de los periodistas Humberto Hernández
2. El diccionario y sus usuarios
Katedra telesnej výchovy a športu, FZKI SPU Nitra, Slovensko
ABSTRACT
The authors of the article put theit mind on combination of individual training and food projects, which could help to lose the weight and create perfect body of chosen people. We will be practising this programme for 3 month.
Kľúčové slová: redukcia telesnej hmotnosti, program telesných cvičení, výživa, depotný tuk, nadváha.
ÚVOD
Nadváha a obezita je dôsledok nadmerného hromadenia energetických zásob v podobe tuku. Častou príčinou tohto stavu je väčší energetický príjem, nedostatok pohybu, spôsob výživy príp. ďalšie, niekedy viac či menej tzv. objektívne príčiny. Nadváha a obezita spôsobuje človeku hlavne zdravotné problémy, ale tiež spoločenskú ujmu, ba vystavuje takéhoto jedinca až do pozície znevažovaného a „neohrabaného“.
Odstrániť stav nadváhy a obezity je v súčasnosti reálnou možnosťou za predpokladu odborného dohľadu nad plnením určitých krokov formou telesných cvičení a úpravou stravovacích zvyklostí jedinca. Naviac, k vytúženému cieľu úpravy telesnej hmotnosti možno dospieť za vopred plánovaný časový úsek, v našom prípade sme si stanovili obdobie 3 mesiacov.
Cieľom našej práce bolo individuálne zostavenými programami telesných cvičení a úpravou stravovacích zvyklostí dosiahnuť u 47 vybraných probantov dosiahnuť za obdobie 3 mesiacov výraznú redukciu telesnej hmotnosti redukciou depotného tuku a tým tiež dosiahnuť telesné rozmery podmieňujúce estetickejší vzhľad tela.
HYPOTÉZA
Predpokladáme, že nami zostavené programy telesných cvičení a stravovania rozhodujúcou mierou prispejú k redukcii telesnej hmotnosti prostredníctvom redukcie depotného tuku a kvalitnejšiemu estetickému vzhľadu zúčastnených probantov.
METODIKA
V našom výskume sme sledovali rozdielne reakcie mužského a ženského pohlavia, pričom sme brali do úvahy, že účinky ženských a mužských pohlavných hormónov pri redukcii tukového tkaniva sa diametrálne odlišujú. Kým mužské hormóny vplývajú viac na proteosyntézu, ženské hormóny podporujú ukladanie depotného tuku. Preto sme predpokladali, že redukcia telesného tuku u žien bude komplikovanejšia ako u mužov.
Výskum trval tri mesiace a zúčastnilo sa ho 14 mužov a 33 žien. Na začiatku výskumu sme zistili základné informácie o každej osobe: vek, výška, hmotnosť, množstvo tuku /merané prístrojom OMRON/, obvod
hrudníka, pásu, bokov. Hlavným ukazovateľom bolo zistené množstvo tuku u jednotlivých probantov.
Na základe údajov hmotnosti a veku sme vypočítali podľa Harrise – Benedictových rovníc bazálny energetický výdaj. K nemu sme pripočítali energetickú spotrebu pri fyzickej aktivite. Tým sme získali celkovú dennú spotrebu energie.
Predpokladali sme redukciu telesnej hmotnosti 1 000 g za jeden týždeň, čo predstavuje približne 37 681 kJ, to znamená, že energetický deficit predstavoval 5 384 kJ na deň.
Hmotnosť a percento tuku jednotlivých probantov sledovanej skupiny sme kontrolovali v pravidelných dvojtýždenných intervaloch a na základe získaných údajov sme priebežne upravovali jedálny lístok.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
MUŽI – vek mužov bol v rozpätí 15 – 70 rokov. Hmotnosť najťažšieho bola na začiatku pokusu 123 kg a na
konci pokusu po troch mesiacoch 104 kg. Hmotnosť najľahšieho 71 kg na začiatku, resp. 67 kg na konci pokusu. Najvýraznejší rozdiel medzi počiatočnou a konečnou hodnotou bol 32 kg / 114 kg resp. 82 kg/. U toho istého probanta sme zaznamenali najvýraznejší rozdiel v redukcii tuku v kilogramoch – 25,4 kg / 36,2 – 10,8 kg /, i v redukcii tuku v percentách a to 18,6 % / 31,8 – 13,2 % /. Najnižšie rozdiely sme zaznamenali u najstaršieho účastníka, čo svedčí o určitej ustálenosti v sledovaných parametroch. Podiel redukovaného tuku v porovnaní s redukciou celkovej hmotnosti sa pohyboval v rozpätí od 48,2 % až po 95,0 %. Čo predstavuje priemernú hodnotu 63,2 %. Táto hodnota predstavuje necelé dve tretiny z úbytku celkovej hmotnosti telesného tuku. Priemerný úbytok na hmotnosti u celej skupiny bol 14 kg a priemerná redukcia tuku za tri mesiace 8,8 kg. ŽENY – v kategórii žien najmladšia účastníčka mala 18 rokov a najstaršia 55 rokov. Najvyššiu hmotnosť sme na začiatku pokusu zaznamenali rovných 100 kg a najnižšiu 51 kg. Najväčší rozdiel v úbytku hmotnosti bol 23 kg, percenta tuku 91,3 % a tuku v kg 17,3.
