Despliegue de la acción yihadista en los Territorios Palestinos

The point of view to abortion of secondary school students HANOBIK František

ABSTRAKT

V príspevku analyzujeme pohľad stredoškolskej mládeže na problematiku interupcie ako sociálneho fenoménu v živote ženy. Analýza vychádza z bioetických princípov pomáhajúcich profesií, ktoré kladú dôraz na ochranu života každého človeka a teda aj počatého dieťaťa. V príspevku analyzujeme dôvody vedúce ženu k umelému prerušeniu tehotenstva, etické a zdravotné hľadiská, kresťanské názory na tento problém a návrhujeme odbornú pomoc poskytovanú sociálnymi pracovníkmi a sociálnymi inštitúciami ženám, ktoré podstúpili interrupciu. V príspevku sú prezentované výsledky dotazníkového prieskumu zisťujúceho postoj respondentov /študentov maturitných ročníkov/ v otázke umelého prerušenia tehotenstva. Každý človek má právo na ochranu života, vrátane ešte nenarodených detí a preto je interupcia neprípustná. Obeťou interrupcie je totiž nielen plod, ale aj žena, ktorá interrupciu podstúpi. Tehotná žena ktorá sa nachádza v núdzi by mala dať dieťaťu šancu a namiesto interrupcie voliť alternatívne riešenia, ako je utajený pôrod alebo hniezdo záchrany, ak dieťa nechce prijať.

Kľúčové slová: Právo na život. Interrupcia. Sociálna intervencia.

ABSTRACT

In this paper we analyze the secondary school pupils look at the issue of abortion as a social phenomenon in the lives of women. The analysis is based on the bioethical principles of helping professions, which emphasize the protection of life and every person thus conceived child. In this paper we analyze the reasons leading women to abortion, ethical and health aspects, Christian views on this issue and propose technical assistance provided by social workers and social institutions, women who undergo abortion. This paper presents the results of the questionnaires used to ascertain the position of the respondents / students grade graduation / the abortion issue. Everyone has the right to protect life, including unborn children and abortion is therefore inadmissible. Victim of abortion is not only because the fetus, but also a woman who undergoes abortion. A pregnant woman who is in need should

give the child a chance and instead choose abortion alternatives, such as secret birth or hatch, if the child does not want to take.

Keywords: Right to life. Abortion. Social intervention.

Úvod

Zmena postavenia žien v spoločnosti, zodpovedné rodičovstvo, ochrana života od počatia po prirodzenú smrť, sú charakteristickými črtami našej spoločnosti. Stále nás však šokujú správy o usmrtených a odhodených novorodencoch, či deťoch týraných vlastnými rodičmi. Nechcené tehotenstvá a z nich plynúce rozhodnutie podstúpiť interrupciu sa stávajú sociálnymi fenoménmi nielen v živote ženy, ale celej spoločnosti, keďže postihujú najmä tých, ktorí sa nemôžu brániť – nenarodené deti. Problematika interrupcií rozdeľuje spoločnosť. Podľa medzinárodných dohovorov sa prijímajú legislatívne úpravy zákonov v rámci EÚ. Súčasťou celej problematiky je práca so ženami, ktoré postúpili interrupciu alebo stoja pred rozhodnutím, či si dieťa ponechať a zároveń prevencia medzi mladými ľudmi o zodpovednom prístupe k sexualite s dôrazom kladeným na ochranu ešte nenarodeného života.

Charakteristika interupcie

Nie každé tehotenstvo je plánované a chcené. Umelé prerušenie tehotenstva bezprostredne súvisí s problematikou ochrany života embrya alebo plodu. Ide o zásah do telesnej integrity počatého a doposiaľ nenarodeného dieťaťa vedúci k jeho likvidácii, z čoho vyplývajú nesmierne zložité otázky v rovine mravnej, etickej, spoločenskej a aj právnej.54

