jednotlivých krajinách. Z 50 LDC krajín však leží prevažná väčšina v Afrike. Tieto krajiny tvoria výnimku LDC krajín a očakávaná dĺžka života tu od roku 1992 klesla. Hlavnou príčinou súčasného stavu je vysoký podiel ľudí nakazených HIV/AIDS.
ZBORNÍK – ROZVOJOVÁ POMOC A SPOLUPRÁCA 2008
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zabezpečenie zdravia pre obyvateľov krajiny a ekonomický rozvoj krajiny sa navzájom ovplyvňujú. Tým, že populácia má
zabezpečenú základnú zdravotnú starostlivosť je schopná pracovať a je menej
náchylná na ochorenia zabraňujúce výkonu povolania. Zdravá pracovná sila tak má priamy vplyv na produktivitu práce a na výrobu, čo sa pozitívne prejavuje v raste výroby a v ponuke väčšieho množstva výrobkov a služieb na trhu. Čím viac je schopná ekonomika v priebehu určitého časového obdobia vyrobiť (obyčajne v priebehu
jedného roka) a zrealizovať produkciu, tým v nej dochádza k rýchlejšiemu
ekonomickému rastu. Ten má vplyv na objem a prerozdeľovanie prostriedkov na výrobné investície a na zabezpečenie vzdelania a zdravia mladých ľudí a starej časti populácie. Zvýšeným prílevom prostriedkov do zdravotníctva dochádza k zvýšenému a zlepšenému zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti pre populáciu čo sa spätne odráža v ekonomickom raste. Je možné konštatovať, že čím je populácia zdravšia, tým je možné ľahšie zabezpečiť ekonomický rast krajiny
1
. Okrem zlepšenia zdravotnej starostlivosti je dôležité zabezpečiť aj dostatočnú výživu pracovnej sily. Použitím dietetických návykov a výživy môžeme porovnávať jednotlivé ekonomiky z hľadiska vzájomného vplyvu zdravia a blahobytu jednotlivých osôb. Pri dietetickom návyku hovoríme o príjme kalórií na osobu. Ak porovnáme vyspelé krajiny s LDC krajinami a ostatnými rozvojovými krajinami, zistíme, že príjem kalórií na osobu je najvyšší vo vyspelých krajinách, na druhom mieste sú ostatné rozvojové krajiny a na poslednom sú LDC krajiny. Obyvatelia vyspelých krajín konzumujú približne o tretinu kalórií per capita viac ako odporúča OSN, v LDC krajinách žije prevažná väčšina svetového podvyživeného obyvateľstva. V prípade nedostatočnej výživy v kombinácii so zlým zdravím dochádza k poklesu produktivity práce čo má negatívny vplyv na celú ekonomiku. Nedostatočná výživa obyvateľstva rozvojových krajín priamo súvisí s nedostatkom finančných prostriedkov na mikroúrovni. Rodiny si nemôžu dovoliť kupovať vyváženú stravu obsahujúcu všetky dôležité živiny, pretože na takúto stravu nemajú peniaze. Dôležitá je tiež otázka hladujúcich matiek, keďže sa im rodia podvyživené deti, ktoré, v zodpovedajúcom veku, majú ťažkosti uplatniť sa na trhu práce. Dobré zdravie obyvateľstva spolu so zodpovedajúcou zabezpečenou výživou obyvateľstva majú priamy pozitívny vplyv na ekonomický, ale aj sociálny rast v danej krajine.
V rozvojových krajinách je zvyčajná nedostupnosť zdravia a zdravotnej
starostlivosti pre čo najširší okruh ľudí2. Najmä obyvatelia odľahlých, prevažne
vidieckych, oblastí často nemajú zabezpečenú ani základnú zdravotnú starostlivosť. Väčšinou je súčasný stav výsledkom historického vývoja v rozvojových krajinách, z ktorých mnohé sú bývalými kolóniami. Veľké, moderné a kvalitne vybavené kliniky a nemocnice sa nachádzajú len v hlavných mestách týchto krajín, prípadne vo veľkých
mestách. V mnohých krajinách, aj napriek existencii moderných zdravotných
1
Na ekonomický rast danej krajiny vplývajú aj ďalšie faktory. Zabezpečenie zdravia a dostatočnej výživy obyvateľstva, hlavne pracovnej sily, je len jedným z faktorov, ktoré zlepšujú ekonomický rast.
