Martin MANINA
Abstrakt
Školskú kultúru tvoria okrem celého akademického procesu aj študenti, rodičia študentov prostredníctvom školskej komunity i samotní pedagógovia. Úspešné riešenie konfliktov je možné vtedy pokiaľ sa mediácia stane priamou súčasťou takejto školskej kultúry. Škola sa má stať priestorom, kde pre žiaka nie je zakázané urobiť chybu a zároveň ho viesť k poznatkom ako im predchádzať. Učiteľ ako mediátor je prirodzená autorita, učí žiakov spoznávať prijateľné i nevhodné spôsoby komunikácie, vedúcich k vzájomnému rešpektu a tolerancie. Pri enormnom náraste sociálnych interakcií prostredníctvom virtuálnych sociálnych sietí, rastie potreba implementácie poznatkov o mediácii už na základných a stredných školách.
Kľúčové slová:
Mediátor, mediácia, školská mediácia, Peace Pals
Abstract:
School culture consistns not only from the academic process, including students, parents of students through the school community and teachers themselves . Successful conflict resolution is possible with as mediation becomes a direct part of such a school culture . The school has become a space where the pupil is not forbidden to make mistakes and to lead him to the knowledge how to prevent them. The teacher as a mediator is original authority, teaches students explore acceptable and inappropriate methods of communication, leading to mutual respect and tolerance. With the enormous growth of social interaction through virtual social networks, increasing the need for implementation of knowledge on mediation already in primary and secondary schools.
Key words:
Mediator, mediation, school mediation, Peace Pals
Školská mediácia pomáha riešiť a predchádzať konfliktom, ktoré vznikajú medzi pedagógom a žiakom, medzi učiteľmi navzájom, medzi žiakmi samotnými aj spory vzniknuté medzi učiteľom a rodičom žiaka. Akcelerátorom sporov často býva rozličné spoločenské postavenie, generačné rozdiely, odlišné hodnotové systémy, rozdielne sociálne prostredie i pretrvávajúci stres. Proces začlenenia certifikovaného mediátora v spolupráci so školou, alebo inou vzdelávacou inštitúciou môže
148 výrazným spôsobom prispieť k riešeniu krízových situácií a prevencii násilia na školách.
Mení sa vplyv tradičných sprostredkovateľov výchovy. V oveľa väčšej miere majú na správanie žiakov vplyv médiá a sociálne siete. Deti zverejňujú fotografie na sociálnych sieťach a pýtajú si reakcie na ne. Odvaha vyskúšať si provokatívne pózy rastie spolu s počtom pozitívnych odklikov a komentárov. Posúvajú sa hranice súkromnej diskusie (Pivovarčíková, Halásová, Miháliková, Balogová, Gogolová. 2010. Novovynárajúce sa potreby detí na Slovensku – prieskumná štúdia)
Aj skúsenosť zo zahraničia poukazuje na dôležitosť zvyšovania kvality vzťahov v prostredí škôl. Potreba zníženia výskytu násilia na základnej škole v USA bola podnetom pre vytvorenie mediačného programu „Mier medzi nami“. Program založený na teórii sociálneho učenia. Predpokladal, že deti budú prirodzene napodobňovať správanie svojich rovesníkov v problémových situáciách. Vybraní žiaci sa zúčastnili výcviku a následne pomáhali svojim rovesníkom v riešení konfliktov. V piatom roku realizácie bol program podrobený skúmaniu. Bolo zistené, že miera znalostí o konfliktoch sa zvýšila o 43% a miera zručností konflikt riešiť o 42%. Kvalitatívny rozbor mediačných dohôd ukázal v 100% prípadoch pozitívne, obojstranne uspokojivé vyriešenie konfliktov. Rovesnícki mediátori začali používať v oveľa väčšej miere komunikačné prostriedky efektívne pre riešenie konfliktov. (Holá Lenka a kol. 2013 Mediace v teorii a praxi. s. 272)
Vyššie spomenutý tzv. Peace Pals je empiricky overený päť ročný „peer“ mediačný program na americkej základnej škole. Odhalil celý rad pozitívnych výsledkov, vrátane zníženia násilia a vylepšenia sociálnych zručností pri vytváraní viac pozitívneho a pokojného prostredia v škole. Peer mediácia pomohla znížiť kriminalitu v školách, náklady na školských poradcov, podporuje rozvoj líderstva a schopnosť riešiť problémy medzi študentmi. Obdobné programy na predchádzanie konfliktov vzrástli na školách v USA o 40% medzi rokmi 1991 a 1999. Peace Pals bol odskúšaný na rôznorodej prímestskej základnej škole. Peer mediácia bola k dispozícii všetkým študentom. Došlo tak k významnému a dlhodobému zníženiu celoškolského násilia za obdobie piatich rokov. Zníženie sa týkalo ako verbálnych, tak aj fyzických konfliktov. Študent - mediátor získal vďaka tomuto programu signifikantné vedomosti týkajúce sa riešenia konfliktov a o mediácii ako takej.