Z biologického hľadiska nie je interrupcia nič iné ako zámerné ukončenie života ľudského jedinca v niektorom štádiu jeho vývinu pred narodením: „Za tým si stojím ako biológ. Keďže nie som právnik, nedovolím si však tvrdiť, že ide o vraždu alebo iný trestný čin. Nedovolím si ani najmenšiu výčitku voči ženám, ktoré sa doteraz k interrupcii z takých, či onakých dôvodov uchýlili. Ale práve o takýchto veciach – právnych a morálnych aspektoch interrupcií – by mali perspektívne diskutovať právnici, morálne autority, politici, politológovia, či občianski aktivisti.“ 55

54 _{VLČEK, R. - HRUBEŠOVÁ, Z. Zdravotnícke právo. Bratislava : Epos, 2007. s. 153-154.}

Z uvedeného jasne vyplýva, že interrupcia je v rozpore s hlavnými princípmi bioetiky, z ktorej vychádzajú aj pomáhajúce profesie, vrátane sociálneho pracovníka. Poznávať máme, aby sme liečili, nie manipulovali, preto len zákrok v súlade s prírodou je povolený. Zákroky proti prírode a neprirodzené zákroky, akou je aj interrupcia, nie sú povolené, lebo nie všetko, čo je technicky možné, je morálne prípustné.56

V rannom období kresťanstva boli pokusy o ukončenie tehotenstva odsudzované, no neboli limitované žiadnymi zákonmi. Kresťanský filozof svätý Augustín v 5. storočí považoval za „pobehlice“ dokonca aj vydaté ženy, ktoré aby sa vyhli dôsledkom pohlavného styku, si zaobstarávali jedy alebo hľadali iné spôsoby, ako potratiť.57

Pôvodne kresťanskí teológovia, ako napríklad v 13. storočí Tomáš Akvinský, verili, že plod nemá pri počatí dušu, ale získava ju až o čosi neskoršie – podľa tradičného katolíckeho učenia po štyridsiatich dňoch u chlapcov a osemdesiatich u dievčat.58

Akvinský prijal aristotelovské učenie, podľa ktorého ľudská duša logicky súvisí s ľudským telom rovnako, ako tvar alebo forma každého predmetu logicky súvisí s materiálom, z ktorého je vyrobený. Podľa tohto názoru sa ľudská duša nemôže vteliť do ničoho, ak to už nie je ľudské telo s podobou a orgánmi ľudskej bytosti.59

Počas dlhého obdobia cirkevnej hierarchie tak prevládal názor, že plod sa stáva osobou nie pri počatí, ale až v neskoršom štádiu tehotenstva, neskoršom, než v akom sa vykonávajú takmer všetky interrupcie v súčasnosti.60

Až pápež Sixtus V. prehlásil interrupciu v akomkoľvek štádiu gravidity za vraždu. Napriek tomu tolerantný postoj cirkvi trval až do druhej polovice devätnásteho storočia, kedy pápež Pius IX. roku 1869 zaviedol exkomunikáciu za prerušenie tehotenstva.61

Prehľad súčasného právneho stavu v rôznych krajinách sveta prezrádza, že postoje k ukončeniu gravidity a k praxi, ktorá s ním súvisí, predstavuje rôzne možnosti. Na jednom konci spektra sú krajiny, v ktorých je interrupcia zakázaná a na druhom stoja krajiny, kde žena môže postúpiť interrupciu na základe jednoduchej žiadosti.

Človek je tvor spoločenský. Žije a rozvíja sa vo vzťahoch s inými ľuďmi. Očakáva od nich pomoc, povzbudenie a pocit bezpečia. Zároveň musí rešpektovať ich požiadavky a byť

56 _{LUCAS LUCAS, R. Bioetika pre všetkých. Spolok svätého Vojtecha : Trnava, 2010. s. 29.}

57 _{DWORKIN, R. Morálnosť interupcií. In: Právo ženy? Štúdie o problematike interrupcií. Bratislava :} Kalligram, 2004. s. 114.

