Características de los emplazamientos de Coca-Cola y Burger King

The ethics social treatment in the regime of the restriction of personal freedom

Milan HEJDIŠ

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá etickým rozmerom právnej normy vo vzťahu k výkonu trestu odňatia slobody, jeho aplikáciou v praxi vo vzťahu k morálnym hodnotám nositeľa etiky v reţime obmedzenia osobnej slobody - príslušníkom ZVJS. Zároveň uvaţuje o etike tvorby legislatívnej normy a jej aplikácii v praxi. Úsilie o humanizáciu reţimu obmedzenia osobnej slobody môţe vo vzťahu k cieľovej skupine vyvolávať nielen pozitívne emócie a preţívanie, ale aj jeho krízu z nesplnených očakávaní z ponúkaných moţností, ktoré cieľová skupina z objektívnych príčin nie je schopný vyuţiť vo vzťahu k prirodzenému prostrediu.

Kľúčové slova

Zaobchádzanie, sociálne zaobchádzanie, reţim obmedzenia osobnej slobody.

Abstract

The contribution is dealt with ethic dimension of precept of law in relation to serving a sentence, its practise application in relation to moral values of ethics bearer in the regime of the restriction of personal freedom - members of prison service. It is also reflected on the ethics of law making and its practise application. Ambition of humanization of the regime of the restriction of personal freedom in relation to the object can activate not only positive emotions and surviving, but also its unredeemed expectations crisis of offered possibilities which object is not able to use in relation to the inartificial habitat because of objective causes.

Key words

Treatment, social treatment, regime of the restriction of personal.

Úvod

Úvaha o napísaní príspevku na túto tému vznikla pred niekoľkými rokmi v dobe, kedy v mysli autora ešte neexistovalo spojenie so sociálnou prácou a uţ vôbec v spojení s touto konferenciou. I napriek odstupu šiestich rokov od prvej myšlienky, je napokon istou satisfakciou, ţe i prostredníctvom tejto konferencie vznikol priestor pre teoreticko - praktickú úvahu, nakoľko práve etika je platformou na vyjadrenie morálnej paradigmy.

1 Sociálne zaobchádzanie v reţime obmedzenia osobnej slobody

Poslucháč alebo čitateľ tohto príspevku si musí nevyhnutne poloţiť otázku prečo sociálne zaobchádzanie a prečo v reţime obmedzenia osobnej slobody. Dva pojmy, ktoré sa vo vzťahu k väzenstvu v kontexte sociálnej práce doteraz nevyskytli.

- 114 -

Prečo sociálne zaobchádzanie? Pojem sociálne zaobchádzanie vystihuje podstatu zaobchádzania, pretoţe zákon 475/2005 pozná pojem zaobchádzanie a definuje ho ako súbor aktivít (§ 11 zákona). Zaobchádzanie prostredníctvom súboru aktivít je moţné aplikovať v kaţdom prostredí, nielen v prostredí ústavov výkonu trestu odňatia slobody, pričom kaţdé prostredie tvorené ľudskými bytosťami (a nielen ľudskými bytosťami) je prostredím sociálnym. Preto pojem sociálne zaobchádzanie.

Prečo sociálne zaobchádzanie v reţime obmedzenia osobnej slobody? Reţim obmedzenia osobnej slobody vyjadruje podstatu výkonu trestu odňatia slobody. Slovo reţim vyjadruje spôsob existencie v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. Slovo reţim beţne pouţívame aj v spojení s denným reţimom jednotlivca (mnoţstvo spánku, spôsob stravovania, prácou, oddychom a pod.), a teda výkon trestu odňatia slobody, ako vedome umelo vytvorené prostredie má svoj denný reţim, ako aj denný reţim jednotlivca (spôsob existencie) v jeho prirodzenom prostredí. No a pobyt v prostredí výkonu trestu je obmedzením osobnej slobody nevyhnutne spojený s reţimom, spôsobom existencie jednotlivca vo vedome umelo vytvorenom prostredí, a preto pojem sociálne zaobchádzanie v reţime obmedzenia osobnej slobody.

