The objective of our work was to evaluate the resistance of 28 genotypes of oats to the most important fungal diseases. The evaluation was done by means of field trials conducted at two localities in Slovakia. Significant differences were detected among the genotypes when evaluating the non-specific resistance. The reaction of the genotypes differed in the field conditions due to the fact that the occurrence of oat powdery mildew and crown rust was higher when compared
with the occurrence leaf blotches complex.No symptoms of powdery mildew were visible in field trials at locality Vígľaš-
Pstruša. All genotypes of the evaluated set were resistant to the leaf blotches complex despite of the higher attack of the registered cultivar Avenuda. High level of resistance to leaf blotches complex in field conditions was detected in the genotype Caleche. Genotype Avenuda showed high level of resistance to powdery mildew. High levels of AUDPC to powdery mildew were observed in the genotypes Atego, Flämingsstern and breeding materials PS-137, PS-131, PS-138, PS-122 and to crown rust in the genotypes Euro and Atego.
Key words: Avena sativa L., disease, oats, resistance
Úvod
Ovos siaty (Avena sativa L.) je v poradí treťou najpestovanejšou obilninou po pšenici a jačmeni. Počas svojho vývinu v prirodzených podmienkach prostredia býva ovplyvňovaný množstvom faktorov, či už pôdno-klimatickými podmienkami alebo výskytom patogénnych mikroorganizmov. Najvýznamnejšie choroby napádajúce ovos v našich podmienkach sú hrdza ovsená, listové škvrnitosti, medzi ktoré patrí hnedá škvrnitosť ovsa a septória ovsená, ďalej sú to múčnatka trávová na ovse a prašná sneť ovsená. Hnedá škvrnitosť ovsa (Drechslera avenae (Eidam) Scharif, teleomorfa Pyrenophora avenae Ito & Krib.) a septória ovsená (Septoria avenae (A.B. Frank) Bissett) sú nekrotrofné parazity spôsobujúce značné straty na úrode a to najmä v regiónoch s chladnejšími klimatickými podmienkami (HARDER, HABER, 1992). Za nepriaznivých podmienok môže P. avenae spôsobiť straty na úrode až do výšky 50 %. Patogén je extrémne škodlivý u silno napadnutých rastlín, u ktorých nedozrievajú zrná (WELSH et al., 1953). Najdôležitejším obligátnymi patogénmi sú hrdza ovsená (Puccinia coronata Corda (syn. Puccinia coronata f. sp. avenae.) a múčnatka trávová na ovse (Blumeria graminis D.C. f. sp. avenae Em. Marchal) (HARDER, HABER, 1992, ŠEBESTA et al., 1996).
Cieľom našej práce bolo zhodnotiť rezistenciu voči najdôležitejším hubovým ochoreniam u 28 genotypov.
Materiál a metódy
Hodnotené boli registrované odrody nahého ovsa (Avenuda, Detvan a Izak), plevnatého ovsa (Auron, Zlaťák, Ardo, Zvolen, Flämingsstern, Kanton, Atego a Euro), novošľachtence (PS-107 (Vendelín), PS-119 (Valentín), PS-121, PS-122, PS-127, PS-128, PS-129, PS-130, PS-131, PS-132, PS-133, PS-134, PS-135, PS-136, PS-137 a PS-138) a genotyp Caleche pochádzajúci z Génovej banky Piešťany, Slovensko. Poľná odolnosť sa hodnotila na dvoch lokalitách - Vígľaš-Pstruša a Borovce. Napadnutie listovými škvrnitosťami a múčnatkou trávovou sa v poľných podmienkach hodnotilo ako percento napadnutej plochy. V súbore odrôd a novošľachtencov ovsa bolo napadnutie múčnatkou trávovou a listovými škvrnitosťami hodnotené v troch termínoch. Pri hrdzi ovsenej sa hodnotilo napadnutie vrchných listov v percentách, ktoré boli hodnotené v dvoch termínoch. Zo získaných hodnôt sa počítala plocha pod krivkou vývoja choroby (AUDPC). Genotypy boli vysiate v 2 opakovaniach.
Percentuálne hodnoty boli transformované použitím arcsin √x. Analýza variácie získaných alebo zistených hodnôt (ANOVA pre P ≤ 0,05) s následným testom LSD bola spracovaná štatistickým programom SPSS (13.0).
Výsledky a diskusia
V roku 2007 sa v lokalitách Vígľaš-Pstruša a Borovce zhodnotila rezistencia voči hrdzi ovsenej a komplexu listových škvrnitostí (patogény Pyrenophora avenae Ito & Krib a Stagonospora avenae (A.B. Frank)) a na lokalite Borovce voči múčnatke trávovej na ovse u 28 genotypov ovsa. V rámci hodnotenia napadnutia sa ako parameter pre vyhľadávanie rezistentných genotypov ovsa použili hodnoty AUDPC. Viacfaktorovou analýzou rozptylu sa zistili signifikantné rozdiely medzi genotypmi, medzi opakovaniami sa nepreukázali významné rozdiely a s malou významnosťou bola zistená interakcia genotyp x opakovanie. Najodolnejší voči múčnatke trávovej bol ovos nahý Avenuda, ktorý sa signifikatne odlišoval takmer od všetkých sledovaných genotypov okrem odrôd Izak, Auron a novošľachtenca PS-119 (Valentín). Medzi najnáchylnejšie odrody patrili Atego a Flägminstern a novošľachtence PS-137, PS-131, PS-138 a PS-122.