ZBORNÍK – ROZVOJOVÁ POMOC A SPOLUPRÁCA 2008
zariadení, chýba dostatočne kvalifikovaný personál – doktori, zdravotné sestry, lieky, niekedy aj základné vybavenie. Vo väčšine rozvojových krajín prevláda v poskytovaní zdravotnej starostlivosti tzv. „top – down“ systém (systém zhora nadol) z koloniálneho obdobia. Vysoký podiel finančných prostriedkov je alokovaný do niekoľko málo nemocníc a kliník vo veľkých mestách a vidiek je, pre nedostatok finančných prostriedkov takmer úplne odrezaný od zabezpečenia zdravotnou starostlivosťou.
106
Vzhľadom na pretrvávajúcu finančnú situáciu v rozvojových krajinách je pre vlády týchto krajín veľmi náročné a nákladné zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov. Dôležitú úlohu tu tak zohráva poskytovanie pomoci v oblasti
zdravia a zdravotnej starostlivosti zo strany medzinárodných mimovládnych
organizácií, misionárov a misionárskych organizácií ako aj dobrovoľníkov
z jednotlivých krajín prípadne rôznych fondov zo zahraničia, ktoré sa snažia venovať prostriedky na zabezpečenie aspoň základnej zdravotnej starostlivosti a na zabránenie zvyšovania počtu postihnutých na rozšírené choroby v rozvojových krajinách, napr. HIV/AIDS v Afrike. Okrem toho podiel finančných prostriedkov, ktoré poskytujú vlády rozvojových krajín na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti je, merané podielom týchto výdavkov na HDP, veľmi nízky. Vo vyspelých krajinách predstavuje tento podiel približne 5 % HDP, v rozvojových krajinách to je do 2 % HDP, pričom
v afrických LDC krajinách je to dokonca menej ako 1 %3. Investície do zdravotníctva
a poskytovania zdravotnej starostlivosti sú pritom nerovnomerne rozdelené, čo
vyplýva z použitia a uplatnenia systému zhora nadol.
Zdravotné problémy pretrvávajúce v rozvojových krajinách sú dôsledkom neustálej chudoby určitých častí populácie, neadekvátnej a nekvalitnej stravy, vody a sanitácie. Náchylnejšie na všetky tieto negatívne faktory sú hlavne deti do 5 rokov, ktoré ešte nemajú úplne vyvinutý imunitný systém. Preto je v rozvojových krajinách vyššia miera dojčenskej a detskej úmrtnosti v porovnaní s vyspelými krajinami. Medzi hlavné problémy vo vývine detí patrí nedostatočný prísun vitamínu A a železa, čo so sebou prináša rôzne problémy vo vývine ako napr. šeroslepotu, rast rizika infekcie,
dýchacie ťažkosti, poškodenie zraku s možným vyústením do úplne slepoty
(nedostatok vitamínu A), únavu, celkovú slabosť, bledosť, neschopnosť sústrediť sa, anémiu (nedostatok železa). V rozvojových krajinách tak dochádza k vysokej úrovni úmrtí detí počas prvých 100 dní od pôrodu.
Jedným z rizikových faktorov, ktoré pomáhajú prenášať choroby, je aj pomaly tečúca či stojaca voda používaná na zavlažovanie. Na jednej strane je možné zavlažovaním lepšie uspokojiť dopyt po potravinách v rozvojových krajinách (tým, že umožňuje sejbu rozsiahlejších oblastí, ktoré pred vybudovaním zavlažovacieho systému boli neúrodné), na druhej strane však takáto voda spôsobuje zvýšený výskyt rôznych ochorení, ktoré postihujú obyvateľstvo v takýchto oblastiach a hlavne deti. Medzi hlavné ochorenia patria schistosomiáza, onchocerkóza (riečna slepota), malária (v tropických oblastiach), horúčka dengue a žltá zimnica. V prípade zvýšeného výskytu HIV/AIDS v takýchto oblastiach dochádza k narušeniu funkcií imunitného systému, ktoré sa končí smrťou. Nie všetky tieto ochorenia sú smrteľné, niektoré sa
3
ZBORNÍK – ROZVOJOVÁ POMOC A SPOLUPRÁCA 2008
dajú úspešne liečiť. V kombinácii s HIV/AIDS však predstavujú smrteľnú kombináciu. Pritom tieto ochorenia sú rozšírené práve v krajinách afrického kontinentu, kde je aj najväčší podiel ľudí nakazených HIV/AIDS.