2 Prečo "áno" pre sociálne zaobchádzanie a "nie" pre penitenciárne zaobchádzanie

Španielsko-anglický preklad slova penitencia je trest, pokánie, ľútosť (http://translate.google.sk/translate?hl=sk&sl=en&u=), tradične predstavovaná trestom za hriech s následnou ľútosťou a pokáním (obr. 1 - tradičná kresťanská predstava návratu márnotratného syna ku svojmu Otcovi). Je opodstatnená otázka, či práve prostredie výkonu trestu odňatia slobody (väzenie) je miestom penitencie, miestom ľútosti a miestom pokánia, nakoľko o vine a treste meritórne rozhodla tretia strana (súd), pričom previnilec, hriešnik mal iba malý dosah na rozsah a výšku trestu. Morálny konflikt v jeho trestno-právnej podobe uţ nebol vyjednávaním, spôsobom najlepšieho prijatia, verdikt súdu uţ bol újmou pre previnilca (a často aj pre jeho rodinu). Väzenie je často miestom odporu hriešnika voči rozhodnutiu (trestu), ktorému sa musel na určitý čas podrobiť (napr. časté snahy o obnovu konania, podanie mimoriadneho opravného prostriedku a pod.). Napokon v tomto prostredí je často hriešnik obeťou a jeho postoj a preţívanie k vine a trestu nebýva zvnútornené. Je to zásah do jeho práv a slobody, ktorá je pre jednotlivca posvätná bez ohľadu na to, ako obmedzil na právach a slobode svoju obeť. Ak sa vina a trest (pokánie) nezvnútorní, neprejde emocionálne pozitívnym preţívaním, neprejde fázou ľútosti a pokánia, pre jednotlivca často nemá zmysel,

pričom môţe zhromaţďovať energetický potenciál na odvetu. Preto pojem sociálneho zaobchádzania miesto pojmu penitenciárneho zaobchádzania.

Obr. 1 Tradičná kresťanská predstava ľútosti a pokánia

Zdroj:http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://1.bp.blogspot.com/_L_po2qpb7uU/SwNPZYb2JyI/AAAAAAAAAWA/cuQuj5rOpbc/s1 600/penitencia%255B1%255D.jpg&imgrefurl=http://traditioetfides.blogspot.com/2009/11/la-

penitencia.html&h=350&w=294&sz=28&tbnid=aX5z6XPbMvpatM:&tbnh=120&tbnw=101&prev=/images%3Fq%3Dpenitencia&zoom=1 &q=penitencia&usg=__0XQhQh80WIKwJx277i5PhFO5m2c=&sa=X&ei=aHSoTNjpE5HOswaRkZygDA&ved=0CGIQ9QEwDQ

3 Prvé východisko k morálnej paradigme

Národné zhromaţdenie Československej socialistickej republiky sa dňa 17. júna 1965 uznieslo po prvýkrát v histórii povojnového Československa na znení zákona č. 59/1965 Sb. - o výkone trestu odňatia slobody. Uverejnený bol v Sbírke zákonů z roku 1965, čiastke 30, na str. 331 - 340.

Z jeho dikcie vyplývalo, ţe „účelom výkonu trestu odňatia slobody je odsúdenému zabrániť v ďalšom páchaní trestnej činnosti a sústavne ho vychovávať k tomu, aby viedol riadny ţivot pracujúceho človeka. Výkonom trestu odňatia slobody nesmie byť poníţená ľudská dôstojnosť“.

Predsedníctvo Federálneho zhromaţdenia vyhlásilo dňom 25. júla 1969 zákonom č. 84/1969 Zb. jeho úplné znenie, nakoľko v dobe od jeho účinnosti bol 4-krát novelizovaný a zmeny v ňom bolo potrebné upraviť z dôvodu jeho vizuálnej prehľadnosti a výkladu. Účel výkonu trestu odňatia slobody nebol ţiadnym spôsobom dotknutý.

Sbírkou zákonů České a Slovenské federativní republiky z roku 1990, v čiastke 31 zo dňa 2. mája 1990 bol zákonom č. 179/1990 opätovne novelizovaný zákon č. 59/1965, pričom bol čiastočne preformulovaný účel výkonu trestu odňatia slobody v čl. 1, ods. 1 s tým, ţe: „účelom výkonu trestu odňatia slobody je zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej

- 116 -

činnosti a sústavne ho vychovávať k tomu, aby viedol riadny ţivot občana“ a ďalej bol za ods. 1 vloţený ods. 2, ktorý hovoril, ţe: „vo výkone trestu odňatia slobody sa musí rešpektovať prirodzená ľudská dôstojnosť, nesmú byť pouţité kruté alebo ľudskú dôstojnosť poniţujúce spôsoby zaobchádzania a trestania“.

