para estudiantes y profesores Antonio Briz
4. Punto de partida onomasiológico Perspectiva interaccional
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
ABSTRACT
We affected the pigs from birth to 29 days of age by magnetic fields. 4 pigs from control and experimental group were slaughtered after 29 days of age. We monitored the influence of magnetic field to pH in MSM and MLD post mortem. It can be assumed , the magnetic field has not negative influence to pH in the thigh respectively pork loin on the ground of our results. Differences between groups were not significant..
ÚVOD
Magnetické pole je jedným z mnohých a možných faktorov, ktoré svojím pôsobením na základe pozorovania viacerých autorov ( Nedyalkov a kol. (1996), Deschmukh a kol., (1998), Veterány a kol. (2001), Haščík a kol., (2001,2002), Kyselica (2002) a i.) ovplyvňuje tak vlastný príjem krmiva , konverziu ako aj spotrebu krmiva na jednotku produktu s možným nárastom ale aj deficitom v oblasti vlastnej úžitkovosti zvierat. Pôsobenie magnetického poľa je doposiaľ najviac preskúmané v oblasti monogastrických zvierat, kde sa zistili preukazné výsledky pri sledovaní metabolizmu, resp. jatočnej výťažnosti v oblasti brojlerových kurčiat (Veterány a kol. 2002) ako aj vlastnej technologickej kvalite mäsa v kategóriach predvýkrmových ošípaných (Haščík a kol. (2002).
Veľmi dôležitým a zložitým procesom pre kvalitu mäsa je biochemizmus fázy posmrtného stuhnutia. Časový úsek , tzv. teplého mäsa a jeho veľmi dobrá väznosť je veľmi krátka a to cca len 2 hodiny po vykrvení zvieraťa, kde teplota svaloviny neklesne pod hodnotu + 27 o C. V tomto období sú hodnoty pH ešte
vysoké a bezpečne vzdialené od izoelektrického bodu svalových bielkovín . Ďalší postup rozkladu glykogénu na kyselinu mliečnu vedie k okysleniu mäsa v oblasti 5 - 5.5 pH, pričom sa súčasne rozkladá aj ATP, ktorý udržiaval aktín a myozín v disociovanom stave a tieto dve bielkoviny postupne vytvárajú aktínomyozinový komplex. Svalovina tak stráca podiel svojej väznosti, spevňuje sa, stráca svoju pružnosť a stáva sa v konečnom dôsledku tuhou. Z hľadiska týchto uvedených údajov je mäso vo fáze rigor mortis nevhodné ďalej na technologické a pre kulinárske použitie (Ingr, 1996).
Cieľom našej práce bolo zistiť vplyv magnetického poľa na priebeh postmortálnych zmien pH v MSM (stehno) a v MLD (karé) už v počiatočnej fázy života u ciciakov t.j. od narodenia do veku 29 dní ( t.j. do odstavu) u plemena Belgický Landras a vyhodnotiť možné zmeny pH v porovnaní s kontrolnou skupinou kde sa vplyv magnetického poľa nepoužíval.
MATERIÁL A METODIKA
Vlastný kŕmny pokus sa uskutočnil v PD Progres Selice na počte 45 ks ošípaných, z čoho 23 ks ciciakov tvorila kontrolná a 22 ks pokusná skupina. Počas celého pokusu t.j. od narodenia do veku 29 dní (odstav) sme v pokusnej skupine pôsobili magnetickým poľom s indukciou 0,7 T umiestneného nad kotercom, pri pôsobení 2 x denne po dobu 1 hodiny (ráno a večer) v pravidelných intervaloch. Zvieratá boli umiestnené v maštali s roštovým ustajnením v klietkovom chove spoločne s prasnicami a kŕmené KKZ od firma Agram Slovakia. Po vlastnom odstave t.j. vo veku 29 dní boli vybrané z každej skupiny 4 kusy zvierat s približne rovnakou živou hmotnosťou, ktoré boli určené na jatočný rozbor a posúdenie jatočnej kvality tela. Okrem základných jatočných častí sme sledovali vplyv magnetického poľa na vývoj pH v stehne a karé.
VÝSLEDKY
Rozbor jatočného tela sa previedol na KHaSŽP pri SPU Nitra, kde sa sledovali nami určené ukazovatele. Tieto ukazovatele a rozbory sme prevádzali za účelom získania poznatkov , či už v rannom štádiu života ošípaných, t.j. v kategórii do odstavu ovplyvňuje magnetické pole svojím účinkom priebeh postmortálnych zmien a týmto spôsobom vplýva na samotnú kvalitu jatočnej polovičky zvieraťa.
Tieto nami sledované ukazovatele nám už v rannom štádiu života môžu poukázať na určitú predispozíciu a možné očakávané zmeny vo fázy posmrtného stuhnutia t.j. vo fázy rigor mortis a možnú očakávanú kvalitu mäsa aj v neskoršom štádiu vývoja tak v oblasti predvýkrmových ako aj výkrmových ošípaných.
Základné sledované ukazovatele nameraných hodnôt pH v MSM a MLD po 1, 24 a48 hodinách sú uvedené a štatisticky vyhodnotené v tabuľke v tabuľke č.1 a v tabuľke č. 2.