58 _{MASÁR, J. Škandalózna pravda o interupciách. Bratislava : AMA, 2003. s. 46.}

59 _{DWORKIN, R. Morálnosť interupcií. In: Právo ženy? Štúdie o problematike interrupcií, s. 115.} 60 _{DWORKIN, R. Morálnosť interupcií. In: Právo ženy? Štúdie o problematike interrupcií, s. 113.} 61

k nim ohľaduplný aj napriek nedostatkom. Už tu možno vidieť určité práva a povinnosti, ktoré vyplývajú zo vzťahu ľudí.62

Preto Deklarácia ľudských práv vznikla v roku 1948 na ochranu ľudského života pred násilím a nespravodlivým donucovaním človeka vykonávať to, čo nie je v súlade s jeho svedomím a prospešným pre jeho život a život jeho rodiny. Človek musí byť v jednaní vedený svojim osobným presvedčením, vlastnou iniciatívou a zmyslom pre zodpovednosť a nie pretože bol k niečomu prinútený. Deklarácia pozná právo na slobodu zmýšľania, svedomia a náboženstva.63

Ľudské práva sú stále porušované. Najmodernejšia technika a úspešné vedecké výsledky nedokázali odstrániť hlad, vojnu a otrocké zaobchádzanie s ľudským životom. Vo vyspelých krajinách sú ľudské práva zneužívané v prospech znehodnocovania života a ľudskej dôstojnosti, čo sa prejavuje v presadzovaní eutanázie, zabitia nenarodených detí interrupciou, výskumoch na ľudských zárodočných bunkách a podobne.64

Rozhodnutia namierené proti životu, akým podstúpenie interrupcie nepochybne je, vznikajú niekedy z ťažkých, dramatických skúseností, z veľkého utrpenia, osamotenia, úplnej ekonomickej bezperspektívnosti, depresie a strachu o budúcnosť, najmä ak ide o tehotné opustené ženy. Avšak tento problém dnes prekračuje rámec osobných situácií a premieta sa do kultúrnej, spoločenskej a politickej roviny tak, že sú spomínané priestupky proti životu interpretované ako práva jednotlivca. Ide o protirečenie deklarácie ľudských práv a ich popieranie v praxi.65

Z bioetického ako aj kresťanského pohľadu sú však špekulácie o začiatku života irelevantné: „Niektorí sa pokúšajú ospravedlniť umelý potrat tým, že počatý plod nemožno pred uplynutím určitého počtu dní považovať za osobný ľudský život. V skutočnosti však od okamihu oplodnenia vaječnej bunky sa začína život, ktorý nie je životom otca ani matky, ale novej ľudskej bytosti, ktorá sa samostatne rozvíja.“66

K vyhláseniu sa prikláňa aj Suaudeau: „Ľudské embryo si zasluhuje bezpodmienečnú úctu, rovnakú, aká patrí každému človeku. Budúcemu dieťaťu sa od momentu počatia

62 _{LACA, S. Etika života a interupcia. Prešov: Kušnír 2008. s. 35.}

63 _{CEHUĽOVÁ, Ľ. Bioetika pre vychovávateľov alebo veda prežitia. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška,} 2010. s. 39.

64 _{CEHUĽOVÁ, Ľ. Bioetika pre vychovávateľov alebo veda prežitia. s. 40.} 12 JÁN PAVOL II. Evangelium Vitae.. 25. marca 1995. Dostupné na internete: http://www.kbs.sk/do_pdf/index.php?cid=1117282943.

priznáva ľudský život ako základ úcty, ktorá mu náleží. Keďže embryo patrí k druhu homo sapiens, má sa o ňom uvažovať ako o osobe a tak k nemu aj pristupovať.“67

Právo na život je vyhlásené za neodňateľný atribút ľudskej bytosti a najvyššiu hodnotu medzinárodnej hierarchie ľudských práv, je tiež garantovaný v právne významných dokumentoch na univerzálnej aj regionálnej úrovni. Napríklad v článku 3 Všeobecnej

deklarácie ľudských práv „ ...každý má právo na život, na slobodu a osobnú bezpečnosť“.68 Taktiež článok 6 Dohovoru o právach dieťaťa hovorí: „Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život....Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, budú zabezpečovať v maximálnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa. Ide o neodňateľné právo na život a záväzok štátu zabezpečiť prežitie a rozvoj.“ V roku 1979, ktorý OSN vyhlásila za Medzinárodný rok dieťaťa, bolo tiež definované právo dieťaťa narodiť sa ako chcené, preto by mala byť všetkým deťom daná šanca, aby sa narodili deti zdravé, rodičom, ktorí si ich želajú a majú na ne čas, prostriedky a schopnosti ich vychovať a riadne sa o nich starať. 69