Na sledovanie stavu zdravia populácie sa používajú viaceré ukazovatele. Sú to
kvantitatívne ukazovatele, ktoré sa rozdeľujú do troch základných skupín4:
• Zdravotnícke služby
• Štatistika morbidity (chorobnosti)
• Demografické ukazovatele
Ukazovatele poskytovania zdravotníckych služieb vo všeobecnosti patria medzi najmenej spoľahlivé ukazovatele. Spôsobujú to nedostatočné štatistické sledovania v tejto oblasti, ktoré sa, vzhľadom na rozsah finančných prostriedkov, v rozvojových krajinách obmedzujú na dotazníkové prieskum a ankety takže výsledky takýchto zisťovaní sú často irelevantné. Medzi základné ukazovatele v rámci zabezpečenia zdravotníckych služieb patrí napr. počet doktorov, nemocníc či poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na 1 000 obyvateľov. Kým vo vyspelých krajinách sa pohybuje počet doktorov na 1 000 obyvateľov na úrovni približne 2 – 3, v relatívne vyspelých rozvojových krajinách to je 1. Najhoršia situácia je v LDC krajinách Afriky, kde je to 1 doktor na 15 000 obyvateľov, čo znamená, že niektorí obyvatelia týchto krajín (prevažne z vidieckych odľahlých oblastí) doktora ani nevidia a spoliehajú sa skôr na tradičné metódy liečby zdedené po predkoch.
Čo sa týka štatistík morbidity, teoreticky najlepšie vystihujú stav zdravia danej populácie. Na druhej strane, prakticky nemusia byť k dispozícii zodpovedajúce údaje, prípadne môžu byť tieto údaje skreslené čím sa pre štatistické zisťovanie stavu populácie stávajú nevhodné. Spôsobuje to predovšetkým nedostatok finančných prostriedkov na zodpovedné a kvalitné zisťovanie potrebných údajov. Napriek tomu je však možné charakterizovať určité modely v morbidite v rozvojových krajinách. Čo sa týka prevahy chorôb, rozvojové krajiny najviac trápia infekčné črevné a respiračné
ochorenia. Len v roku 2000 tieto choroby spôsobili 40 % všetkých úmrtí
v rozvojových krajinách, pričom prevažovala dojčenská a detská úmrtnosť. Napriek tomu nie všetky ochorenia sú smrteľné, ak ich však deti v týchto krajinách prekonajú, sú často ťažko zdravotne postihnuté až do konca života a nemôžu sa tak plnohodnotne včleniť do spoločnosti. V Afrike je problém ešte markantnejší, keď infekčné ochorenia spolu s AIDS v uvedenom roku spôsobili smrť celkovo 63,8 % všetkých mŕtvych. V prípade AIDS bez infekčných ochorení sa podiel na celkových úmrtiach pohyboval na úrovni 22,6 % (pritom podiel AIDS na celkových úmrtiach vo všetkých rozvojových krajinách je 7 % čo dokazuje problém, ktorý táto choroba predstavuje pre rozvojový svet Afriky). Napriek týmto ochoreniam dochádza v rozvojových krajinách od 80. rokov minulého storočia k postupnému novému trendu. Zvyšuje sa podiel kardiovaskulárnych chorôb a rakoviny, ktoré boli pôvodne dominantnou príčinou úmrtí vo vyspelých krajinách. Tu je možné pozorovať hlavný rozdiel medzi modelmi
ZBORNÍK – ROZVOJOVÁ POMOC A SPOLUPRÁCA 2008
morbidity prevládajúcimi vo vyspelých a rozvojových krajinách. Kým vo vyspelých krajinách majú najväčší podiel na celkovej mortalite civilizačné ochorenia (kardiovaskulárne a rakovina), v rozvojových krajinách sú to prevažne infekčné ochorenia (črevné spolu s AIDS). Okrem toho, väčší podiel na celkovej úmrtnosti vo vyspelých krajinách pripadá na starších obyvateľov, v rozvojových krajinách je tento podiel v mladej časti populácie (deti do 5 rokov).
