Danka LUKÁČOVÁ Abstrakt
Zvyšovanie kvality vzdelávania na univerzitách je možné len vtedy, ak poznáme edukačné obsahy študijných programov, ktoré konfrontujeme s reálnym uplatnením absolventov v praxi. Riešitelia úlohy KEGA 035UKF-4/2012 Program rozvoja priestorovej predstavivosti žiakov nižšieho sekundárneho vzdelávania sa v úlohe zaoberajú schopnosťou študentov využívať grafickú komunikáciu v praxi – ako v príprave učiteľa, tak aj v samotnej výučbe.
Kľúčové slová: učiteľ predmetu technika, študijný program, grafická komunikácia Abstract
Improving the quality of education in universities is possible only if we know the contents of educational curricula, which are confronted with a real Graduate. Investigators of KEGA 035UKF-4/2012 Program of the space imagination development of the lower secondary level learners are dealing with the role of the ability of teachers to use the graphical communication in practice - as in teacher training, as well as teaching itself.
Key words:teacher of the subject technology, curriculum, graphic communication Úvod
Profil učiteľa predmetu technika by mal byť adekvátny profilu žiakov technických škôl, ktorých vzdeláva. Mal by preto obsahovať priestorovú predstavivosť, matematické nadanie, logické myslenie, túžbu po objavovaní nového, schopnosť riešiť teoretické problémy až do realizačnej podoby, technickú tvorivosť (Blaško, 2013, Beisetzer, Vrškový, 2008). Dôležitou súčasťou vedomostí a zručností učiteľov technických predmetov je technická a priestorová predstavivosť. Komunikácia prostredníctvom technických výkresov si vyžaduje komplexné vnímanie a chápanie technických súvislostí, čím sa kladie dôraz na technickú a priestorovú predstavivosť (Kunová, Bánesz, 2013, s. 77). V technike i umení je práve priestorová inteligencia zdrojom poznávacích procesov, prostriedkom k formulácii i riešeniu problémov, nástrojom myslenia. Spolu s jazykovou inteligenciou podmieňuje rozvoj ostatných typov inteligencií. Z uvedených dôvodov by v príprave učiteľov predmetu technika predmety zamerané na komunikáciu – grafickú, verbálnu, či neverbálnu mali patriť k najdôležitejším už z hľadiska profesie učiteľa a kompetencií, ktoré by mali tvoriť jeho profil:
Odborno–predmetové kompetencie - dôkladná znalosť obsahu vzdelávania predmetov, ktoré učiteľ vyučuje.
Psychodidaktické - vytvárať priaznivé podmienky pre učenie, t. j. motivovať žiakov k poznávaniu, učeniu; aktivizovať a rozvíjať ich schopnosti, kľúčové kompetencie atď.
Komunikačné - spôsobilosť efektívne komunikovať so žiakmi, kolegami, nadriadenými, rodičmi žiakov, sociálnymi partnermi a pod.). Táto kompetencia a odborno–predmetová kompetencia v sebe syntetizujú komunikáciu v technike – komunikáciu grafickú, slovnú, priestorovú predstavivosť, tvorivé myslenie.
Diagnostické - validne, reliabilne, spravodlivo a objektívne hodnotiť učebné výkony žiakov; zistiť ich postoje k učeniu, škole, životu, ako aj ich problémy.
Plánovacie a organizačné - efektívne plánovať a projektovať výučbu, vytvárať a udržiavať určitý poriadok a systém vo výučbe a pod.
Poradenské a konzultatívne - poradiť študentom pri riešení ich problémov, a to nielen študijných atď.
Sebareflexívne – reflexia vlastnej práce (Bajtoš, Šnajder, Orosová, Kireš, 2009).