Dňa 22. septembra 2005 s účinnosťou od 1.1.2006 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon č. 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody, ktorý uţ neobsahoval účel výkonu trestu odňatia slobody ale v §1 predmet zákona, ktorý znie: „tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len “výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu“ a ďalej v § 11 obsahuje vymedzenie pojmu zaobchádzanie, ktoré sa pouţívalo v penitenciárnej terminológii po roku 1989 ako: „súhrnu aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa tohto zákona, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodrţiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa dbá aj na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia“.

4 Druhé východisko k morálnej paradigme

Od 1.januára 2006 filozofia výkonu trestu odňatia slobody opustila pedagogický (výchovný) optimizmus zhmotnený v účele výkonu trestu odňatia slobody z rokov 1965 – 2005 a zamerala sa na emocionálne nestranný, technokratický a kognitívne racionálny spôsob výkonu trestu, práv a povinností, odsúdených a na dozor a kontrolu nad inštitútom výkonu trestu odňatia slobody. Zdalo by sa, ţe výkon trestu odňatia slobody opustil rozmer "ľudského" výchovného komponentu, no opätovne ho zadefinoval vo vymedzení pojmu zaobchádzanie v § 11 zákona č. 475/2005, definícia, ktorého obsahuje aj slovo účel.

Podľa záznamu z rokovania Kolégia ministra spravodlivosti z júna 2004 (archív autora, 2004), kde bol na rokovanie predloţený materiál s názvom Návrh zákona o výkone väzby a zákona o výkone trestu odňatia slobody v súvislosti s rekodifikáciou Trestného zákona a Trestného poriadku. Návrh zákona okrem účelu zákona v § 1 (účelom zákona je upraviť výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), jeho podmienky, práva a povinnosti odsúdených, dozor a kontrolu nad výkonom trestu) definoval v § 2 aj účel výkonu trestu (účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umoţňujúce aktivovať pozitívne osobnostné rezervy pre jeho resocializáciu, aby bol schopný viesť riadny ţivot občana), pričom v § 11 (Všeobecné ustanovenie) definoval aj pojem zaobchádzanie ako: „

zaobchádzanie s odsúdeným je proces, účelom ktorého je podporovať a rozvíjať jeho zmysel pre zodpovednosť, dodrţiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa dbá aj na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia“. Kolégium ministra spravodlivosti vyslovilo pripomienky k návrhu zákona a uloţilo generálnemu riaditeľovi ZVJS zapracovať ich do textu pripravovaného zákona a zaslať ho Ministerstvu spravodlivosti SR na ďalšie legislatívne konanie.

Napokon si ho dňa 22. septembra 2005 Národná rada Slovenskej republiky osvojila ako zákon č. 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba "zákon"), pričom sa stotoţnila iba so znením §1 návrhu zákona (predmet zákona), účel zákona uţ nebol definovaný. "Čestné miesto" v zákone dostalo nové ustanovenie §2 miesto účelu zákona v podobe vymedzenia základných pojmov, obsah ktorého je nasledovný: Na účely tohto zákona sa rozumie

a) základnými potrebami osobnej hygieny mydlo, toaletný papier a uterák; u odsúdených ţien aj hygienické vloţky,

b) ďalšími potrebami osobnej hygieny hrebeň na vlasy, zubná kefka, zubná pasta, šampón na vlasy a holiace potreby,

c) základnými potrebami na korešpondenciu obyčajná listová zásielka, obálka, papier a písacie potreby; písacie potreby sa odsúdenému iba vypoţičajú,

d) blízkou osobou manţel, manţelka a ich rodičia, druh, druţka, rodič, vlastné a osvojené dieťa, osvojiteľ, starý rodič, súrodenec a jeho manţel alebo manţelka a osoba, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov z dôvodu výkonu trestu,

pričom vymedzenie pojmu zabchádzanie sa v § 11 zákona zmenilo z procesu na súhrn