Definovanie mediácie z hľadiska jej využitia v praxi bližšie špecifikuje najmä oblasť v ktorej sa problémová situácia odohráva a cieľové skupiny, pre ktoré je jej vyriešenie určujúce. V prípade školskej mediácie môžeme hovoriť o schopnosti vnímať, pochopiť a vhodne reagovať na konflikt v prostredí škôl a školských zariadení prostredníctvom usmernenia, resp. facilitácie sporu treťou nestrannou osobou, pričom konflikt môže nastať vo vzájemných vzťahoch medzi kolegami, učiteľom a riaditeľom školy, ale aj medzi žiakmi samotnými. Ak ide o riešenie konfliktov medzi žiakmi, môžeme hovoriť o rovestníckej mediácii, resp. o peer mediácii (Bieleszová 2013, str. 11)
149
Aleš Badnařík vo svojej práci uvádza, že konflikty, ktoré rieši pedagóg autoritatívnym spôsobom ho síce môžu urovnať alebo potlačiť jeho prejavy, ale ho neriešia. Potom sa tie isté konflikty objavujú znova a opakovane. Študenti preberajú autoritatívny, „silový” model správania a nemajú možnosť hlbšie porozumieť podstate konfliktov, ani vidieť iné spôsoby riešenia. (file:///C:/Users/User/Downloads/Riesenie_konfliktov.pdf) Na to aby žiaci porozumeli vzniku a podstate konfliktu, uprednostňuje neautoritatívny konštruktívny spôsob riešenia sporu zainteresovaním samotných aktérov – žiakov, na riešenie konfliktu. Pokiaľ budú mať študenti dostatok poznatov o správnom riešení sporov, nebude potrebný zásah zo strany pedagógov. Učiteľ v pozícii mediátora sa má v takom prípade usilovať o vyriešenie sporu facilitáciou. Pôsobí ako nestranná osoba za aktívnej účasti konfliktních strán.
Školská mediácia, pokiaľ ju vykonáva študent, má predovšetkým morálny rozmer. Nemožno ju však považovať za mediáciu de jure, ale len za mediáciu de facto. Je to mimosúdna činnosť počas ktorej zúčastnené strany sporu riešia svoj problém prostredníctvom nezainteresovanej tretej osoby. V školskom prostredí je to najčastejšie učiteľ, zrelý študent, alebo certifikovaný mediátor.
Možnosť mediácie ako prirodzenej alternatívy riešenia sporu môže byť uzatvorený v rôznych zmluvách mediačnou doložkou. Mediačná doložka hovorí, že v prípade konfliktu sa strany pokúsia riešiť spor mediačnou cestou. Je to samostatné ustanovenie zmluvy, ktoré chce využiť pred súdnym konaním inštitút mediácie. Obsah mediačnej dohody záleží výlučne na dohode strán. (http://www.uspesnaskola.sk/skolska-mediacia-v-prostredi-skoly/)
Nižšie sa budem podobnejšie zaoberať školskou mediáciu z pohľadu učiteľa. Pokiaľ rolu mediátora vykonáva učiteľ kladie to vyššie nároky na získanie nie len teoretických znalostí ale aj empirických skúseností pri riešení konfliktov. Je to aj z dôvodu generačného rozdielu medzi ním a žiakom. Čo sa týka profesionality učiteľa, musí byť pre svojich študentov osobnosťou, aby ho dostatočne rešpektovali pri riešení vzniknutého sporu. Ak má učiteľ profesionálne rozvíjať osobnosti študentov a tiež ich aj vychovávať tak musí mať dobrú pedagogickú prípravu a vysokú všeobecnú kultúru. Musí mať kvalitné pedagogické, odborné a všeobecné vzdelanie. Učiteľ vyniká aj organizačnými schopnosťami. Veľkú úlohu v osobnosti zohrávajú najmä osobné a charakterové vlastnosti a to najmä: čestnosť, svedomitosť, usilovnosť, spravodlivosť, dobrý vzťah k ľudom, zmysel pre humor, ochota prijímať nove podnety, trpezlivosť, sebaovládanie, iniciatívnosť, tvorivosť, usilovnosť, dobré vyjadrovacie schopnosti, logickosť a systematickosť myslenia (Bezáková, 2003, In Technológia vzdelávania, č. 3).