Z tohto prehľadu vidíme, že komunikačná kompetencia je samostatná kompetencia v profile učiteľa, ale tiež je súčasťou aj ďalších kompetencií, pretože bez efektívnej komunikácie v jej rôznych podobách nie je možné zvládnutie ani odborných kompetencií, ani psychodidaktických, diagnostických atď. Význam grafického znázornenia, čítania obrázkov a grafov je pre prax dôležitý faktor (Vallo, Rumanová, Vidermanová, Barcíková, 2013). V našom príspevku sa preto budeme zaoberať tým, aká je príprava učiteľov predmetu technika v oblasti komunikácie v technike, teda v grafickej komunikácii na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Analýza bakalárskeho študijného programu Učiteľstvo technickej výchovy
Predmety študijného programu sú rozdelené na povinné, povinne voliteľné a voliteľné. Povinné predmety musí študent absolvovať v plnom rozsahu, z povinne voliteľných a voliteľných predmetov si vyberá približne polovicu zo zoznamu týchto predmetov podľa svojho zamerania, príp. iných kritérií.
Povinné predmety tvorí 20 predmetov s celkovým rozsahom 132 hodín prednášok a 888 hodín seminárov a cvičení (spolu 1020 h). Predmety by sme mohli rozdeliť podľa obsahu do týchto skupín:
1. odborné predmety: Materiály a technológie, Grafická komunikácia v technike, Technická mechanika, Elektrotechnika, spolu 300 h, čo tvorí približne 29 %. 2. odborné predmety didaktické: Metodika praktického
výcviku I., Metodika praktického výcviku II., Metodika praktického výcviku III., spolu 108 h, čo tvorí približne 11 %.
3. prakticky zamerané predmety: Technické praktiká, Technická tvorba, Exkurzia I., Exkurzia II., Konštrukcia t. modelov, spolu 216 h, čo tvorí približne 21 %.
4. pomocné predmety: Prírodné vedy v technike, Technická terminológia, Základy komunikácie, Semestrálny projekt, spolu 180 h, čo tvorí približne 18 %.
5. predmety zamerané na zručnosti s IKT: Tabuľkové procesory, Tvorivosť v technike, Databázové systémy, Informačno - komunikačné technológie, spolu 216 h, čo tvorí približne 21 %.
Odborné didaktické predmety majú za úlohu pripraviť učiteľa odborného výcviku na vedenie výučby na strednej odbornej
škole. Prakticky zamerané predmety budujú a rozvíjajú u študentov zručnosti a návyky v psychomotorickej oblasti, potrebné na praktickú výučbu na základných, resp. stredných školách. Pomocné predmety pripravujú študentov na zvládnutie ďalších odborných predmetov, resp. zlepšujú niektoré kompetencie študentov. Predmety zamerané na zručnosti s IKT rozširujú poznatky študentov najmä v oblasti práce s tabuľkovými procesormi a databázovými systémami.
Vidieť, že prevahu čo do počtu predmetov v povinných predmetoch bakalárskeho štúdia, majú prakticky zamerané predmety. Avšak ich celkový počet hodín nie je najvyšší z uvedených skupín a je totožný so skupinou predmetov orientovaných na IKT. Praktické predmety sú orientované najmä na prácu s rôznymi druhmi materiálov s využitím klasických nástrojov a náradia pre ručné obrábanie materiálov.
Odborné predmety tvoria úvod do materiálovedy, technického zobrazovania, technickej mechaniky a elektrotechniky. Z celkového počtu hodín majú najväčší priestor, čo je aj zodpovedajúce zameraniu študijného programu. Z názvov jednotlivých predmetov je možné predpokladať, že absolventi sú pripravovaní prednostne pre strojárske a elektrotechnické odbory. Tieto predmety rozvíjajú prednostne odborno-didaktické kompetencie učiteľa a to v predmetoch grafická komunikácia v technike a technická mechanika.