Napriek skutočnosti, že ovos je voči hubovým chorobám značne rezistentný, medzi hodnotenými genotypmi sa zistili významné rozdiely v rezistencii voči komplexu listovým škvrnitostiam. Rovnako sa
zistili významné rozdiely aj medzi hodnotenými lokalitami. Avšak nebola zistená významná interakcia medzi genotypom a lokalitou. Genotyp Caleche bol v oboch lokalitách plne odolný. Naopak, v porovnaní s múčnatkou trávovou najzávažnejšie napadnutý bol genotyp Avenuda. Náchylnými genotypmi boli ešte PS 129, PS 135 a Detvan.
Najnáchylnejšie odrody voči hrdze ovsenej boli Euro a Atego, ktoré sa zároveň signifikantne odlišovali aj od náchylnej kontrolnej odrody Caleche. Viacfaktorovou analýzou rozptylu sa zistili signifikantné rozdiely medzi lokalitami a medzi genotypmi, avšak nebola zistená interakcia genotyp x opakovanie.
Napriek niektorým sporadickým správam ohľadom komplexu listových škvrnitostí (ŠEBESTA et al., 1996; ŠEBESTA et al. 2001; JALLI, 2004; PETROVA et al., 2006), informácie v tejto oblasti sú nedostatočné. V našej práci sa zistili genotypy ovsa rezistentné voči múčnatke, hrdzi ovsenej a Pyrenophora
avenae alebo Stagonospora avenae, čo sa zhoduje s výsledkami vyššie zmienených autorov.
Záver
V poľnej rezistencii boli pri hodnotení nešpecifickej rezistencie zistené signifikantné rozdiely medzi genotypmi. Reakcia genotypov sa v poľných podmienkach líšila v tom, že výskyt múčnatky trávovej na ovse a hrdze ovsenej bol oproti komplexu listových škvrnitostí vyšší. Napriek nižšiemu napadnutiu komplexom listových škvrnitostí, šľachtenie ovsa na zlepšenie rezistencie voči najzávažnejším patogénom naďalej zostáva prioritou v našich šľachtiteľských programov. Informácie o populáciách patogéna a tiež o možných zdrojoch rezistencie sú pre úspešnú šľachtiteľskú stratégiu dôležité.
Poďakovanie
Táto práca bola podporovaná finančnými prostriedkami štátnej úlohy výskumu a vývoja Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky číslo 2006 UO 27/091 05 01/091 05 11.
Literatúra
1. HARDER, D.E. − HABER S. (1992): Oat diseases and pathological techniques. In: Oat science and technology. Agron. Monogr. 33. Edited by Marshall H.G. and Sorrells M.E. American Society of Agronomy, Inc., Madison, Wisc., and Crop Science Society of America, Inc. Madison, Wisc., 1992, 307- 425.
2. JALLI, M. (2004): First studies on the virulence spectrum of Finnish Drechslera avenae isolates. In: Proceedings 7th International Oat Conference. Agrifood Research Reports 51. MTT Agrifood Research Finland, FIN-31600 Jokioinen, Finland, Ed. Peltonen-Sainio P., Topi-Hullni M., 2004, 185.
3. PETROVA, O.S. − AFANASENKO, O.S. (2003): Metody opredelenija virulentnosti griba Drechslera
avenae i ustojčivosti sortov ovsa k krasno-buroj piatnistosti listjev. Vest. Zasc. Rast., 1, 63-66.
4. PETROVA, O.S. − AFANASENKO, O.S., LOSKUTOV, I.G. (2006): Oat Resistance to Pyrenophora
avenae Ito et Kurib. Oats Newsletter, 50, 2006
(http://wheat.pw.usda.gov/ggpages/oatnewsletter/v50/Helmintosp_artic.html)
5. ŠEBESTA, J.
−
ZWATZ, B.−
HARDER, D.E.−
CORAZZA, L.−
RODERICK, H. W.−
STOJANOVIC, S. (1996): Incidence and resistance of oats to fungus diseases in Europe in 1988-1994. Plant Protect. Sci., 32, 103-113.
6. ŠEBESTA, J.
−
ZWATZ, B.−
RODERICK, H.W.−
CORAZZA, L.−
STARZYK, M.H.−
REITAN, L.−
LOSKUTOV, I.G. (2001): Incidence of Pyrenophora avenae Ito et Kurib. in Europe between 1994- 1998, and the varietal reaction of oats to it. Plant Protect. Sci., 37, 91-95.7. WELSH, J.N.
−
CARSON, R.B.−
CHEREWICK, W.J.−
HAGBORG, W.A.F.−
PETURSON, B.−
WALLACE, H.A.H. (1953): Oat varieties – past and present. Canada Dept. Agric., Ottawa, Ontario, Publ. 891, 1953, 51.
__________________________ Adresa autorov:
Ing. Jozef Gubiš; Ing. Katarína Bojnanská; Ing. Štefan Masár, CSc.; SCPV – Výskumný ústav rastlinnej výroby, Oddelenie aplikovanej genetiky, Bratislavská cesta 122, 921 68 Piešťany, e-mail: [email protected], [email protected], [email protected]; Ing. Peter Hozlár; Daniela Dvončová; SCPV – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany – Výskumno-šľachtiteľská stanica Vígľaš-Pstruša, 962 02 Vígľaš – Pstruša, e-mail: [email protected], [email protected]