Učiteľ v pozícii mediátora by mal dbať na zaradenie do edukačného procesu aj aktivity pre žiakov medzi ktoré patrí aktívne počúvanie, tvoriť vhodné otázky, rozlišovať jednotlivé štádia konfliktu, tvorba vhodných otázok aj prebudiť u poslucháčov snahu o utlmovanie napätia smerujúce k agresivite medzi
150 spolužiakmi. Osobnosť takéhoto mediátora ovplyvňuje tiež charakter a kvalitu vzťahu so študentmi, podmieňuje atmosféru na prednáške, podnecuje ich prežívanie života v škole, rozvoj ich vedomostí aj celej osobnosti, záujem študentov o zmierlivé urovnanie konfliktu.
V rámci pedagógovej osobnosti má nezastupiteľné miesto sebarozvoj a sebavýchova. Ich podmienkou je schopnosť metakognitívneho uvažovania (t.j. uvažovanie o poznávaní a schopnosť plánovať, realizovať a hodnotiť svoj vlastný rozvoj). Je dôležité, aby vysokoškolský učiteľ pokračoval vo vzdelávaní sa, rozvoji vlastnej osobnosti a svojich tvorivých síl. Len tak sa vyhne rutine, monotónnosti, šablónovitosti a bude na študentov pôsobiť podnecujúco. Pedagóg, ktorý o sebe premýšľa a rozumie svojim potrebám, prianiam, obavám a úzkostiam, je schopný lepšie pochopiť aj svojich študentov. (Kasáčová, 2004; Svoboda, 1972; In Fišer & Volný).
Vysoké pracovné zaťaženie a rozmanité stresory so sebou prinášajú negatívne následky v oblasti somatického aj psychického zdravia medzi žiakmi aj medzi učiteľmi navzájom. Predovšetkým nedostatočná duševná vyrovnanosť a nervozita pedagógov sa podpisuje na psychike študentov. Keďže pedagógovia sa podieľajú na formovaní osobnosti svojich študentov, ako aj na ich vzťahu k škole a k vzdelávaniu, je dôležité zaoberať sa otázkami ich duševného zdravia a rovnováhy rovnako ako otázke sofistikovaného prístupu podloženého odbornými vedomosťami, ktorými mediátor disponuje na teoretickej, ale aj praktickej rovine na základe empirických skúseností. Je dôležité aby sa mediačné cvičenia dostatočne zakomponovali do učebných osnov, nie len na základných, ale aj na stredných školách. Na právnických fakultách sa mediácii zväčša venuje len teoretická hodina, avšak chýbajú prakticé cvičenia. Vzbudiť záujem o mediáciu považujem za prevenciu proti šikane na školách, proti agresivite a napomáha vzájomnej tolerancie.