Študenti si počas bakalárskeho štúdia majú možnosť vybrať z ôsmich povinne voliteľných predmetov. Ich profilácia je zabezpečená predmetmi elektrotechnické materiály a aplikácia výpočtovej techniky do oblastí elektrotechniky a technického kreslenia. Predmet tepelné spracovanie kovov je orientovaný do oblasti strojárstva. Týmito predmetmi sa môžu študenti profilovať v odbore, v ktorom predpokladajú svoje uplatnenie. Ďalšie predmety sú zamerané všeobecne do oblasti plánovania a riadenia výroby a kvality výroby ako aj pre oblasť BOZP. Povinne voliteľné predmety sú zaradené do výučby v 2. a 3. ročníku bakalárskeho štúdia. V 2. aj 3. ročníku si môžu študenti vyberať zo štyroch predmetov. V 2. ročníku sú všetky predmety ukončené hodnotením PH (priebežné hodnotenie) a študent získa ich absolvovaním 3 kredity. V 3. ročníku sú dva predmety ukončené skúškou za 6 kreditov a dva predmety sú ukončené PH za 3 kredity.
Všetky predmety okrem multimediálnej podpory výučby sú teoretického charakteru. Predmety v 2. ročníku sú zamerané na ekonomiku, oblasť technológií materiálov a grafickú komunikáciu s pomocou softvéru Autocad. Z hľadiska systémového prístupu má grafický softvér podporiť aplikáciu počítača v činnostiach špecifických a jedinečných pre predmet technika. Z oblasti komunikácie rozvíja predmet aplikácia výpočtovej techniky odborné kompetencie budúceho učiteľa v oblasti grafickej komunikácie pomocou výpočtovej techniky a programu Autocad. Predmet multimediálna podpora výučby je orientovaný na tvorbu multimediálnych učebných pomôcok, ktoré tiež formujú komunikačné kompetencie učiteľa predmetu technika smerom ku komunikácii učiteľ – žiak.
Voliteľné predmety sú zaradené do výučby v 2. a 3. ročníku bakalárskeho štúdia. V 2. aj 3. ročníku si môžu študenti vyberať z dvoch predmetov. V 2. ročníku sú predmety ukončené hodnotením PH (priebežné hodnotenie) alebo A (absolvoval) a študent získa ich absolvovaním 3 kredity. V 3. ročníku sú obidva predmety ukončené A za 3 kredity.
Všetky predmety sú orientované na praktické činnosti, neobsahujú predmety zamerané na grafickú komunikáciu, ani iné formy komunikácie.
Analýza bakalárskeho študijného programu Učiteľstvo technickej výchovy
Predmety sú aj na druhom stupni rozdelené na povinné, povinne voliteľné a voliteľné. Povinné predmety tvorí 12 predmetov s celkovým rozsahom 84 hodín prednášok a 468 hodín seminárov a cvičení (spolu 552 h). Predmety by sme mohli rozdeliť podľa obsahu do týchto skupín:
1. odborné predmety: Technika a životné prostredie, Aplikovaná elektrotechnika, Stroje a mechanizmy, Dejiny vedy a techniky, Ekonómia, spolu 240 h, čo tvorí približne 43 %.
2. odborné predmety didaktické: Didaktika techniky, spolu 60 h, čo tvorí približne 11 %.
3. pomocné predmety: Svet práce, Vedecký experiment, Metodika tvorby diplomovej práce, spolu 84 h, čo tvorí približne 15 %.
4. predmety zamerané na zručnosti s IKT: Počítačová grafika CAD, Operačné systémy, Aplikácia IKT, spolu 168 h, čo tvorí približne 30 %.
Odborné predmety majú širší záber ako na bakalárskom stupni, obsahujú predmety zamerané na elektrotechniku, strojárstvo a ekonómiu. Z celkového počtu hodín majú najväčší priestor, čo je aj zodpovedajúce zameraniu študijného programu. Z predmetov, ktoré patria do tejto skupiny, môžeme sledovať rozvoj grafickej komunikácie v aplikovanej elektrotechnike a strojoch a mechanizmoch. V obsahu predmetov sú zakomponované prvky grafickej komunikácie najmä v používaní symbolov pre jednotlivé druhy súčiastok ako aj pri kreslení náčrtov strojov a jednoduchých mechanizmov.