Priemerná hodnota redukcie tuku bola 72,6 %, čo je hodnota vyššia ako u mužov. V priemere ženy schudli o 10,5 kg a každá z nich odbúrala v priemere 7,7 kg telesného tuku.
Zaujímavé výsledky sme dosiahli v porovnávaní medzi poradím rozdielových hodnôt v hmotnosti ( Rs=0,85) a telesnom tuku ( Rs=0,87 ) v porovnaní s BMI. Redukovaný tuk ( Rs=0,18 ) má veľmi nízku koreláciu k BMI, čo potvrdzuje, že BMI nie je dostatočným kritériom pre skutočnú redukciu tuku. Hodnota konečného BMI s BMI rozdielov nekoreluje.
ZÁVERY
• Z údajov o redukcii hmotnosti a tuku je zrejmé, že medzi účastníkmi sú výrazné rozdiely. Tieto rozdiely sú ovplyvnené rôznymi faktormi: vek, pohlavie, frekvencia tréningov,
disciplína v stravovaní, charakter metabolizmu, psychický stav a pod.
• Individuálne rozdiely nie sú prekážkou pre redukciu telesnej hmotnosti, dôležité je dodržiavanie odborne zostavených projektov cvičenia a stravovania.
• Obdobie za ktoré chceme dosiahnuť stanovené ciele podmieňujú zostavenie projektov cvičenia a stravovania .
• Redukciou telesnej hmotnosti sprievodne dosiahneme esteticky výrazné pozitívne zmeny telesných parametrov.
• Splniť náročné požiadavky zostavených projektov predpokladá patričnú dávku sebadisciplíny, nakoľko ide o výrazné zmeny v dovtedajších zvyklostiach v stravovaní a pohybovej aktivity. Odborné vedenie probanta predpokladá poskytnúť psychickú podporu v jeho napredovaní.
• Redukcia telesnej hmotnosti má výrazný zdravotný a estetický efekt.
LITERATÚRA
• DEAKIN, V. – BROTHERHOOD, J.R. 1999. Nutrition and energy Sources. In: Science and Medicine in sport 1999.
• FELIX, K. 1997. Základy športového tréningu. PF UKF Nitra 1997.
• FOŘT, P. 1998. Výživa pro kulturistiku a fitness. Svět kulturistiky, Pardubice 1998. • KARABINOŠ, J. 1979. Problematika výživy vo vrcholovej kulturistike. TŠ Bratislava. • TROJAN, S. 1993. Fyziológia. Osveta Martin, 1993.
KONCENTRÁCIA OLOVA V KRVNOM SÉRE, MLIEKU A MOČI DOJNÍC
Jesenská M., Hiščáková M., Novotný J., Link R., Kováč G.
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice
ABSTRACT
We evaluated lead concentrations in 169 samples of blood serum, 125 samples of milk, and 182 samples of urine collected from healthy high – yielding dairy cows. The samples were mineralised by wet method in microwave oven MLS 1 200. Lead concentrations were determined by flameless AAS method ( Perkin – Elmer 4 100 ZL). Even the cows were from polluted regions, the results showed lead concentration near the lower acceptable limit.
ÚVOD
Nevyváženosť medzi prudkým vzostupom výroby na jednej strane a úrovňou vedľajších negatívnych účinkov na druhej strane vo väčšine prípadov viac alebo menej nepriaznivo pôsobia na životné prostredie. Zvieratá sú v oveľa širšom rozsahu vystavené vplyvom geochemického prostredia ako človek a preto zviera slúži ako účinný pufer v nutričnom reťazci, pri redukcii nepriaznivých vplyvov prostredia na konzumenta. Optimalizácia výživy zvierat môže vplývať na potravinový reťazec siahajúci až po človeka. Nedostatkom stopových prvkov sú spôsobované rôzne formy ochorenia hospodárskych zvierat, na druhej strane nadbytočný príjem stopových prvkov poživatinami a krmivom vedie k príznakom otráv. Ide tu hlavne o otravu ortuťou, kadmiom a olovom cez krmoviny.Hovädzí dobytok svojim fyziologickým a biochemickým mechanizmom je schopný v procese látkovej výmeny pretvárať živiny prijímané z hrubých objemových krmív na biologicky a energeticky koncentrované plnohodnotné potraviny – mlieko a mäso.
Vzhľadom na to, že mlieko je dôležitým komponentom a neoddeliteľnou súčasťou ľudskej populácie je nutné venovať náležitú pozornosť plnohodnotnej minerálnej výžive dojníc a súčasne sledovať kvalitu mlieka, ktoré sa dostáva na spotrebiteľský trh.Olovo a jeho zlúčeniny majú v súčasnosti rozsiahle technické použitie, preto olovo predstavuje dnes významný priemyselný jed nielen pre ľudí, ale aj pre hospodárske zvieratá. Olovo však ako mikroprvok je prirodzenou zložkou všetkých biologických materiálov t. j. pôdy, vody, rastlín a živočíšnych organizmov (Asami,1994). Otravy olovom sa najčastejšie vyskytujú pri prežúvavcoch, pričom sa olovo dostáva do organizmu výhradne po resorpcii z gastrointestinálneho aparátu (Piskač,Kačmar,1985) Cieľom našej práce bolo vyhodnotiť koncentráciu olova v krvnom sére, mlieku a moči dojníc z priemyselne exponovaných oblastí.