Aj v podmienkach a právnom poriadku Slovenskej republiky je aktuálna otázka ochrany života. Právnu úpravu práva na život obsahuje článok 15 odsek 1 Ústavy SR, ktorý je duplicitný s článkom 6 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.70 Oba predpisy ustanovuje, že: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“

Keďže ide nový individuálny ľudský život od prvého momentu jestvovania, ukončenie tehotenstva nie je prípustné ani v jeho prvých dňoch a je chápané ako zámerné usmrtenie dieťaťa v lone matky. Tehotenstvo môže priniesť žene a rodine závažné problémy, to však nemôže byť dôvodom pre jeho ukončenie. Ani v prípade ohrozenia zdravia alebo života matky nie je prípustné priame usmrtenie plodu, avšak žena má právo dať si liečiť vážnu chorobu, či už operatívne, alebo pomocou liekov aj v prípade, ak liečebný zásah má za následok ohrozenie alebo aj smrť plodu. Podmienkou v takýchto prípadoch je, že sa liečebný výsledok nedosahuje priamym usmrtením plodu. Umelé prerušenie tehotenstva nesmie byť súčasťou terapie, ak je úmyslom liečiť vážnu zdravotnú poruchu, nie zbaviť sa plodu a ak liečebný zásah, či metóda zodpovedá vážnosti ochorenia.71

67 _{SUAUDEAU, J. Potrat a eutanázia. Zborník prednášok Pápežskej rady pre rodinu. Bratislava} 2002. s. 27-28.

68 _{Všeobecná deklarácia ľudských práv z 10. decembra 1948, čl. 3.} 69 _{Dohovor o právach dieťaťa z 20. novembra 1959, čl. 6.}

70 _{Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992, čl. 15, ods. 1.}

Najčastejšie prezentované a ospravedlňované sú situácie ako ohrozenie života matky, poškodenie alebo postihnutie plodu a znásilnenie. Ak je tehotenstvo výsledkom trestného činu, ohrozuje jej život, alebo ak sa zistí deformácia plodu, treba hľadať iné alternatívy namiesto rozhodnutia tehotenstvo ukončiť, akými sú adopcia či hniezda záchrany. Žena je tá, ktorá prežíva tehotenstvo a stáva sa matkou; ak sa nerozhodne dieťa vychovať, ak nie je presvedčená o tom, že je psychicky a fyzicky pripravená na zvládnutie tejto úlohy, nemalo by sa jej brániť túto úlohu neprijať, čo by však nemalo brániť dieťaťu narodiť sa. Ak sa pozeráme na problém pragmaticky, porodiť dieťa a dať ho na adopciu je najlepšou alternatívou k interrupcii. Úlohou sociálnej práce zo ženami je viesť ich k tomu, aby zvažovali nad inými možnosťami riešenia nechceného tehotenstva, z ktorých si má žena právo vybrať, prízvukujúc na právo nenarodeného dieťaťa žiť, aj keď ho žena nechce.

Z postoja katolíckej cirkvi vyplynulo aj právo na výhradu svedomia, ktoré na základe presvedčenia prezentovaného aj v tejto práci, že ukončenie tehotenstva je ukončením života nenarodeného dieťaťa, viedla k vzniku zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Podľa tohto práva môže každý odmietnuť konať to, čo vo svojom svedomí pokladá za nedovolené podľa vieroučných a mravoučných zásad. Toto právo sa týka činnosti v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch vrátane výkonu vojenskej služby, ďalej výkonov v oblasti zdravotníctva, najmä vo vzťahu k umelým ukončeniam tehotenstva, umelým alebo asistovaným oplodneniam, pokusom a nakladaniu s ľudskými orgánmi, ľudskými zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami, eutanázii, klonovaniu, sterilizácii a antikoncepcii pri činnosti v oblasti výchovy a vzdelávania (najmä sexuálna výchova na školách), v poskytovaní právnych služieb a pri pracovnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa tejto zmluvy.72

Sloboda svedomia rovnako ako sloboda myslenia je neobmedziteľná a patrí k základným ľudským právam, aspoň od čias liberalizmu a výhrada svedomia vyplýva z práva na slobodu svedomia.73