Tabuľka 1 Postmortálne zmeny pH v MSM a LMD u ošípaných po odstave
Sledovaná
skupina Namerané pH 1 hod. po zabití Namerané pH 24 hod. po zabití Namerané pH 48 hod. po zabití Namerané pH 72 hod. po zabití Charakteristika MSM MLD MSM MLD MSM MLD MSM MLD X 6,475 6,79 5,735 5,74 5,7 5,72 5,67 5,706 S 0,185 0,05 0,035 0,06 0,04 0,06 0,045 0,055 Sx 0,1068 0,0288 0,0202 0,0346 0,023 0,0346 0,025 0,0317 Min. 6,29 6,74 5,7 5,68 5,66 5,66 5,63 5,65 Max. 6,66 6,84 5,77 5,8 5,74 5,78 5,72 5,76 Kontrolná skupina V % 2,8571 0,7363 0,6102 1,0453 0,7017 1,0489 0,792 0,965 X 6,45 6,335 5,69 5,73 5,66 5,7 5,63 5,7 S 0,27 0,215 0,03 0,03 0,02 0,03 0,03 0,01 Sx 0,1558 0,1241 0,0173 0,0173 0,0115 0,0173 0,0173 0,005 Min. 6,18 6,12 5,66 5,7 5,64 5,67 5,6 5,69 Max. 6,72 6,55 5,72 5,76 5,68 5,73 5,66 5,71 Pokusná skupina V % 4,186 3,3938 0,5272 0,5235 0,3533 0,5263 0,5328 0,1754
Tabuľka 2 Štatistické vyhodnotenie pH post mortem v MSM a MLD Namerané pH 1 hod. po zabití Namerané pH 24 hod. po zabití Namerané pH 48 hod. po zabití Namerané pH 72 hod. po zabití Štatistické porovnanie MSM MLD MSM MLD MSM MLD MSM MLD Kontrola : Pokus - + - - - - - - - P>0,05 + P<0,05 ZÁVER
Na základe nami dosiahnutých výsledkov môžeme konštatovať, že v tomto období veku magnetické pole nezaznamenalo negatívny vplyv na postmortálne zmeny pH v stehne resp. karé u ošípaných do odstavu t.j do veku 29 dní, pričom hodnoty 6,335 (pokusná skupina) až 6,79 (kontrolná skupina) 1 hodinu po zabití neboli nižšie ako hodnota pH 5,8, ktorú možno považovať za hraničnú hodnotu k možnej náchylnosti mäsa na anomálny priebeh jeho zrenia a možnú identifikáciu mäsa PSE. Aj ďalšie merania po 24,48 resp. 72 hodinách nepotvrdili negatívny vplyv magnetického poľa na postmortálne zrenie mäsa aj keď v kontrolnej skupine sa dosiahli čiastočne lepšie výsledky ako v pokusnej skupine a to hlavne pri meraní pH 1 hodinu po zabití, kde boli výsledky dokonca štatisticky preukazné (P <0,05). V ostatných sledovaniach sa štatisticky významné rozdiely (P <0,05) nepotvrdili.
LITERATÚRA
Deshmukh, A.D. – Seigneurin, F. – Colleweh, G. – Remingtom, H. : Estimation of poultry breast meat yield: magnetic resonance imaging as a tool to improve the positioning of ultrasonic scaners. Meat Science, 2, 2000, s.153 – 158.
Haščík, P. – Arpášová,H. – Čuboň, J, - Jedlička J. – Kulíšek, V.: Vplyv zmagnetizovaného krmiva na senzorické vlastnosti mäsa kurčiat hybrida ISA 715 Vedette. Zborník z medzinárodnej konferencie: „ DRUBEŽ 2002“ Technologické systémy chovu drúbeže. Brno, 2002, s.189 - 191 .
Haščík,P. – Vetrány,L.- Kyselica,J.- Rukovanský, M. – Krivánek,L.: Vplyv magnetického poľa na hospodárske využitie krmiva v kategórii ciciakov. In: Zb:refer. Rizikové faktory potravového reťazca. Nitra, september 2002, s.46-49.
Haščík, P. – Kyselica,J. – Rukovanský, M. – Krivánek,L.: Vplyv magnetického poľa na využitie krmiva v predvýkrme ošípaných. Zborník vedeckých prác: „ Dni výživy zvierat“, B.Bystrica, 19-20. september 2002, s.62-65.
Ingr, I.: Technologické vlastnosti masa a jejich postmortální vývoj. Maso, č. 2. 1996, s. 6-10.
Kyselica,J.: Efekt podávania magneticky upraveného krmiva kurčatám mäsového hybrida ISA 715 Vedette na senzorické vlastnosti ich mäsa. In: Zborník referátov : Rizikové faktory potravového reťazca., Nitra, 26.september 2002, s. 74-76.
Nedyalkov,N . –Nenov, S. – Parmakov, D. – Krumov, P.: The effect of magnetic field on the growth of broiler chickens. Zemes, Ukio, Inyinerija, 27, 1996, s. 151-157.
Veterány, L. – Arpášová, H, - Čuboň, J. – Brouček, J. – Jedlička, J. – Haščík, P.: Vplyv zmagnetizovaného krmiva na jatočnú hodnotu mäsového hybrida ROSS 208. In: Zborník referátov : Rizikové faktory potravového reťazca, Nitra, 2001, s.97-99.
Veterány, L. – Jedlička, J. – Toman, R. - Čuboň, J. – Brouček, J. – Arpášová, H. - Haščík, P.: Vplyv zmagnetizovaného krmiva na senzorické vlastnosti mäsa kurčiat. In: Zborník referátov : Aktuálne problémy riešené v Agrokomplexe. Nitra, 2001 s. 103-105.