108
Demografické ukazovatele sú z uvedených troch skupín najpoužívanejšie. Dôvodom je jednoduchosť ich použitia, pričom zobrazujú niektoré dôležité aspekty
zabezpečenia zdravia a zdravotnej starostlivosti. Medzi hlavné demografické
ukazovatele týkajúce sa zdravia a zdravotnej starostlivosti v rozvojových krajinách patria miera úmrtnosti a očakávaná dĺžka života. Treba však podotknúť, že ani pri použití týchto ukazovateľov nie sú v rozvojových krajinách k dispozícii vždy všetky údaje.
V posledných rokoch sa začali konštruovať nové ukazovatele zdravia
a zdravotnej starostlivosti kombináciou ukazovateľov morbidity a demografických
ukazovateľov. Vznikli tak kvalitatívne nové ukazovatele – QUALYs5, HALE6,
DALYs7. Napriek tomu, že tieto ukazovatele sú komplexnejšie, je častá ich kritika,
najmä čo sa týka QUALYs, pretože na základe použitia tohto ukazovateľa dochádza k alokácii prostriedkov na liečenie chorôb.
2 Faktory vplyvu na stav zdravia v rozvojových krajinách
Na stav zdravia v populácii vplývajú mnohé faktory, ktorých význam sa
prejavuje práve pri aplikácii na rozvojové krajiny. Podľa Szirmaia8 je možné medzi
hlavné faktory ovplyvňujúce zdravie populácie zaradiť:
• Inovácie v oblasti zdravotníckej techniky a technológií;
• Zlepšenie podmienok v oblasti zásobovania vodou, hygieny a sanitácie;
• Boj proti zvieracím prenášačom chorôb na človeka;
• Zlepšenie výživy;
• Zlepšenie úrovne vzdelania;
• Politika v oblasti zdravotnej starostlivosti;
• Modely rastu založené na rovnakom prístupe k obyvateľom.
5
Quality Adjusted Life Years – roky života upravené o kvalitu. Do úvahy berie oba nasledujúce ukazovatele. Rok zdravého života sa počíta ako 1, rok života s postihnutím/chorobou je menej ako 1. Čím je horšia kvalita života (viac rokov s postihnutím), tým nižšia je hodnota tohto ukazovateľa. Využíva sa pri alokovaní finančných zdrojov do zdravotníctva.
6
Health Adjusted Life Expectancy – očakávaná dĺžka života pri dobrom zdraví. Tento ukazovateľ kombinuje informácie týkajúce sa mortality a morbidity. Ukazuje roky života, ktoré človek prežije bez závažných ochorení a ukazuje priemerný počet rokov pri narodení, ktoré môže človek prežiť bez chorôb v dobrom zdraví.
7
Disability Adjusted Life Years – roky života upravené o zdravotné postihnutie. Tento ukazovateľ kombinuje obdobie života s postihnutím a čas stratený predčasným úmrtím.
8
Szirmai, A.:The Dynamics of Socio-Economic Development – An Introduction. Cambridge: CUP, s. 192 – 193.