Umelo vyvolaný potrat spôsobuje likvidáciu ľudskej bytosti v ranných fázach jej existencie a teda je v rozpore s dôstojnosťou človeka, so spravodlivosťou a priamo porušuje princíp nezabíjať. Zásahy do už oplodneného vajíčka sa netýkajú povahy sexuality, ale

72 _{Občianske združenie Možnosť voľby. Návrh zmluvy o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. [online]. 6/04/}

rovnosti každého ľudského života. Nejde len o otázku viery. Rozum sám o sebe stačí na to, aby bola zrejmá krutosť takéhoto činu.74

Bežný pohľad na štatistické údaje ukazuje, že ženy žiadajú o interrupciu predovšetkým z psychických, sociálnych a ekonomických dôvodov. Na Slovensku bolo v roku 2009 vykonaných 9970 umelých prerušení tehotenstva, čo predstavuje pokles o 899 oproti predchádzajúcemu roku 2008, pričom zo zdravotných dôvodov bolo vykonaných 1328 interrupcií.75

Sociálne dôvody, ako počet detí, výchovné potreby, ohrozenie existencie páru, fyzické násilie alebo vyhrážanie sa násilím zo strany muža, ako aj ekonomické dôvody (ohrozenie rodinného rozpočtu) nemôžu sa povyšovať nad hodnotu osobného života, pretože osoba predchádza spoločnosť. Ekonomické problémy sa nedajú riešiť interrupciou, ale pomocou zo strany verejnej moci tým skôr, že život každého jedinca je spoločenským dobrom pre všetkých. Sociálne hodnoty sú hodnotám osoby podriadené.76

,,Je pravda, že matka umelý potrat prežíva často dramaticky a bolestne, lebo rozhodnutie zbaviť sa počatého plodu nepochádza vždy z čisto egoistických dôvodov a z pohodlnosti, ale má za cieľ chrániť isté dôležité dobrá, ako je vlastné zdravie alebo dôstojná životná úroveň ostatných členov rodiny. Niekedy prichádza obava, že počaté dieťa bude musieť žiť v takých zlých podmienkach, že sa stane lepšie, ak sa nenarodí. Ale všetky tieto a im podobné dôvody, akokoľvek sú vážne a dramatické, nikdy nemôžu ospravedlniť úmyselné pozbavenie života nevinnej ľudskej bytosti.“ Z etického hľadiska tak ukončenie tehotenstva pre príčiny osobného dôvodu nemôže byť prijateľné, pretože hodnota ľudského jedinca stojí nad každou inou hodnotou.77

K praktickým problémom v týchto prípadoch by sa malo pristupovať formou poradenstva. Ak sú spomínané situácie pre ženu nezvádnuteľné, mala by svoje možnosti prekonzultovať nielen s partnerom, rodinou a priateľmi, ale aj odborníkom, akým je aj sociálny pracovník. V opačnom prípade sa trauma zo znásilnenia, následného otehotnenia, núteného cestovania za interrupciou alebo pôrodu znásobuje.78

74 _{LUCAS LUCAS, R. Bioetika pre všetkých.s. 139.}

75 _{Národné centrum zdravotníckych informácií. Potraty za rok 2009. [online]. Roč. č. 7/2010.} Bratislava : Národné centrum zdravotníckych informácií. [citované 2010-20-10]. s. 7. Dostupné na internete: <http://data.nczisk.sk/publikacie/zs1007.pdf >.

76 _{SUAUDEAU, J. Potrat a eutanázia. s. 41.} 77 _{SUAUDEAU, J. Potrat a eutanázia. s. 40.}