Odborné didaktické predmety majú za úlohu pripraviť učiteľa na vedenie výučby na strednej odbornej škole. V didaktike sa budúci učitelia učia ako svoje odborné kompetencie (aj v oblasti grafickej komunikácie) sprostredkovať žiakom a ako ich aktívne zapojiť do tohto procesu. Druhou najväčšou skupinou sú predmety zamerané na vedomosti a zručnosti s IKT, ktorých výučba tvorí 30 %. Ich obsah je orientovaný na počítačovú grafiku, operačné systémy a aplikačné využitie IKT vo vyučovacom procese. Z týchto troch predmetov dva sú zamerané na rozvoj aj grafických komunikačných zručností učiteľov technických predmetov.
Pomocné predmety pripravujú študentov na zvládnutie vstupu do zamestnania a tvorbu diplomovej práce, pričom práve predmet metodika tvorby diplomovej práce rozvíja grafickú komunikáciu učiteľov. Ako vidieť, každá skupina predmetov obsahuje možnosti na rozvoj grafickej komunikácie alebo komunikácie vôbec. Keďže komunikácia je spoločným, syntetizujúcim prvkom v kompetenciách učiteľa, je naozaj veľmi dôležité, aby bola zaradená do každej skupiny predmetov študijných plánov učiteľov.
Záver
V porovnaní s predchádzajúcim obdobím (pred rokom 2008) študijné plány obsahujú viac predmetov orientovaných na informačno – komunikačné technológie, čo odráža celkový vzostup dôležitosti informačno – komunikačných kompetencií žiakov a študentov na všetkých stupňoch vzdelávania. Osvojenie si grafickej komunikácie je jedným z cieľov technického vzdelávania. Aby bol tento cieľ splnený, je potrebné rozvíjať grafické zručnosti študentov, ich motorické zručnosti a zároveň rozvíjať tvorivosť a predstavivosť (Tomková, 2013). V ďalšom období by študijné plány pre učiteľov techniky mali okrem komunikačných kompetencií zohľadniť rýchly rast poznatkov z techniky a technológií, hlavné odvetvia priemyslu na Slovensku tak, aby sprostredkovali
študentom aktuálne vedomosti a zručnosti potrebné pre ich úspešný vstup na trh práce.
Zoznam bibliografických odkazov
BAJTOŠ, J., ŠNAJDER, Ľ., OROSOVÁ, R., KIREŠ, M. 2009. Čiastkové výsledky výskumu úrovne psychodidaktických kompetencií učiteľov. In: Media4u Magazine. Hradec Králové: PdF, 2009. Dostupné na: http://www.media4u.cz/mvvtp2009 .pdf#page=18
BEISETZER, P., VRŠKOVÝ, R. 2008. Technická výchova v reflexii rozvoja priestorovej predstavivosti. In Inedutech 2008. Prešov: FHPV PU, 2008. Dostupné na: http://www.fhpv.unipo.sk/ ktechv/inedutech2008/kniznica/pdf_doc/14.pdf.
BLAŠKO, M. 2013. Kvalita v systéme modernej výučby. Košice: TUKE, 2013, s. 9. ISBN 978-80-553-1281-1.
KUNOVÁ, S., BÁNESZ, G. 2013. Analýza výskumov z oblasti rozvoja priestorovej predstavivosti žiakov. In: Edukacja – Technika - Informatyka. Rzeszow: FOSZE, 2013, č. 1. ISSN 2080-9069.
TOMKOVÁ, V. 2013. Technická neverbálna komunikácia. Nitra: PF UKF, 2013. ISBN 978-80-558-0367-8.
VALLO, D., RUMANOVÁ, L., VIDERMANOVÁ, K., BARCÍKOVÁ, E. 2013. Aktivity a manipulácie vo vyučovaní geometrie telies. Nitra: FPV UKF, 2013. ISBN 978-80-558-0389-0.
doc. PaedDr. Danka Lukáčová, PhD, Pedagogická fakulta UKF v Nitre,
Dražovská 4, 949 01 Nitra, Slovenská republika e-mail: [email protected]
SYNERGETICKÉ EFEKTY V LOGISTICKÉM MYŠLENÍ FIRMY