ZBORNÍK – ROZVOJOVÁ POMOC A SPOLUPRÁCA 2008
Čo sa týka zlepšenia v oblasti zdravotníckej techniky, ide predovšetkým o liečebnú aj preventívnu medicínu a nové lieky, ktoré sú k dispozícii. Dôležité sú predovšetkým vakcíny, ktoré znižujú detskú úmrtnosť, ako aj antibiotiká. Zásobovanie vodou, hygiena a sanitácia v rozvojových krajinách sa postupne zlepšujú, aj keď je stále výrazné zaostávanie za vyspelými krajinami. Do skupiny zvieracích prenášačov možno zaradiť predovšetkým muchy, komáre, moskyty, potkany, ktoré spôsobujú pokrytie väčších oblastí nákazou. Zlepšenie výživy znamená zlepšenie prístupu k plnohodnotným potravinám a kalóriám, ktoré zabezpečujú prísun dostatočného množstva živín do ľudského organizmu tak, aby sa predišlo niektorým chorobám, ktoré z takýchto nedostatkov vznikajú (ako napr. už spomenutý nedostatok vitamínu A a železa u detí). Čo sa týka zvýšenie úrovne vzdelania, presadzuje sa najmä vzdelanie matiek, čo má priamy vplyv na zlepšenie zdravia detí a pokles detskej úmrtnosti. Pri politike v oblasti zdravotnej starostlivosti ide najmä o zabezpečenie aspoň základnej zdravotnej starostlivosti pre matky a deti, ale aj pre zvyšok populácie v rozvojových krajinách. Dôležitý je faktor vplyvu ekonomického rastu na zdravotný stav populácie. Čím viac ľudí v krajine pociťuje reálne pozitíva ekonomického rastu, tým je u nich lepšia aj zdravotná situácia, ktorá má tiež vplyv na ďalší vývoj ekonomického rastu. Zdravie populácie a ekonomický rast krajiny sa tak navzájom ovplyvňujú.
3 HIV/AIDS v rozvojových krajinách Afriky
V rozvojových krajinách Afriky je v súčasnosti najväčším zdravotným
problémom epidémia AIDS, ktorá výrazne zhoršuje demografické ukazovatele týchto krajín čo má v nemalej miere aj vplyv na ďalší ekonomický rozvoj týchto krajín. Vzhľadom na závažnosť ochorenia sa v júni 2001 uskutočnilo vôbec prvé zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, na ktorom zúčastnené krajiny prijali Deklaráciu záväzkov voči HIV/AIDS. V deklarácii sa stanovili hlavné ciele, ktoré sa mali,
prípadne majú, dosiahnuť na lokálnej a globálnej úrovni9:
• Redukcia HIV infekcie vo vekovej skupine 15 – 24 rokov o 25 % v najviac postihnutých krajinách do roku 2005 a globálne do roku 2010;
• Redukcia podielu dojčiat infikovaných HIV o 20 % do roku 2005 a o 50 % do roku 2010;
• Rozvoj národných stratégií pre liečbu AIDS vrátane zabezpečenia prístupu k liekom proti HIV do roku 2003;
• Rozvoj a implementácia národných stratégií pre podporu sirôt a detí
infikovaných a postihnutých HIV/AIDS;
• Formulácia stratégií, ktoré prispejú k redukcii náchylnosti na infekciu HIV do roku 2003, napr. odstránenie chudoby, prostitúcie;
• Rozvoj multisektorových stratégií do roku 2003, ktoré pomôžu znížiť dopady HIV/AIDS na individuálnej, rodinne, komunitnej a národnej úrovni.
ZBORNÍK – ROZVOJOVÁ POMOC A SPOLUPRÁCA 2008
Tieto záväzky sa postupne napĺňajú, ale nie všetky sa stihnú implementovať a zrealizovať do roku 2010. Niektoré záväzky sa pravdepodobne nepodarí splniť ani do roku 2015, kedy by mali byť splnené Miléniové rozvojové ciele.