Následky interupcie

Celým dvadsiatym storočím mnohí psychológovia, psychiatri a sociológovia hlásali pozitívne vplyvy tehotenstva a materstva na psychiku ženy, kým interrupcia bola odsudzovaná okrem iného za negatívny vplyv na ženskú psychiku. Viac ako fyzické následky interrupcie vplývajú na vnútro ženy psychické následky. Treba si uvedomiť, že interrupcia znásilňuje niečo veľmi základné v prirodzenosti ženy. Za normálnych okolností je žena darkyňou života a na druhej strane zabitie nevinného dieťaťa pochopiteľne spôsobuje ťažkú traumu, ktorá sa postupom času objaví v živote ženy. Lekári, ktorí sledujú ženy i naďalej po interrupcii, sa zjednocujú v názore, že po interrupcii sa vyskytujú ťažké psychické poruchy. Odborným vyšetrením možno u týchto žien zistiť tri základné, navzájom súvisiace patognómické symptómy a to agresivita voči vlastnej osobe, voči otcovi dieťaťa a voči celému svetu, depresia s vedomím viny a poruchy osobnosti.79 _{Tieto poruchy sa}

odborne označujú ako post-interrupčný alebo post-abortívny syndróm (skratka PAS).

Veľké množstvo výskumov o spomínanom syndróme sa vykonalo v USA, Kanade a Švajčiarsku. Doktor Vincent Rue, ktorý sa ako prvý začal zaoberať post-interrupčným stavom žien začiatkom osemdesiatych rokov, tvrdí, že psychologický vplyv terminácie tehotenstva by sa nemal podceňovať, lebo kým interrupcia môže fungovať ako uvoľňovač stresu elimináciou nechceného tehotenstva, ďalšie dôkazy svedčia o tom, že zároveň alebo následne po nej môže interrupcia u niektorých žien fungovať ako psychosociálny stresor, spôsobujúci postraumatickú stresovú poruchu (PTSD). Preto sa také správanie označuje ako post-interrupčný syndróm PAS, keďže sa objavuje v súvislosti s interrupciou a charakterizujú ho symptómy tejto stresovej poruchy, ako sú defenzívne mechanizmy, znovuprežívanie a otupenosť voči traumatickému zážitku.80

Ženy môžu prežívať interrupciu ako traumatickú udalosť z niekoľkých dôvodov. Mnohé z nich sú nútené podstúpiť interrupciu, či už rodičmi, manželmi, priateľmi, alebo inými osobami. Iné ženy bez ohľadu na to, aké dôvody ich prinútili podstúpiť interrupciu, môžu vnímať termináciu tehotenstva ako násilné zabitie vlastného dieťaťa. Strach, úzkosť, bolesť, plač a pocit viny prežívané počas interrupcie ovplyvňujú vnímanie zákroku, ako násilnej smrti. Mnohé ženy, ktoré zažili sexuálne násilie, prirovnávajú interrupciu k znásilneniu. Výskumy totiž potvrdzujú, že obete sexuálneho násilia prežívajú väčšiu

79 _{LACA, S. Etika života a interupcia. s. 54-55.}

úzkosť počas a po vykonaní interrupcie práve z dôvodu asociácií medzi znásilnením a prerušením tehotenstva.

Štúdie post-interrupčného syndrómu ďalej poukazujú na fakt, že u devätnástich percent žien, ktoré podstúpili interrupciu sa symptómy PAS objavili po troch až piatich rokoch od zákroku. Charakteristické symptómy post-interrupčného syndrómu sú defenzívne

mechanizmy ako podráždenosť, výbuchy hnevu, agresívne správanie, poruchy koncentrácie a

spánku. Žena môže na udalosť reagovať aj znovuprežívaním celej situácie, kedy sa jej okamihy z interrupcie vybavujú neočakávane, náhle a v nevhodnom čase alebo neustálym myslením na priebeh potratu a potrateného dieťaťa. Prežíva retrospektívne záblesky z priebehu interrupcie, trpí nočnými morami spojenými s interrupciou aj dieťaťom, pociťuje hlboký zármutok a depresiu počas výročia spojeného s prerušením tehotenstva, ako napríklad v deň podstúpenia interrupcie alebo v deň plánovaného pôrodu.

Niektoré ženy reagujú na prežitú traumu opačne, meravosťou a strnulosťou v spojitosti s tým, čo zažili, vytesňujúc emocionálne zdroje a stimuly asociované s týmto traumatickým zážitkom. V prípade post-interrupčného syndrómu sa táto strnulosť prejavuje neschopnosťou spomenúť si, čo sa v deň zákroku odohralo, ani na samotný priebeh interrupcie. Žena sa