Súčasná spoločnosť vďaka inováciám, technológiám veľmi rýchlo napreduje, rozvíja sa a podlieha značným vývojovým zmenám. Preto je nutné pri tvorbe novej koncepcie výchovno-vzdelávacieho procesu brať do úvahy samotný vývoj spoločnosti. Aby sme sa vedeli prispôsobiť týmto rýchlo sa meniacim podmienkam je potrebné vzdelávať sa, nie však len určitú časť svojho života venovať vzdelaniu, ale vzdelávať sa celý život. Vzdelanie sa musí stať otvoreným systémom prístupným pre všetky vekové kategórie bez rozdielu. Prioritou súčasnej vedomostnej spoločnosti sa stali informácie, vedomosti a poznatky, ktoré nadobúdame vzdelávaním sa a učením sa po celý život. „Učenie sa bude vo vedomostnej spoločnosti celoživotnou nutnosťou pracovnej sily, ktorá na udržanie sa na medzinárodnom a národnom trhu práce bude musieť naňho vynakladať čoraz väčšie úsilie. Toto učenie sa počas celého produktívneho veku nazývame ďalším, ale aj celoživotným vzdelávaním.“ (Plavčan, 2006, s. 18)
151
Školská mediácia je v dnešnej dobe nedostatočne zaradená do vzdelávacieho procesu. Jednak je to nízkou informovanosťou samotných učiteľov, ale aj z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ktoré by mali byť použité na vytvorenie moderných učebníc, zodpovedajúcich potrebám 21. storočia. Vyššie som v článku rozoberal problematiku školskej mediácie z pohľadu mediátora – učiteľa a žiaka. Konflikty sú každodennou súčasťou školského prostredia. Vhodná komunikácia medzi pedagógom a rodičom žiaka, medzi pedagógmi navzájom aj v samotnom kolektíve žiakov, dáva jasný predpoklad na ich efektívne riešenie. Mediácia nespôsobí, že konflikty prestanú existovať, ani to nie je jediný a dokonalý spôsob na riešenie sporov. Možno ju použiť v prípadoch ako alternatívny spôsob riešenia konfliktov, keď je to účelné. Mediačné cvičenia výrazným spôsobom pomáhajú predchádzať vzniku konfliktov a taktiež je to vhodný nástroj na urovnanie eskalovaného napätia a sporov. Je potrebné si uvedomiť, že školská mediácia už dnes formuje osobnosti budúcej generácie. Organizácie združujúce mediátorov v súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom školstva by mali urobiť všetko preto, aby sa mediácia dostala do všeobecného povedomia mladej generácie a celej spoločnosti a vytvorili sa tak predpoklady na jej aktívne využívanie. Príkladmo uvádzam Taiwan, kde riešenie konfliktov prostredníctvom nestrannej osoby je u ľudí zakorenený už od čias konfucionalizmu, kde úlohu mediátorv vykonávali mnísi v kláštoroch. Moderný Taiwan kladie veľký dôraz na využívanie mediácie, aby tak odľahčil zahltené súdy a konanie sa tak zbytočne nepredlžovalo. Mediácie je tam vžitá vo vnútri spoločnosti. Škola má pre študentov vytvoriť také prostredie v ktorom tréning komunikácie je jeho súčasťou, nakoľko konflikty je možné vyriešiť rýchlo a efektívne.
Kontakt
Martin Manina, Mgr.
Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva - Ústav teórie dejín, štátu a práva Tomášikova 20, 821 02 Bratislava
Odborný profil autora:
Mgr. Martin Manina je študentom doktorandského štúdia na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Zároveň pracuje ako koncipient v advokátskej kancelárii so zameraním na korporátne a farmaceutické právo, právo investičných fondov a ochrany priamych zahraničných investícií. Absolvoval študijné pobyty v Londýne a Cambridge. Časť vysokoškolského štúdia pôsobil na University of Turku vo Fínsku. Mnohé odborné skúsenosti získal počas stáže na Úrade vlády SR, kancelárie prezidenta a v Európskom parlamente v Bruseli. Je zapísaný v registri mediátorov Ministerstva spravodlivosti SR.
152 Monografia
PIOVARČIKOVÁ, Tatiana. HALÁSOVÁ Daniela. MIHÁLIKOVÁ Jana.
BALOGOVÁ Ľubica, GOGOLOVÁ Daniela. 2010. Novovynárajúce sa potreby detí na Slovensku – prieskumná štúdia. Bratislava: IUVENTA, 2010. ISBN 978- 80-8072-102-2
HOLÁ Lenka a kol. 2013 Mediace v teorii a praxi. Praha: Grada, 2011, s. 272, ISBN 978-80-247-3134-6
BIELESZOVÁ, Dušana. 2013, Rovestnícka mediácia. Bratislava: Wolters Kluwer, 2013, str. 97, ISBN 978-80-8078-587-1
Článok v časopise
BEZÁKOVÁ, R. 2003. Osobnosť a profesionalita učiteľa. In: Technológia vzdelávania. 2003, roč. 11, č. 5, s. 13 – 15.
FIŠER, J., VOLNÝ, J. Osobnost učitele a učení: studie pracovníků katedry psychologie. Praha: Pedagogická fakulta Univerzity Karlovy, 1972. Webová stránka
file:///C:/Users/User/Downloads/Riesenie_konfliktov.pdf http://www.uspesnaskola.sk/skolska-mediacia-v-prostredi-skoly/)
153