110
Okrem OSN podporuje boj proti HIV/AIDS aj Svetová banka prostredníctvom Programu HIV/AIDS pre Afriku (Multi-Country HIV/AIDS Program for Africa – MAP). Tento program vznikol a začal sa implementovať až v roku 2001, no Svetová banka sa angažuje v projektoch zameraných na boj proti AIDS už od roku 1986. Hlavnými cieľmi MAP sa stali: zlepšenie prevencie, podpory a liečebných programov, príprava krajín na záťaž miliónov ľudí s AIDS počas nasledujúcej dekády. Tieto ciele
boli súčasťou fázy 1 programu MAP. Nasledovať by mali ďalšie dve fázy10: fáza 2
zameraná na rozšírenie tých typov liečby, liekov a inovácií, ktoré sa preukázali byť efektívne v boji proti AIDS, na rozšírenie národnej pôsobnosti do oblastí, ktoré neboli pokryté v prvej fáze a na začlenenie tých krajín do programu, ktoré neboli zahrnuté v prvej fáze; v tretej fáze sa predpokladá zníženie počtu infikovaných HIV/AIDS s hlavným zameraním na regióny, kde počet infikovaných stále rastie. Je možné konštatovať, že program MAP zatiaľ plní účel, na ktorý bol vypracovaný a pomáha riešiť veľmi vážnu situáciu HIV/AIDS na africkom kontinente. V rokoch 2000 – 2006 implementácie programu sa vyčlenilo celkovo 1,32 mld. USD na pomoc krajinám postihnutých HIV/AIDS v Afrike. Najväčšie množstvo prostriedkov sa vynaložilo na posilnenie systému, prevenciu HIV a liečbu HIV.
V globálnom meradle sa odhaduje, že počet infikovaných v roku 2007 dosiahol 33 mil. (30,3 – 36,1 mil.). Najviac postihnutým svetovým regiónom je oblasť subsaharskej Afriky. V roku 2007 tu žilo 67 % celosvetovo infikovaných ľudí, pričom podiel týchto krajín na celkovej úmrtnosti infikovaných bol v roku 2007 75 %. Len región južnej Afriky sa podieľal na globálnych štatistikách v roku 2007 35 % infikovaných HIV a 38 % úmrtí v dôsledku AIDS. Čo sa týka žien, globálne je ich podiel približne 50 %, takmer 60 % podiel v krajinách subsaharskej Afriky. Odhaduje sa, že v roku 2007 sa infikovalo 370 tis. detí mladších ako 15 rokov. Celosvetovo tak došlo k nárastu počtu detí do 15 rokov infikovaných HIV z 1,6 mil. v roku 2001 na 2 mil. v roku 2007. 90 % týchto detí žije v krajinách subsaharskej Afriky. V tomto regióne sa v roku 2007 infikovalo celkovo 1,9 mil. ľudí. Treba však poznamenať, že rozšírenie HIV/AIDS v rámci krajín Afriky je značne nerovnomerné. Kým v západnej a centrálnej Afrike je situácia pomerne priaznivá (menej ako 2 % dospelej populácie),
situácia je výrazne horšia v južnej Afrike11, kde podiel infikovaných na dospelej
populácii predstavuje 15 %. Na druhej strane však trendy vo vývoji infekcie naznačujú, že dochádza k poklesu počtu nových infekcií. Najrozšírenejším druhom prenosu je heterosexuálny styk, aj keď podľa štúdie „Report on the Global AIDS Epidemic“ je vysoký (ako sa predpokladalo) podiel nákazy spôsobený aj homosexuálnym stykom medzi mužmi.
10
The Africa Multi-Country AIDS Program 2000 – 2006.
11
ZBORNÍK – ROZVOJOVÁ POMOC A SPOLUPRÁCA 2008
Záver
Stav zdravia populácie v rozvojových krajinách je na nižšej úrovni ako vo vyspelých krajinách. Ukazovatele morbidity, úmrtnosti, počty nakazených HIV/AIDS ukazujú, že v rozvojových krajinách nie je často zabezpečená ani základná zdravotná starostlivosť, ľudia nemajú prístup k liekom, ani k medicínskemu personálu. Zlý zdravotný stav populácie rozvojových krajín má tak negatívny dopad na populácie v rozvojových krajinách, čo vedie následne aj k ich ekonomickému zaostávaniu za vyspelými krajinami. Veľmi vážna je epidémia HIV/AIDS v rozvojových krajinách Afriky, kde ovplyvňuje veľké časti populácie niektorých krajín. Významný je počet infikovaných detí do 15 rokov, čo sa prejaví v nasledujúcom desaťročí tak na pracovnej sile, ako aj na demografických ukazovateľoch a celkovom ekonomickom raste týchto krajín.
Zoznam použitej literatúry
1. Declaration of Commitment on HIV/AIDS. Dostupné on-line: http://www.ua2010.org/en/UA2010/Universal-Access/Official-Papers/Declaration-