MATERIÁL A METODIKA
Vyhodnotili sme výsledky zistených koncentrácií olova zo 169 vzoriek krvného séra, 125 vzoriek mlieka a 182 vzoriek moča odobratých od klinicky zdravých vysokoprodukčných dojníc. Vzorky krvného séra, mlieka aj moča boli mineralizované mokrou cestou v mikrovlnnej peci MLS 1 200. Koncentrácia olova bola stanovená bezplameňovou metódou AAS na prístroji fy Perkin-Elmer 4 100 ZL. Výsledky boli štatisticky spracované a vyhodnotené v programe Statgraphics vers. 4. 0.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
V tabuľke sú uvedené získané koncentrácie olova v krvnom sére, mlieku a moči dojníc s uvedením smerodajnej odchylky, minimálnej a maximálnej koncentrácie.
Pri vyhodnocovaní vzoriek séra možno konštatovať, že koncentrácia olova v krvnom sére u sledovaných dojníc je hlboko pod hranicou, ktorú udávajú ako normálnu hladinu (Piskač, Kačmar,1985). Najvyššia nameraná hodnota bola 0,0141 mg/l a až keď vzrastie koncentrácia nad 0,4 mg/l zvyšuje sa jeho obsah vo výkaloch, čo je dôkazom, že zviera dostalo pred krátkym časom otravu olovom. Koncentrácia olova v krvi sa zvyšuje nielen pri zvýšenom príjme olova, ale aj pri mobilizácii olova z kostí. Olovo cirkulujúce v krvi sa viaže a uskladňuje prevažne v pečeni, obličkách, kostiach, pričom tieto procesy možno považovať za určitý
stupeň inaktivácie olova. Keďže koncentrácia olova v krvi bola nízka, nemožno očakávať vyššie hodnoty ani v mlieku. Z vyšetrených 125 vzoriek ani u jednej nebola prekročená najvyššia dovolená hranica, všetky sa pohybovali na dolnej hranici. Ak ich porovnáme s koncentráciou , ktorú pripúšťa Vestník MP SR, 1996, možno konštatovať, že sú hlboko pod maximálnymi prípustnými limitmi. Podobne nízke koncentrácie v mlieku a mliečnych výrobkoch udávajú vo svojej práci aj Strapáč, Serečun (2001). Problematikou rizikových kovov sa zaoberali aj Larsen (1995), ktor udáva ako medznú hodnotu ≤ 0,005 mg/l olova v mlieku. Pri vyhodnocovaní vzoriek moča možno konštatovať, že namerané koncentrácie sú hlboko pod hladinou, ktorá je u hovädzieho dobytka stanovená ako medzná.
Tabuľka č. 1.: Koncentrácie olova v krvnom sére, mlieku a moči dojníc v mg/l a v µmol/l
Sérum n=169 Mlieko n=125 Moč n=182
µmol/l mg/l µmol/l mg/l µmol/l mg/l
x 0,030074 0,006231 0,01803 0,003736 0,02527 0,005236
sd 0,011648 0,002413 0,0102 0,002114 0,005569 0,001154
min 0,01 0,002072 0,004826 0,001 0,009652 0,002
max 0,068 0,01409 0,053 0,011 0,04826 0,01
ZÁVER
Toxické chemické prvky predstavujú pre človeka vážne riziko, bez ohľadu na zdroj, z ktorého sa do jeho organizmu dostávajú. Zo zistených koncentrácií olova v krvnom sére, mlieku a moči môžme povedať, že aj napriek tomu, že zvieratá pochádzali z kontaminovaných oblastí žiadna zo vzoriek neprekročila dovolenú hodnotu, naopak koncentrácie olova boli na dolnej prípustnej hranici. Je ale nutné sledovať aj naďalej koncentráciu tohto prvku, pretože má vysoko negatívny účinok na ľudský organizmus.
LITERATÚRA
1. Asami, T.-Kubota, M.-Orikasa, K.: Distribution of different factins of Cadmium, Zinc, Lead and copper in unpolluted and polluted soils, Water and Pollution, 93, 1995, s. 187-194
2. Bruce L. Larson et al.: Lactation, 5. 2. 6. Salts, s. 186-188, THE IOWA STATE UNIVERSITY PRESS AMES, IOWA, 1995
3. Piskač, A.-Kačmar, P. a kol.: Veterinární toxikologie, Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1985, s. 77
4. Strapáč, I.-Serečun, M.: Zborník prednášok a posterov – Hygiena Alimentorum XXII., 2001, s. 202-204 5. Vestník MP SR, 1996